Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britská polícia vyšetruje vraždu exministerky ako cielený útok

Britská protiteroristická polícia oznámila, že vražda bývalej ministerky Ann Widdecombeovej bola cieleným útokom. Vyšetrovatelia však naďalej zisťujú, aký bol motív a do akej miery bol čin vopred naplánovaný.

„Je zrejmé, že išlo o cielený útok. Stále pracujeme na tom, aby sme pochopili rozsah príprav aj motiváciu páchateľa,“ povedal šéf britskej protiteroristickej polície Laurence Taylor.

Sedemdesiatosemročnú Widdecombeovú našli minulý štvrtok mŕtvu s vážnymi zraneniami v jej dome na juhozápade Anglicka. Miestna polícia v sobotu zadržala britského občana pre podozrenie z vraždy. Po prevzatí prípadu protiteroristickou políciou ho opätovne zatkla pre podozrenie zo spáchania, prípravy alebo podnecovania teroristických činov.

Widdecombeová bola bývalou ministerkou britskej vlády a poslankyňou, z parlamentu odišla v roku 2010. V posledných rokoch patrila k výrazným predstaviteľkám strany Reform UK Nigela Faragea.

Prípad opäť otvoril diskusiu o bezpečnosti britských politikov. V uplynulom desaťročí v Spojenom kráľovstve zavraždili dvoch úradujúcich poslancov parlamentu, čo vyvolalo obavy z rastúceho násilia voči verejným činiteľom.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Nemecko chce vybudovať vojenskú satelitnú sieť

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyzval na dodržanie harmonogramu aj rozpočtu pri budovaní novej vojenskej satelitnej siete v hodnote približne 10 miliárd eur. Podľa neho si krajina vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu nemôže dovoliť žiadne oneskorenia.

Projekt s názvom SATCOMBw4 má Bundeswehru zabezpečiť vlastný systém satelitnej komunikácie podobný sieti Starlink spoločnosti SpaceX. Počíta s približne 200 satelitmi, pričom prvých asi 40 by mohlo začať fungovať od roku 2029. Zmluvy na projekt by mala nemecká armáda uzavrieť koncom roka 2026.

Pistorius uviedol, že satelitná sieť je nevyhnutná pre včasné varovanie, prieskum, monitorovanie a bezpečnú komunikáciu vo vesmíre. Nemecku má zároveň umožniť nezávislé globálne velenie a riadenie ozbrojených síl a pomôcť mu plniť záväzky voči NATO.

Na projekte spolupracujú spoločnosti OHB a Rheinmetall a podľa zdrojov aj Airbus Defence. Objavili sa však obavy, že zloženie konzorcia môže obmedziť cenovú konkurenciu.

Nemecko plánuje do roku 2030 investovať do bezpečnosti vo vesmíre celkovo 35 miliárd eur.

(reuters, lud)

Minúta  |  

EÚ posunula prístupové rokovania so štyrmi kandidátskymi krajinami

Európska únia v utorok v Bruseli posunula prístupové rokovania so štyrmi kandidátskymi krajinami – Albánskom, Čiernou Horou, Moldavskom a Ukrajinou. Podľa eurokomisárky pre rozširovanie Marty Kosovej ide o najvýznamnejší deň v oblasti rozširovania Únie za viac ako dve desaťročia.

Ukrajina a Moldavsko otvorili druhý balík rokovacích kapitol, ktorý sa týka zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, obchodu, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Albánsko predbežne uzavrelo kapitoly týkajúce sa vedy a výskumu, vzdelávania a kultúry či vonkajších vzťahoch. Čierna Hora uzavrela rokovania o hospodárskej súťaži a colnej únii.

Prístupový proces si vyžaduje splnenie podmienok v 35 oblastiach politiky a môže trvať niekoľko rokov. Čierna Hora, ktorá sa chce stať členom EÚ v roku 2028, je v rokovaniach najďalej.

Členstvo Ukrajiny v EÚ je podľa Kosovej dôležité aj z bezpečnostného hľadiska. Európska únia po ruskej invázii zrýchlila politiku rozširovania, keďže sa obáva rastúceho vplyvu Ruska a Číny v kandidátskych krajinách. Oficiálnymi kandidátmi na vstup do EÚ je v súčasnosti deväť štátov.

(ap, lud)

Minúta  |  

Ústavný súd odmietol sťažnosť v súvislosti s PVE Málinec

Ústavný súd odmietol sťažnosť na postup Ministerstva životného prostredia SR pri získaní statusu významnej investície pre prečerpávaciu vodnú elektráreň (PVE) Málinec – Látky.

