Preskočiť na obsah
  |  

Po nehode v Prahe čelí Turek výzvam na odstúpenie

Českí opoziční politici vyzvali poslanca Filipa Turka zo strany Motoristi, aby sa vzdal poslaneckého mandátu. Reagujú na zverejnené zábery z pondelkovej dopravnej nehody v centre Prahy, pri ktorej sa zrazil s nemocničným vozidlom prevážajúcim krv. Auto sa po náraze prevrátilo na strechu a jeho vodič utrpel zranenia.

Turek bezprostredne po nehode tvrdil, že do križovatky vošiel na zelenú a nemocničné vozidlo s výstražnými svetlami sa pred ním objavilo náhle. Novozverejnené zábery však podľa českých médií naznačujú, že sa pokúsil obísť kolónu a z ľavého odbočovacieho pruhu pokračoval rovno, čím spôsobil kolíziu.

Polícia okolnosti nehody naďalej vyšetruje. Podľa hovorkyne Evy Kropáčovej analyzuje kamerové záznamy aj výpovede svedkov a zatiaľ neurčila vinníka.

Predseda hnutia STAN Vít Rakušan označil Turkovo konanie za nezodpovedné a vyzval ho na okamžité zloženie mandátu.

Rovnakú výzvu adresovali aj ďalší opoziční politici. Premiér Andrej Babiš uviedol, že ak priebeh nehody zodpovedá zverejneným záberom, Turek by mal odstúpiť z funkcie vládneho splnomocnenca pre klimatickú politiku a Green Deal.

(tasr, lud)

  |  

Na ISS odštartovala zmiešaná rusko-americká posádka

Z kazašského kozmodrómu Bajkonur v utorok odštartovala k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) loď Sojuz MS-29 s dvoma ruskými kozmonautmi a americkým astronautom. Posádku tvoria ruskí kozmonauti Piotr Dubrov a Anna Kikinová a Američan Anil Menon. Na palube ISS strávia približne osem mesiacov ako súčasť 75. dlhodobej expedície.

Sojuz úspešne vstúpil na obežnú dráhu približne 10 minút po štarte. Pripojenie k Medzinárodnej vesmírnej stanici bolo naplánované približne tri hodiny po štarte.

Ide o prvý pilotovaný štart z nedávno opravenej štartovacej rampy pre pilotované lety na Bajkonure. Výnimočný bol aj spoločnou účasťou šéfov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos.

Štart sledovali riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Bakanov a šéf NASA Jared Isaacman, ktorý sa stal prvým šéfom americkej vesmírnej agentúry na Bajkonure od roku 2018.

Po ruskej invázii na Ukrajinu podobné stretnutia predstaviteľov oboch vesmírnych agentúr prakticky ustali.

(reuters, lud)

  |  

Britská polícia vyšetruje vraždu exministerky ako cielený útok

Britská protiteroristická polícia oznámila, že vražda bývalej ministerky Ann Widdecombeovej bola cieleným útokom. Vyšetrovatelia však naďalej zisťujú, aký bol motív a do akej miery bol čin vopred naplánovaný.

„Je zrejmé, že išlo o cielený útok. Stále pracujeme na tom, aby sme pochopili rozsah príprav aj motiváciu páchateľa,“ povedal šéf britskej protiteroristickej polície Laurence Taylor.

Sedemdesiatosemročnú Widdecombeovú našli minulý štvrtok mŕtvu s vážnymi zraneniami v jej dome na juhozápade Anglicka. Miestna polícia v sobotu zadržala britského občana pre podozrenie z vraždy. Po prevzatí prípadu protiteroristickou políciou ho opätovne zatkla pre podozrenie zo spáchania, prípravy alebo podnecovania teroristických činov.

Widdecombeová bola bývalou ministerkou britskej vlády a poslankyňou, z parlamentu odišla v roku 2010. V posledných rokoch patrila k výrazným predstaviteľkám strany Reform UK Nigela Faragea.

Prípad opäť otvoril diskusiu o bezpečnosti britských politikov. V uplynulom desaťročí v Spojenom kráľovstve zavraždili dvoch úradujúcich poslancov parlamentu, čo vyvolalo obavy z rastúceho násilia voči verejným činiteľom.

(reuters, lud)

  |  

Nemecko chce vybudovať vojenskú satelitnú sieť

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyzval na dodržanie harmonogramu aj rozpočtu pri budovaní novej vojenskej satelitnej siete v hodnote približne 10 miliárd eur. Podľa neho si krajina vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu nemôže dovoliť žiadne oneskorenia.

