Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európske zbrojovky chcú prvý vesmírny protiraketový systém

Popredné európske zbrojárske a letecké spoločnosti vytvorili konzorcium, ktoré chce vyvinúť prvú európsku záchytnú strelu schopnú ničiť balistické rakety stredného a stredne dlhého doletu mimo zemskej atmosféry.

Memorandum o spolupráci v Paríži podpísali spoločnosti Thales, Airbus, MBDA Deutschland, Safran a startup Destinus.

Projekt s názvom Bliksem EXO Consortium je súčasťou snahy Európy posilniť protivzdušnú a protiraketovú obranu po ruskej invázii na Ukrajinu a reagovať na rastúce hrozby balistických rakiet. Nový systém má zachytávať rakety počas ich letu vo vesmíre ešte pred návratom do atmosféry.

Oznámenie prichádza deň po vzniku Integrovanej koalície proti balistickým raketám, v rámci ktorej sa európske krajiny dohodli na spoločnom vývoji lacnejšej alternatívy k americkému systému Patriot. Impulzom sú najmä zintenzívnené ruské raketové útoky na Ukrajinu.

Spoločnosti plánujú do troch mesiacov podpísať záväznú dohodu, v auguste začať spoločný vývoj a v roku 2027 uskutočniť prvý test záchytnej strely vo vesmíre. Samotné memorandum však zatiaľ neznamená záväzok projekt financovať ani systém nakúpiť.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Európska prokuratúra začala trestné konanie pre dotácie Agrofertu

Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO) začal trestné konanie v súvislosti s vyplácaním európskych dotácií holdingu Agrofert. Informoval o tom portál Seznam Zprávy, podľa ktorého ide o reakciu na trestné oznámenie Pirátov pre údajný konflikt záujmov českého premiéra Andreja Babiša.

Európska poverená žalobkyňa Daniela Bártíková rozhodla o začatí konania 24. mája a preverovaním poverila Národnú centrálu proti organizovanému zločinu (NCOZ). Vyšetrovanie sa netýka len samotného Agrofertu, ale aj politikov a úradníkov, ktorí podľa oznámenia umožnili pokračovanie vyplácania podpôr. EPPO zároveň skúma, prečo český štát nevymáha dotácie vyplatené holdingu počas predchádzajúcej Babišovej vlády.

Babiš dlhodobo tvrdí, že svoj konflikt záujmov vyriešil vložením Agrofertu do zvereneckého fondu. Na informácie o začatí trestného konania zatiaľ nereagoval. Ministerka financií Alena Schillerová uviedla, že je presvedčená, že premiér postupoval v súlade s českými aj európskymi pravidlami.

Piráti podali trestné oznámenie vo februári pre podozrenie z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, zneužívania právomocí verejného činiteľa a porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Upozornili tiež, že zatiaľ čo EPPO už koná v prípade európskych financií, české orgány vyšetrovanie vo vzťahu k národným prostriedkom dosiaľ nezačali.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Šéf ukrajinského zbrojárskeho gigantu odstupuje

Generálny riaditeľ ukrajinského štátneho zbrojárskeho koncernu Ukroboronprom Herman Smetanin oznámil, že odstupuje z funkcie. Dôvod svojho rozhodnutia neuviedol. K jeho odchodu dochádza týždeň po ruskom útoku na Kyjevskú oblasť, pri ktorom explodoval sklad munície patriaci koncernu.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s incidentom vyhlásil, že zodpovední predstavitelia Ukroboronpromu ponesú následky. Začiatkom júla odvolali aj dvoch ďalších vysokopostavených predstaviteľov spoločnosti.

Ukroboronprom oznámil, že už začal proces výberu nového generálneho riaditeľa. Dočasným šéfom koncernu sa stal bývalý námestník ministra obrany Serhij Bojev.

Ukroboronprom je najväčším štátnym zbrojárskym podnikom na Ukrajine a združuje približne stovku výrobcov zbraní a vojenskej techniky. Od začiatku ruskej invázie výrazne rozšíril svoje výrobné kapacity. Podľa odhadov dnes ukrajinský obranný priemysel dokáže vyrobiť zbrane a vojenskú techniku v hodnote približne 50 miliárd dolárov ročne.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Pri požiari na stavbe v Bruseli zomrelo niekoľko ľudí

Pri požiari na rozsiahlom stavenisku v centre Bruselu v utorok zahynulo niekoľko ľudí. Záchranári zároveň pokračujú v pátraní po šiestich nezvestných pracovníkoch. Oznámili to miestne úrady.

