Ázijský bizár: Obchod Hitler či školský pochod s hákovými krížmi. Prečo sa to deje?

Nedávno rozvíril hladinu internetu novootvorený podnik v japonskom meste Osaka. Ide o takzvaný hostiteľský klub, v ktorom čašníci okrem bežného nalievania nápojov ponúkajú zákazníkom aj pripálenie cigarety alebo konverzáciu.

Podnik niesol názov Unfair (Nespravodlivosť) a slogan „život je stávka“. Fotografie zvnútra baru ukazovali výzdobu s hákovými krížmi, pričom tieto symboly totalitného režimu sa dostali aj na fľaše od nápojov či firemné vozidlo. Na stránkach o podobných kluboch zasa bolo možné nájsť fotky tamojších hostiteľov v nacistických uniformách.

Za iných okolností by svastiky neboli v Japonsku či dokonca v celej Ázii ničím pozoruhodným. Podobne ako inde vo svete, tento tradičný symbol sa tu v hojnej miere používa stovky až tisíce rokov, pričom v mnohých štátoch je všeobecne využívaný dodnes (napríklad v Japonsku na označovanie budhistických chrámov).

V spojení s nemeckými uniformami bol však jeho význam v prípade baru Unfair jednoznačný. Po kritike podnik zakrátko zatvorili.

https://twitter.com/MikiDezaki/status/1447102053461811202

Mám rád vojakov

Na Ďalekom východe však nejde ani zďaleka o ojedinelý prípad. Ak sa nazdávate, že menovaný bar v Osake zdobený hákovými krížmi je niečo výnimočné, nasledovné riadky vás vyvedú z omylu.

V Indonézii existovala napríklad nacistická kaviareň SoldatenKaffee (Vojakova kaviareň), ktorú otvorili v roku 2011 v meste Bandung na ostrove Jáva. Zákazníci v nej si mohli vychutnať vysmážané rezne či nemecké pivo a to všetko popri dekoráciách s Adolfom Hitlerom či ríšskymi orlicami.

Nechýbala obsluha v nemeckých uniformách alebo v tričkách s námornou vlajkou Tretej ríše. Kaviareň v sebe ukrýva aj množstvo vojenského vybavenia, ako napríklad čutory na vodu alebo bodáky.

Nie je však celkom pravda, že by takéto podniky nevyvolávali pohoršenie. Po spopularizovaní podniku miestnymi anglofónnymi médiami sa v roku 2013 voči majiteľovi Henrymu Mulyanovi spustila vlna kritiky.

„Neidealizujem si Hitlera, jednoducho mám rád vojenské príslušenstvo,“ reagoval vtedy Mulyana. „Žijeme v Indonézii a Indonézania neboli mučení holokaustom, takže nás to veľmi netrápi,“ podotkol zasa pre Bangkok Post jeden zo zákazníkov kaviarne.

Po kritických ohlasoch zo zahraničia majiteľ podnik na čas zatvoril. Vyjadril sa, že do kaviarne pridá aj znaky Spojencov, ako napríklad obrazy Winstona Churchilla alebo výstroj amerických vojakov. Mulyanov právnik uviedol, že tiež zmiznú vlajky so svastikami.

„Indonézania nemajú traumatické skúsenosti s nacizmom. Nacizmus je európske tabu. V Indonézii nacistické tabu nie je, to však neznamená, že spochybňujeme holokaust,“ vyjadril sa vtedy podľa portálu Kotaku historik Zen Rachmat Sugito. Pravda, povedať, že nacizmus je tabu je dosť mimo od reality. Totalitné ideológie a symboly, ideálne v obidvoch prípadoch, odmietame nie kvôli tomu, že by boli tabu, ale pre ich zločiny. Tomu rozumejú aj Aziati, stačí keby sme začali hovoriť o vojnových zločinoch Japonska v Číne alebo Kórei. Vráťme sa však k našej téme.

Hitler medzi hrdinami

Obdobný prístup badať aj v ďalších štátoch. V roku 2013 sa musela prestížna thajská univerzita v Chulalongkorne ospravedlniť za veľký pútač, na ktorom bol medzi komiksovými hrdinami ako Superman či Batman vyobrazený aj Adolf Hitler.

V tom istom roku otvorili v dvoch thajských mestách Ubon Ratchathani a Chiang Rai reštaurácie s rýchlym občerstvením, ktoré sa volali jednoducho Hitler. Špecializovali sa na vysmážané kurčatá, rovnako ako americká spoločnosť KFC.

