Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínska ekonomika rástla najpomalšie za viac ako tri roky

Hospodársky rast Číny sa v druhom štvrťroku spomalil na najnižšiu úroveň za viac ako tri roky. Hrubý domáci produkt medziročne vzrástol o 4,3 percenta, čo zaostalo za očakávaniami analytikov aj za vládnym cieľom na tento rok vo výške 4,5 percenta až päť percent.

Druhá najväčšia ekonomika sveta zápasí s nerovnováhou medzi silnou priemyselnou výrobou a slabým domácim dopytom. Výrobu podporuje najmä vývoz technológií súvisiacich s umelou inteligenciou, zatiaľ čo spotrebu a investície brzdia pretrvávajúca kríza na trhu s nehnuteľnosťami a dôsledky globálneho ropného šoku.

Za prvý polrok tamojšia ekonomika vzrástla o 4,7 percenta. Investície do fixných aktív sa v prvých šiestich mesiacoch znížili o 5,7 percenta, pričom súkromné investície klesli o 8,5 percenta. Investície do sektora nehnuteľností sa prepadli o 18 percent.

Naopak, priemyselná výroba sa v júni medziročne zvýšila o 5,3 percenta a maloobchodné tržby stúpli o jedno percento po májovom poklese.

Analytici očakávajú, že Peking sa bude snažiť podporiť domáci dopyt najmä prostredníctvom fiškálnych opatrení. Investori zároveň sledujú zasadnutie politbyra naplánované na koniec júla, od ktorého očakávajú informácie o ďalších krokoch vlády.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Americkí demokrati zablokovali rekordný obranný rozpočet

Americký Senát v utorok neposunul do ďalšieho legislatívneho procesu návrh zákona o národnej obrane (NDAA) v hodnote 1,15 bilióna dolárov. Demokrati hlasovanie zablokovali pre nesúhlas s vojnou proti Iránu a postupom prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa nich vyslal americké sily do konfliktu bez súhlasu Kongresu.

Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer vyhlásil, že Trump začal vojnu bez oprávnenia, stratégie a plánu na jej ukončenie.

Procedurálne hlasovanie sa síce skončilo pomerom 50 ku 46 v prospech návrhu, na jeho posun však bolo potrebných najmenej 60 hlasov. Republikáni hlasovali takmer jednotne za, výnimkou bol senátor Južnej Dakoty John Thune, ktorý z procesných dôvodov hlasoval proti, aby mohol neskôr požiadať o opätovné prerokovanie.

Demokrati sa obávajú, že schválenie rekordného rozpočtu Pentagónu by bolo vnímané ako podpora vojny s Iránom, ktorá sa začala po amerických a izraelských úderoch z 28. februára. Zároveň kritizujú snahu administratívy zvýšiť vojenské výdavky na celkovo 1,5 bilióna dolárov v čase, keď dochádza k škrtom v sociálnych programoch.

Napriek neúspešnému hlasovaniu je legislatívny proces ešte len na začiatku a návrh sa môže do Senátu vrátiť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Výbuch počas letu z Grécka takmer vytiahol muža z lietadla

Pokojný let spoločnosti Ryanair z gréckeho Solúna do Nemecka sa minulý týždeň zmenil na boj o život. Po hlasnom výbuchu sa uvoľnilo okno kabíny a 61-ročného Ljubišu Karoviča sediaceho pri okne začalo vysávať z lietadla. Jeho manželka Svetlana Maksimovičová spolu s ďalšími cestujúcimi ho napokon dokázali vtiahnuť späť do kabíny.

„Nikdy v živote som nepočula nič hlasnejšie. Otočila som sa a časť jeho tela už bola vonku z okna,“ opísala pre Reuters. Podľa nej mal hlavu a pravú ruku mimo lietadla.

Grécke médiá a letiskové zdroje predpokladajú, že časť motora zasiahla okno krátko po štarte, čo spôsobilo dekompresiu kabíny. Boeing spolupracuje na vyšetrovaní, ktoré vedie Severné Macedónsko. Zapojené sú aj americké a európske úrady, prípad preveruje grécka prokuratúra.

Karovič sa lieči v nemocnici v Solúne s vážnymi poraneniami krku a ruky. Jeho manželka priblížila, že po návrate do kabíny mal znetvorenú tvár, všade bola krv, pričom mal poškodené uši, oči aj nos.