Požiar vypukol ráno na námestí Place de Brouckère, kde sa v čase incidentu nachádzalo viac ako 200 robotníkov. Podľa belgických médií sa prvý požiar na nižších podlažiach stavby podarilo pomerne rýchlo dostať pod kontrolu. Plamene sa však rozšírili výťahovými šachtami do podzemnej časti objektu, kde vypukol ďalší požiar.

Inšpekcia práce uviedla, že v jednej z dvoch výťahových kabín našli telá obetí. Hovorca inšpekcie Brecht Speybrouck povedal, že záchranári mali zatiaľ prístup len k jednej kabíne, v ktorej videli telá dvoch až troch ľudí. Presný počet obetí zatiaľ nepotvrdili.

Troch zranených previezli do nemocnice. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa a vyšetrovanie pokračuje. Záchranné zložky naďalej prehľadávajú objekt v snahe nájsť šiestich nezvestných pracovníkov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Slovensko je druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe

Po Maďarsku si titul najpolarizovanejšej krajiny v Európe pripísala ako druhá v poradí práve Slovenská republika, tesne pred Španielskom. Vyplýva to z medzinárodného projektu V-Dem a novej štúdie DEKK Inštitútu s názvom Polarizácia a antisystém 2026.

Riaditeľ inštitútu Pavol Kosnáč varuje, že extrémne a dlhodobo rozdelené spoločnosti môžu v krajnom prípade skĺznuť až k fyzickému násiliu, čo dokazujú nielen historické konflikty na Blízkom východe, ale aj nepokoje v bohatom Severnom Írsku.

Závažný trend potvrdzujú aj dáta z prieskumu agentúry Focus. Čoraz viac Slovákov pre rozdielne politické a hodnotové názory obmedzuje alebo úplne prerušuje kontakty so svojimi priateľmi, ba dokonca aj s vlastnými rodičmi. Medzi hlavné príčiny tohto napätia patria ekonomická nerovnosť, nezvládnuté minulé krízy a zneužívanie polarizácie lídrami ako mocenského nástroja prostredníctvom čierno-bielej rétoriky.

Tento stav sa na Slovensku stáva novým štandardom. Spoločnosť naň dopláca vážnym poškodzovaním duševného zdravia, odlevom mozgov do zahraničia, legislatívnou paralýzou a podkopávaním dôvery v demokratické inštitúcie.

Výskumníci preto dôrazne apelujú na politické elity a mienkotvorných aktérov, aby v záujme stability štátu bezodkladne uprednostnili kultúru skutočného dialógu pred ďalším prehlbovaním priepasti medzi občanmi.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament prijal demisiu Svyrydenkovej

Ukrajinský parlament prijal demisiu premiérky Julije Svyrydenkovej, čím odvolal celú vládu a otvoril cestu k rekonštrukcii kabinetu. Za jej odchod hlasovalo 258 poslancov, piati sa zdržali a jeden bol proti. Ministri budú do vymenovania novej vlády pôsobiť v dočasnom režime.

Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil zámer zmeniť vládu len dva dni pred hlasovaním. Uviedol, že Ukrajina potrebuje „reštart“ výkonnej moci a Svyrydenkovej ponúkol novú úlohu pri rozvoji spolupráce s kľúčovým partnerom krajiny. O jej možnom pôsobení vo funkcii veľvyslankyne v USA sa špekuluje, zatiaľ to však nebolo potvrdené.

Novým premiérom by sa podľa ukrajinských médií mal stať generálny riaditeľ štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Serhij Koreckyj.

Svyrydenková stála na čele vlády jeden rok. Po nástupe do funkcie viedla rokovania o dohode so Spojenými štátmi týkajúcej sa nerastných surovín a jej kabinet sa sústredil na približovanie Ukrajiny k Európskej únii. Politológovia však upozorňujú, že sa jej nepodarilo vybudovať dostatočnú podporu v parlamente, čo mohlo prispieť k rozhodnutiu o zmene vlády.

(kyivindependent, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.