Projekt s názvom SATCOMBw4 má Bundeswehru zabezpečiť vlastný systém satelitnej komunikácie podobný sieti Starlink spoločnosti SpaceX. Počíta s približne 200 satelitmi, pričom prvých asi 40 by mohlo začať fungovať od roku 2029. Zmluvy na projekt by mala nemecká armáda uzavrieť koncom roka 2026.

Pistorius uviedol, že satelitná sieť je nevyhnutná pre včasné varovanie, prieskum, monitorovanie a bezpečnú komunikáciu vo vesmíre. Nemecku má zároveň umožniť nezávislé globálne velenie a riadenie ozbrojených síl a pomôcť mu plniť záväzky voči NATO.

Na projekte spolupracujú spoločnosti OHB a Rheinmetall a podľa zdrojov aj Airbus Defence. Objavili sa však obavy, že zloženie konzorcia môže obmedziť cenovú konkurenciu.

Nemecko plánuje do roku 2030 investovať do bezpečnosti vo vesmíre celkovo 35 miliárd eur.

(reuters, lud)

  |  

EÚ posunula prístupové rokovania so štyrmi kandidátskymi krajinami

Európska únia v utorok v Bruseli posunula prístupové rokovania so štyrmi kandidátskymi krajinami – Albánskom, Čiernou Horou, Moldavskom a Ukrajinou. Podľa eurokomisárky pre rozširovanie Marty Kosovej ide o najvýznamnejší deň v oblasti rozširovania Únie za viac ako dve desaťročia.

Ukrajina a Moldavsko otvorili druhý balík rokovacích kapitol, ktorý sa týka zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, obchodu, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Albánsko predbežne uzavrelo kapitoly týkajúce sa vedy a výskumu, vzdelávania a kultúry či vonkajších vzťahoch. Čierna Hora uzavrela rokovania o hospodárskej súťaži a colnej únii.

Prístupový proces si vyžaduje splnenie podmienok v 35 oblastiach politiky a môže trvať niekoľko rokov. Čierna Hora, ktorá sa chce stať členom EÚ v roku 2028, je v rokovaniach najďalej.

Členstvo Ukrajiny v EÚ je podľa Kosovej dôležité aj z bezpečnostného hľadiska. Európska únia po ruskej invázii zrýchlila politiku rozširovania, keďže sa obáva rastúceho vplyvu Ruska a Číny v kandidátskych krajinách. Oficiálnymi kandidátmi na vstup do EÚ je v súčasnosti deväť štátov.

(ap, lud)

  |  

Ústavný súd odmietol sťažnosť v súvislosti s PVE Málinec

Ústavný súd odmietol sťažnosť na postup Ministerstva životného prostredia SR pri získaní statusu významnej investície pre prečerpávaciu vodnú elektráreň (PVE) Málinec – Látky.

Rezort podotýka, že schváleniu statusu významnej investície predchádzal legislatívny proces, v ktorom ministerstvo trvalo na svojom postoji uskutočniť investičný projekt na Podpoľaní. „Je to potvrdenie, že celý proces bol transparentný a v súlade s platnou legislatívou,“ poznamenal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Ústavný súd podľa rezortu konštatuje, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii obsahoval odôvodnený podklad pre uznesenie vlády, ktorým bol investičný projekt označený za významnú investíciu.

Rovnako dodáva, že z argumentácie sťažovateľov nie je dostatočne preukázané bezprostredné ohrozenie životného prostredia. „Investičný projekt je v počiatočnej fáze a prípadné negatívne vplyvy na životné prostredie sa ešte môžu posúdiť v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA),“ uviedol rezort.

V rámci tohto procesu budú podľa neho posúdené aj relevantné obavy týkajúce sa ohrozenia kvality pitnej vody.

Vláda rozhodla o udelení štatútu významnej investície pre projekt PVE Málinec – Látky. Taraba v minulosti konštatoval, že plánovaná PVE Málinec je najväčšia ekologická a ekonomická príležitosť pre stredné Slovensko. Zároveň zdôraznil, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody.

Výstavba PVE Málinec sa stretla s podporou samospráv, ale aj obavami verejnosti. Aktivisti sa v súvislosti s prípravou projektu domáhali zrušenia osvedčenia ministerstva o významnej investícii.

(tasr, lud)