Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meloniovej neprešiel kľúčový návrh volebnej reformy

Dolná komora talianskeho parlamentu v utorok odmietla kľúčovú časť volebnej reformy presadzovanej stranou premiérky Giorgie Meloniovej. Agentúra Reuters uvádza, že ide o citeľnú politickú prehru premiérky pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať budúci rok.

Parlament rokuje o zmene volebného systému, ktorá by plne zaviedla pomerné zastúpenie s bonusom mandátov pre víťaznú koalíciu. Poslanci však v tajnom hlasovaní tesne odmietli návrh strany Bratia Talianska na opätovné zavedenie preferenčných hlasov pre kandidátov na straníckych kandidátkach. Návrh neuspel pomerom hlasov 188 ku 187.

Koaliční partneri Meloniovej – Liga aj Forza Italia – pritom avizovali podporu návrhu. Výsledok hlasovania preto naznačuje, že časť poslancov vládnej väčšiny hlasovala proti.

Stredoľavá opozícia obviňuje premiérku zo snahy upraviť volebné pravidlá v prospech svojej koalície pred budúcoročnými voľbami. Po neúspešnom hlasovaní opozícia vyhlásila, že Meloniová už nemá plnú kontrolu nad parlamentnou väčšinou, pričom niektorí opoziční politici ju vyzvali na odstúpenie.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Šimko: Nové eurofondy prinesú prísnejšie pravidlá čerpania

Eurofondy po roku 2027 budú mať novú štruktúru aj prísnejšie pravidlá čerpania, preto bude podľa splnomocnenca vlády pre Národný a regionálny partnerský plán (NRPP) Ladislava Šimka rozhodujúce dôkladné plánovanie. Takzvaná „nultá“ verzia plánu má byť pripravená v januári 2027.

Šimko zároveň upozornil, že Slovensko nemusí získať pôvodne predpokladaných 19,9 miliardy eur. V dôsledku tlaku viacerých členských štátov vrátane Nemecka a škandinávskych krajín na znižovanie výdavkov na politiku súdržnosti vláda počíta aj so scenárom, že alokácia klesne o 10 až 20 percent.

V auguste alebo septembri by mala vláda schváliť víziu rozvoja Slovenska do roku 2040, na ktorú nadviaže národná stratégia. Finálny plán dohodnutý s Európskou komisiou má byť pripravený na schválenie na jeseň 2027.

Medzi hlavné priority patria ekonomický rast, konkurencieschopnosť, inovácie, trh práce, energetika, doprava, obrana, dostupné bývanie či právny štát.

Zástupcovia samospráv upozorňujú, že na čerpanie eurofondov bude menej času než v minulosti. Priemysel zároveň žiada, aby nové fondy podporili najmä dekarbonizáciu, energetickú infraštruktúru, aplikovaný výskum a konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Macron udelil Starmerovi najvyššie francúzske štátne vyznamenanie

Britský premiér Keir Starmer získal od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Rad čestnej légie, najvyššie francúzske štátne vyznamenanie. Macron ho ocenil za prínos k bezpečnosti Európy po ruskej invázii na Ukrajinu a za úzku spoluprácu medzi Londýnom a Parížom.

Vyznamenanie Starmer prevzal v Paríži po svojom poslednom zasadnutí koalície ochotných, skupiny krajín podporujúcich Ukrajinu, ktorú spoluzakladal spolu s Macronom. V utorok sa zúčastnil aj na oslavách francúzskeho štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily, na ktorých po prvý raz za viac ako 20 rokov pochodovali spolu s francúzskymi vojakmi aj príslušníci britských ozbrojených síl.

Macron pri odovzdávaní vyznamenania poďakoval Starmerovi nielen za jeho pôsobenie vo funkcii premiéra, ale aj za osobné líderstvo, prínos k bezpečnosti Európy, podporu Ukrajiny a rozvoj britsko-francúzskych vzťahov.

Starmer má z funkcie predsedu vlády odísť 20. júla po tom, ako stratil dôveru vlastnej Labouristickej strany.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Británia a EÚ podpísali dohodu o Gibraltári

Británia a Európska únia v utorok v Bruseli podpísali zmluvu o postavení Gibraltáru. Nadväzuje na minuloročnú politickú dohodu a má uľahčiť pohyb osôb a tovaru cez hranicu so Španielskom, čím ukončí roky neistoty po brexite.