Práve jej logo, takzvaného Colonela Sandersa, využil ázijský majiteľ ako predlohu, avšak namiesto svojho výzoru mal podobizeň nemeckého nacistického diktátora. Po očakávanej kritike, ako aj po hrozbe podniknutia právnych krokov, reštaurácie zmenili názov na H-ler a neskôr boli zatvorené úplne.

Problém oživovania nacistickej represívnej ideológie sa dotkol aj samotnej thajskej vlády. Tamojšia vojenská junta v roku 2014 vytvorila propagačné video, ktoré malo podporovať takzvaných dvanásť hodnôt. Na jednom zo záberov sa pritom nachádza malý chlapec dokončujúci obraz Adolfa Hitlera s veľkým hákovým krížom v pozadí.

Viaceré zahraničné médiá upozorňujú, že nacistická symbolika je v Thajsku vo všeobecnosti bežne prítomná. Nájsť ju možno len tak v uliciach, kde sa predáva na tričkách, hrnčekoch a iných turistických predmetoch.

Podpora Indie?

Explicitné odkazy na Tretiu ríšu neobchádzajú ani najľudnatejšiu krajinu planéty. Z Indie poznáme napríklad obchod s oblečením zvaný Hitler alebo kaviareň Hitlerov kríž. Motív za ich pomenovaním je čisto pragmatický, aspoň podľa argumentov ich vlastníkov.

„Hitler je chytľavé meno. Všetci poznajú Hitlera,“ tvrdil v minulosti majiteľ Hitlerovho kríža Puneet Sabhlok, ktorý vraj hľadal rozpoznateľné meno pre svoj podnik. Po diskusii s predstaviteľmi tamojšej židovskej komunity Sabhlok kontroverzné pomenovanie nakoniec zmenil.

Podľa viacerých mienkotvorných denníkov je pohľad na Hitlera a nacistov v Indii extrémne skreslený. Hákové kríže sú totiž starodávne symboly v hinduistickej tradícii a keďže si Hitler zvolil tento symbol za svoj vlastný, mnohí Indovia to údajne považujú za dôkaz toho, že Nemci podporili indickú kultúru.

Nezaostáva ani Taiwan

Na Taiwane v roku 2016 pre zmenu zorganizovala tamojšia škola výročný slávnostný pochod. Ako inak, témou bola Tretia ríša. Zábery z akcie možno nájsť vo videu nižšie.

Kaviarne, bary či iné podniky s nacistickou tematikou poznáme aj z Južnej Kórey, napríklad jeden je známy ako Piata ríša. „Nie je to tak, že ich neznášam, nemám ich ani rád… ale aspoň sa obliekali dobre,“ povedal v minulosti na margo nacistov jeden z patrónov tohto baru.

Japonské spevácke celebrity boli zasa v minulosti kritizované za vystúpenie v uniformách inšpirovaných dôstojníkmi SS. V roku 2008 japonská speváčka nominovala Adolfa Hitlera na ocenenie „výbornej osobnosti“ v tamojšej televízii. Pozornosť médií si v roku 2017 získal aj firemný večierok spoločnosti Morishita Group, ktorý sa uskutočnil – ako inak – v duchu nacistickej tematiky.

Iný kraj, iný.. naozaj?

Rozdielny pohľad na obdobie druhej svetovej vojny medzi Európou a Áziou je už obohranou platňou. O dôvodoch tohto stavu sa už popísalo mnohé, avšak v konečnom dôsledku sú príčiny pomerne jednoduché. Tamojšie národy učia dejiny so zreteľom na vlastné skúsenosti, v rámci ktorých počas druhej svetovej vojny do popredia viac vystupuje Japonsko, USA alebo Čína než Nemecko.

Ani holokaust nemá také miesto v hodnotení dejín, ako u nás. Mnoho ľudí má taktiež slabé znalosti o Hitlerovi alebo si pestuje pomýlené predstavy o jeho zvrátených charakterových črtách. Často si pamätajú iba to, že je reč o niekom slávnom, ktorý vyčnieval nad ostatné postavy nemeckého národa. Oveľa zásadnejšie sú tu miestne udalosti, osobnosti a krivdy.

Toto neidologické (alebo skôr ignorantské) vnímanie nacizmu má aj svoje pomenovanie: nacistický šik. Pre vyššie spomenuté dôvody nacistické uniformy, symboly či pozdravy v ázijskej komunite jednoducho nenesú rovnakú váhu a význam ako u nás. A tak sa z nich oveľa ľahšie stáva súčasť populárnej kultúry.