Rezort podotýka, že schváleniu statusu významnej investície predchádzal legislatívny proces, v ktorom ministerstvo trvalo na svojom postoji uskutočniť investičný projekt na Podpoľaní. „Je to potvrdenie, že celý proces bol transparentný a v súlade s platnou legislatívou,“ poznamenal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Ústavný súd podľa rezortu konštatuje, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii obsahoval odôvodnený podklad pre uznesenie vlády, ktorým bol investičný projekt označený za významnú investíciu.

Rovnako dodáva, že z argumentácie sťažovateľov nie je dostatočne preukázané bezprostredné ohrozenie životného prostredia. „Investičný projekt je v počiatočnej fáze a prípadné negatívne vplyvy na životné prostredie sa ešte môžu posúdiť v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA),“ uviedol rezort.

V rámci tohto procesu budú podľa neho posúdené aj relevantné obavy týkajúce sa ohrozenia kvality pitnej vody.

Vláda rozhodla o udelení štatútu významnej investície pre projekt PVE Málinec – Látky. Taraba v minulosti konštatoval, že plánovaná PVE Málinec je najväčšia ekologická a ekonomická príležitosť pre stredné Slovensko. Zároveň zdôraznil, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody.

Výstavba PVE Málinec sa stretla s podporou samospráv, ale aj obavami verejnosti. Aktivisti sa v súvislosti s prípravou projektu domáhali zrušenia osvedčenia ministerstva o významnej investícii.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európske zbrojovky chcú prvý vesmírny protiraketový systém

Popredné európske zbrojárske a letecké spoločnosti vytvorili konzorcium, ktoré chce vyvinúť prvú európsku záchytnú strelu schopnú ničiť balistické rakety stredného a stredne dlhého doletu mimo zemskej atmosféry.

Memorandum o spolupráci v Paríži podpísali spoločnosti Thales, Airbus, MBDA Deutschland, Safran a startup Destinus.

Projekt s názvom Bliksem EXO Consortium je súčasťou snahy Európy posilniť protivzdušnú a protiraketovú obranu po ruskej invázii na Ukrajinu a reagovať na rastúce hrozby balistických rakiet. Nový systém má zachytávať rakety počas ich letu vo vesmíre ešte pred návratom do atmosféry.

Oznámenie prichádza deň po vzniku Integrovanej koalície proti balistickým raketám, v rámci ktorej sa európske krajiny dohodli na spoločnom vývoji lacnejšej alternatívy k americkému systému Patriot. Impulzom sú najmä zintenzívnené ruské raketové útoky na Ukrajinu.

Spoločnosti plánujú do troch mesiacov podpísať záväznú dohodu, v auguste začať spoločný vývoj a v roku 2027 uskutočniť prvý test záchytnej strely vo vesmíre. Samotné memorandum však zatiaľ neznamená záväzok projekt financovať ani systém nakúpiť.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Európska prokuratúra začala trestné konanie pre dotácie Agrofertu

Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO) začal trestné konanie v súvislosti s vyplácaním európskych dotácií holdingu Agrofert. Informoval o tom portál Seznam Zprávy, podľa ktorého ide o reakciu na trestné oznámenie Pirátov pre údajný konflikt záujmov českého premiéra Andreja Babiša.

Európska poverená žalobkyňa Daniela Bártíková rozhodla o začatí konania 24. mája a preverovaním poverila Národnú centrálu proti organizovanému zločinu (NCOZ). Vyšetrovanie sa netýka len samotného Agrofertu, ale aj politikov a úradníkov, ktorí podľa oznámenia umožnili pokračovanie vyplácania podpôr. EPPO zároveň skúma, prečo český štát nevymáha dotácie vyplatené holdingu počas predchádzajúcej Babišovej vlády.

Babiš dlhodobo tvrdí, že svoj konflikt záujmov vyriešil vložením Agrofertu do zvereneckého fondu. Na informácie o začatí trestného konania zatiaľ nereagoval. Ministerka financií Alena Schillerová uviedla, že je presvedčená, že premiér postupoval v súlade s českými aj európskymi pravidlami.

Piráti podali trestné oznámenie vo februári pre podozrenie z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, zneužívania právomocí verejného činiteľa a porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Upozornili tiež, že zatiaľ čo EPPO už koná v prípade európskych financií, české orgány vyšetrovanie vo vzťahu k národným prostriedkom dosiaľ nezačali.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.