Spoločnosť Ryanair potvrdila, že počas letu sa uvoľnilo okno, ďalšie podrobnosti však vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie neposkytla.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irán hlási útok na základňu americkej Piatej flotily v Bahrajne

Iránske Revolučné gardy oznámili, že v stredu zaútočili na objekty americkej Piatej flotily v Bahrajne. Terčom údajne boli veliteľské a logistické zariadenia, sklady pohonných látok a vojenského vybavenia. Teherán označil útok za reakciu na kroky Spojených štátov v Indickom oceáne a snahu ovládnuť Hormuzský prieliv i obmedziť námornú dopravu.

Revolučné gardy zároveň varovali, že ak sa Washington pokúsi zablokovať vývoz ropy a plynu z regiónu kontrolou námorných trás, môžu byť uzavreté aj ďalšie exportné cesty slúžiace záujmom Spojených štátov a ich spojencov. Podľa iránskeho vyhlásenia budú energetické exporty buď dostupné pre všetkých, alebo pre nikoho.

Ministerstvo vnútra Bahrajnu ešte predtým informovalo, že v krajine sa rozozvučali sirény varujúce pred leteckým útokom. Obyvateľov vyzvalo, aby zachovali pokoj a vyhľadali úkryt.

Veliteľ Centrálneho velenia ozbrojených síl USA Brad Cooper v utorok vyhlásil, že Irán počas uplynulých siedmich dní zámerne zaútočil na sedem obchodných lodí. Pri útokoch bolo podľa neho zabitých, zranených alebo nezvestných takmer tucet civilných členov posádok. Americké údery a koniec prímeria prišli v reakcii na tieto incidenty.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Po smrteľných incidentoch ICE dočasne prerušil kontroly áut

Americký Úrad pre prisťahovalectvo a colnú správu (ICE) dočasne pozastavil väčšinu kontrol motorových vozidiel po tom, ako jeho príslušníci počas dvoch takýchto prehliadok v Texase a štáte Maine v priebehu šiestich dní zastrelili dvoch mužov. Opatrenie označil splnomocnenec prezidenta Donalda Trumpa pre ochranu hraníc Tom Homan za krátkodobú prestávku, počas ktorej preveria postupy agentov.

Najnovší prípad sa stal v pondelok v meste Biddeford v štáte Maine. Zomrel 25-ročný Kolumbijčan Johan Sebastian Duran, ktorý podľa ministerstva vnútornej bezpečnosti nebol cieľom deportačnej operácie. Rezort tvrdí, že agent vystrelil zo strachu o verejnú bezpečnosť po tom, ako sa vodič pokúsil ujsť. Úrady zatiaľ nezverejnili dôkazy, že predstavoval bezprostrednú hrozbu, ani záznam z kamery.

Šesť dní predtým prišiel v Houstone o život 52-ročný Mexičan Lorenzo Salgado Araujo. ICE tvrdí, že narazil dodávkou do služobného vozidla a pokúsil sa zraziť príslušníka úradu, svedkovia však túto verziu spochybnili.

Od januára 2025, keď sa Donald Trump vrátil do úradu a spustil kampaň masových deportácií, zahynulo pri imigračných operáciách najmenej sedem ľudí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pred blokádou USA vzrástol pohyb iránskych lodí cez Hormuz

Cez Hormuzský prieliv v utorok preplávalo viac plavidiel než v predchádzajúcich dňoch, pričom väčšina bola spojená s iránskym obchodom. Stalo sa tak tesne predtým, ako v stredu vstúpila do platnosti námorná blokáda všetkých iránskych prístavov, ktorú opätovne zaviedol americký prezident Donald Trump.

Z jedenástich lodí, ktoré prielivom prešli, využilo deväť iránsku trasu. Išlo o tri prázdne ropné tankery vrátane jedného typu Aframax a dvoch veľkokapacitných lodí VLCC. Z Perzského zálivu zároveň vyplával tanker s dvomi miliónmi barelov ropy, tanker s rafinovanými produktmi, dva tankery s LPG, loď s metanolom a nákladná loď prevážajúca železnú rudu.

Podľa dostupných údajov v utorok nepriplávali ani neodplávali tankery určené na nakládku ropy a plynu od ostatných producentov z regiónu.

Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa tento týždeň vyostrilo, čo výrazne spomalilo lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Pred začiatkom vojny vo februári tadiaľ denne prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

Spojené štáty v utorok oznámili, že Irán počas uplynulého týždňa zaútočil na sedem obchodných lodí, pričom zahynulo, zmizlo alebo utrpelo zranenia takmer tucet členov posádok. Goldman Sachs očakáva, že obnova prepravy v Perzskom zálive bude aj po prípadnom zmiernení napätia pomalšia, keďže prepravcovia zostávajú opatrní.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.