Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia a EÚ podpísali dohodu o Gibraltári

Británia a Európska únia v utorok v Bruseli podpísali zmluvu o postavení Gibraltáru. Nadväzuje na minuloročnú politickú dohodu a má uľahčiť pohyb osôb a tovaru cez hranicu so Španielskom, čím ukončí roky neistoty po brexite.

Zmluvu podpísali eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič, britský minister pre Európu Stephen Doughty, španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares a predseda vlády Gibraltáru Fabian Picardo.

Obyvatelia Gibraltáru budú môcť vstupovať do Španielska len na základe rezidentského preukazu bez pečiatkovania pasov. Španielski občania budú na vstup do Gibraltáru potrebovať iba občiansky preukaz. Cieľom dohody je zjednodušiť každodenné prekračovanie hranice pre približne 15-tisíc ľudí, ktorí dochádzajú za prácou.

Na letisku v Gibraltári budú cestujúci prechádzať kontrolou gibraltárskych aj španielskych pohraničníkov podľa modelu podobného kontrolám na londýnskej stanici St Pancras pri vlakoch Eurostar.

Španielsky minister označil dohodu za začiatok novej etapy vo vzťahoch medzi Španielskom, Britániou, Gibraltárom a EÚ. Obyvatelia Gibraltáru aj priľahlého španielskeho regiónu očakávajú, že uľahčí každodenný život aj cezhraničnú spoluprácu.

Šefčovič si v utorok z rúk Josého Manuela Albaresa prevzal Veľký kríž Radu za občianske zásluhy venovaný španielskym kráľom Filipom VI. za jeho prínos k uzavretiu dohody.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump ustúpil od poplatku za Hormuzský prieliv

Americký prezident Donald Trump upustil od návrhu zaviesť 20-percentný poplatok za všetok náklad prepravovaný cez Hormuzský prieliv. Namiesto toho chce uzavrieť obchodné a investičné dohody so štátmi Perzského zálivu.

Trump ešte v pondelok navrhol, aby lode platiace za prechod strategickým prielivom prispievali Spojeným štátom na náklady spojené s jeho ochranou. V utorok však po rokovaniach s predstaviteľmi krajín Blízkeho východu oznámil zmenu postoja.

„Rozhodol som sa nahradiť 20-percentný poplatok obchodnými a investičnými dohodami, ktoré štáty Perzského zálivu uzatvoria so Spojenými štátmi,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social. Konkrétne záväzky partnerov neuviedol, tvrdí však, že investície budú „obrovské“.

Trump zároveň vyhlásil, že Hormuzský prieliv zostáva otvorený pre všetku lodnú dopravu okrem Iránu. Spojené štáty podľa neho zavedú úplnú blokádu lodí smerujúcich do iránskych prístavov alebo z nich, ako aj plavidiel prevážajúcich iránsky náklad.

Medzinárodná námorná organizácia OSN už v pondelok uviedla, že je proti zavádzaniu poplatkov za preplávanie medzinárodnými námornými cestami.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Po nehode v Prahe čelí Turek výzvam na odstúpenie

Českí opoziční politici vyzvali poslanca Filipa Turka zo strany Motoristi, aby sa vzdal poslaneckého mandátu. Reagujú na zverejnené zábery z pondelkovej dopravnej nehody v centre Prahy, pri ktorej sa zrazil s nemocničným vozidlom prevážajúcim krv. Auto sa po náraze prevrátilo na strechu a jeho vodič utrpel zranenia.

Turek bezprostredne po nehode tvrdil, že do križovatky vošiel na zelenú a nemocničné vozidlo s výstražnými svetlami sa pred ním objavilo náhle. Novozverejnené zábery však podľa českých médií naznačujú, že sa pokúsil obísť kolónu a z ľavého odbočovacieho pruhu pokračoval rovno, čím spôsobil kolíziu.

Polícia okolnosti nehody naďalej vyšetruje. Podľa hovorkyne Evy Kropáčovej analyzuje kamerové záznamy aj výpovede svedkov a zatiaľ neurčila vinníka.

Predseda hnutia STAN Vít Rakušan označil Turkovo konanie za nezodpovedné a vyzval ho na okamžité zloženie mandátu.