Zmluvu podpísali eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič, britský minister pre Európu Stephen Doughty, španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares a predseda vlády Gibraltáru Fabian Picardo.

Obyvatelia Gibraltáru budú môcť vstupovať do Španielska len na základe rezidentského preukazu bez pečiatkovania pasov. Španielski občania budú na vstup do Gibraltáru potrebovať iba občiansky preukaz. Cieľom dohody je zjednodušiť každodenné prekračovanie hranice pre približne 15-tisíc ľudí, ktorí dochádzajú za prácou.

Na letisku v Gibraltári budú cestujúci prechádzať kontrolou gibraltárskych aj španielskych pohraničníkov podľa modelu podobného kontrolám na londýnskej stanici St Pancras pri vlakoch Eurostar.

Španielsky minister označil dohodu za začiatok novej etapy vo vzťahoch medzi Španielskom, Britániou, Gibraltárom a EÚ. Obyvatelia Gibraltáru aj priľahlého španielskeho regiónu očakávajú, že uľahčí každodenný život aj cezhraničnú spoluprácu.

Šefčovič si v utorok z rúk Josého Manuela Albaresa prevzal Veľký kríž Radu za občianske zásluhy venovaný španielskym kráľom Filipom VI. za jeho prínos k uzavretiu dohody.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump ustúpil od poplatku za Hormuzský prieliv

Americký prezident Donald Trump upustil od návrhu zaviesť 20-percentný poplatok za všetok náklad prepravovaný cez Hormuzský prieliv. Namiesto toho chce uzavrieť obchodné a investičné dohody so štátmi Perzského zálivu.

Trump ešte v pondelok navrhol, aby lode platiace za prechod strategickým prielivom prispievali Spojeným štátom na náklady spojené s jeho ochranou. V utorok však po rokovaniach s predstaviteľmi krajín Blízkeho východu oznámil zmenu postoja.

„Rozhodol som sa nahradiť 20-percentný poplatok obchodnými a investičnými dohodami, ktoré štáty Perzského zálivu uzatvoria so Spojenými štátmi,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social. Konkrétne záväzky partnerov neuviedol, tvrdí však, že investície budú „obrovské“.

Trump zároveň vyhlásil, že Hormuzský prieliv zostáva otvorený pre všetku lodnú dopravu okrem Iránu. Spojené štáty podľa neho zavedú úplnú blokádu lodí smerujúcich do iránskych prístavov alebo z nich, ako aj plavidiel prevážajúcich iránsky náklad.

Medzinárodná námorná organizácia OSN už v pondelok uviedla, že je proti zavádzaniu poplatkov za preplávanie medzinárodnými námornými cestami.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Po nehode v Prahe čelí Turek výzvam na odstúpenie

Českí opoziční politici vyzvali poslanca Filipa Turka zo strany Motoristi, aby sa vzdal poslaneckého mandátu. Reagujú na zverejnené zábery z pondelkovej dopravnej nehody v centre Prahy, pri ktorej sa zrazil s nemocničným vozidlom prevážajúcim krv. Auto sa po náraze prevrátilo na strechu a jeho vodič utrpel zranenia.

Turek bezprostredne po nehode tvrdil, že do križovatky vošiel na zelenú a nemocničné vozidlo s výstražnými svetlami sa pred ním objavilo náhle. Novozverejnené zábery však podľa českých médií naznačujú, že sa pokúsil obísť kolónu a z ľavého odbočovacieho pruhu pokračoval rovno, čím spôsobil kolíziu.

Polícia okolnosti nehody naďalej vyšetruje. Podľa hovorkyne Evy Kropáčovej analyzuje kamerové záznamy aj výpovede svedkov a zatiaľ neurčila vinníka.

Predseda hnutia STAN Vít Rakušan označil Turkovo konanie za nezodpovedné a vyzval ho na okamžité zloženie mandátu.

Rovnakú výzvu adresovali aj ďalší opoziční politici. Premiér Andrej Babiš uviedol, že ak priebeh nehody zodpovedá zverejneným záberom, Turek by mal odstúpiť z funkcie vládneho splnomocnenca pre klimatickú politiku a Green Deal.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.