Rovnakú výzvu adresovali aj ďalší opoziční politici. Premiér Andrej Babiš uviedol, že ak priebeh nehody zodpovedá zverejneným záberom, Turek by mal odstúpiť z funkcie vládneho splnomocnenca pre klimatickú politiku a Green Deal.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Na ISS odštartovala zmiešaná rusko-americká posádka

Z kazašského kozmodrómu Bajkonur v utorok odštartovala k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) loď Sojuz MS-29 s dvoma ruskými kozmonautmi a americkým astronautom. Posádku tvoria ruskí kozmonauti Piotr Dubrov a Anna Kikinová a Američan Anil Menon. Na palube ISS strávia približne osem mesiacov ako súčasť 75. dlhodobej expedície.

Sojuz úspešne vstúpil na obežnú dráhu približne 10 minút po štarte. Pripojenie k Medzinárodnej vesmírnej stanici bolo naplánované približne tri hodiny po štarte.

Ide o prvý pilotovaný štart z nedávno opravenej štartovacej rampy pre pilotované lety na Bajkonure. Výnimočný bol aj spoločnou účasťou šéfov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos.

Štart sledovali riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Bakanov a šéf NASA Jared Isaacman, ktorý sa stal prvým šéfom americkej vesmírnej agentúry na Bajkonure od roku 2018.

Po ruskej invázii na Ukrajinu podobné stretnutia predstaviteľov oboch vesmírnych agentúr prakticky ustali.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Britská polícia vyšetruje vraždu exministerky ako cielený útok

Britská protiteroristická polícia oznámila, že vražda bývalej ministerky Ann Widdecombeovej bola cieleným útokom. Vyšetrovatelia však naďalej zisťujú, aký bol motív a do akej miery bol čin vopred naplánovaný.

„Je zrejmé, že išlo o cielený útok. Stále pracujeme na tom, aby sme pochopili rozsah príprav aj motiváciu páchateľa,“ povedal šéf britskej protiteroristickej polície Laurence Taylor.

Sedemdesiatosemročnú Widdecombeovú našli minulý štvrtok mŕtvu s vážnymi zraneniami v jej dome na juhozápade Anglicka. Miestna polícia v sobotu zadržala britského občana pre podozrenie z vraždy. Po prevzatí prípadu protiteroristickou políciou ho opätovne zatkla pre podozrenie zo spáchania, prípravy alebo podnecovania teroristických činov.

Widdecombeová bola bývalou ministerkou britskej vlády a poslankyňou, z parlamentu odišla v roku 2010. V posledných rokoch patrila k výrazným predstaviteľkám strany Reform UK Nigela Faragea.

Prípad opäť otvoril diskusiu o bezpečnosti britských politikov. V uplynulom desaťročí v Spojenom kráľovstve zavraždili dvoch úradujúcich poslancov parlamentu, čo vyvolalo obavy z rastúceho násilia voči verejným činiteľom.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Nemecko chce vybudovať vojenskú satelitnú sieť

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyzval na dodržanie harmonogramu aj rozpočtu pri budovaní novej vojenskej satelitnej siete v hodnote približne 10 miliárd eur. Podľa neho si krajina vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu nemôže dovoliť žiadne oneskorenia.

Projekt s názvom SATCOMBw4 má Bundeswehru zabezpečiť vlastný systém satelitnej komunikácie podobný sieti Starlink spoločnosti SpaceX. Počíta s približne 200 satelitmi, pričom prvých asi 40 by mohlo začať fungovať od roku 2029. Zmluvy na projekt by mala nemecká armáda uzavrieť koncom roka 2026.

Pistorius uviedol, že satelitná sieť je nevyhnutná pre včasné varovanie, prieskum, monitorovanie a bezpečnú komunikáciu vo vesmíre. Nemecku má zároveň umožniť nezávislé globálne velenie a riadenie ozbrojených síl a pomôcť mu plniť záväzky voči NATO.

Na projekte spolupracujú spoločnosti OHB a Rheinmetall a podľa zdrojov aj Airbus Defence. Objavili sa však obavy, že zloženie konzorcia môže obmedziť cenovú konkurenciu.

Nemecko plánuje do roku 2030 investovať do bezpečnosti vo vesmíre celkovo 35 miliárd eur.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.