Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Axios: Trump požiadal Izrael o stiahnutie zo Sýrie a z Libanonu

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň v telefonáte vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby začal sťahovať izraelské jednotky z časti Sýrie a Libanonu. Informoval o tom portál Axios s odvolaním sa na amerických a izraelských predstaviteľov.

Izrael v súčasnosti kontroluje pohraničné územia v oboch krajinách. Netanjahuova vláda tvrdí, že vojenská prítomnosť je nevyhnutná na zabránenie ďalšiemu útoku, podobnému masakru zo 7. októbra 2023. Časť členov vlády presadzuje trvalú okupáciu týchto oblastí, niektorí aj výstavbu židovských osád.

Trump podľa zdrojov upozornil, že prítomnosť izraelskej armády v Sýrii a Libanone zvyšuje napätie a môže viesť k eskalácii. Netanjahuova kancelária reagovala tým, že je potrebné vytvoriť bezpečnostné zóny pozdĺž izraelských hraníc.

V okupovaných častiach Sýrie v posledných týždňoch zosilneli protesty proti izraelskej prítomnosti. Administratíva USA sa niekoľko mesiacov pokúšala sprostredkovať novú bezpečnostnú dohodu medzi Izraelom a Sýriou, no Jeruzalem podľa amerických predstaviteľov nebol ochotný pristúpiť na postupné stiahnutie vojakov.

V Ríme medzitým pokračovali rokovania Izraela a Libanonu o implementácii dohody zameranej na ukončenie vojny s Hizballáhom. Libanon žiada okamžité stiahnutie izraelských síl z dohodnutých oblastí, Izrael chce najprv preveriť, či sa tam nenachádza vojenská infraštruktúra Hizballáhu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Exministra Budaja znovu obvinili

Exministra životného prostredia Jána Budaja opätovne obvinili z pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s neefektívnym, nehospodárnym a neúčelným použitím prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia SR. Potvrdil to sám Budaj, ktorý to nechcel komentovať. Na prípad upozornili Aktuality.sk.

Polícia obvinila bývalého šéfa envirorezortu ešte vlani v máji. Údajne došlo k škode na štátnom rozpočte v celkovej výške takmer 570-tisíc eur.

Krajská prokuratúra v Bratislave však neskôr obvinenie zrušila z formálno-právnych dôvodov. Prokurátorka zároveň vyšetrovateľovi uložila, aby opätovne vzniesol obvinenie, avšak zákonným spôsobom.

Polícia Jána Budaja opätovne obvinila v júni 2025. Exminister vtedy reagoval, že čestne hájil verejný záujem, a preto verí, že sa trestné konanie ukáže ako nedôvodné. Neskôr podal sťažnosť voči svojmu obvineniu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Prieskum: Rozdiel medzi PS a Smerom klesol pod jedno percento

Progresívne Slovensko zostáva podľa júlového modelu rozhodnutých voličov agentúry SCIO najsilnejšou politickou stranou, jeho náskok pred Smerom sa však znížil na menej ako jedno percento. PS by získalo 17,18 percenta hlasov, Smer 16,41 percenta. Najvýraznejší medzimesačný rast zaznamenal Hlas s podporou 8,91 percenta.

Do parlamentu by sa dostalo osem strán. Okrem PS, Smeru a Hlasu aj Republika (10,08 percenta), Hnutie Slovensko (9,04 percenta), SaS (8,14 percenta), KDH a Demokrati (zhodne po 5,68 percenta). Pred bránami parlamentu by zostali Sme rodina, SNS, Maďarská aliancia, Právo na pravdu, Za ľudí, Strana vidieka, Kresťanská únia a Kotlebovci – ĽSNS.

Hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus konštatoval, že po troch mesiacoch už nejde o jednorazové výkyvy, ale o trend postupného približovania dvoch najsilnejších strán. Zároveň upozornil, že rastie najmä Hlas, zatiaľ čo väčšina opozičných strán s výnimkou SaS stagnuje alebo mierne oslabuje.

Podľa Klusa sa bez nového relevantného politického subjektu alebo ďalšej strany nad päťpercentnou hranicou väčšinová vláda bez Hnutia Slovensko podľa aktuálnych modelov zostaviť nepodarí.

Prieskum sa uskutočnil od 8. do 13. júla na reprezentatívnej vzorke 1 028 respondentov.

(scio, bak)

Minúta  |  

Ceny na Slovensku v júni prvýkrát od začiatku roka klesli

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v júni medzimesačne klesli o jednu desatinu percenta. Išlo o prvý medzimesačný pokles cien od začiatku roka. Medziročná inflácia dosiahla 3,5 percenta rovnako ako v marci, čo je najnižšia hodnota v tomto roku. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Ceny medzimesačne klesli v troch z 13 výdavkových skupín domácností. Doprava zlacnela o 2,1 percenta, potraviny s nealkoholickými nápojmi o 0,7 percenta a alkoholické nápoje s tabakom o pol percenta. Najväčší vplyv mal pokles cien pohonných látok o šesť percent. Naopak, zdraželi zdravotníctvo, dovolenkové zájazdy či stravovacie služby.

V medziročnom porovnaní boli ceny vyššie v 12 z 13 odborov. Najvýraznejšie vzrástli náklady na bývanie a energie, a to o 7,3 percenta. Vyššie boli najmä ceny nájomného a energií vrátane vykurovania, čo súvisí s januárovými regulačnými opatreniami.

Naopak, ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne klesli o pol percenta. Išlo o prvý medziročný pokles cien v tejto kategórii od júna 2021.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Von der Leyenová pricestovala do Kyjeva

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala v stredu na návštevu Ukrajiny. Na sieti X po príchode do Kyjeva uviedla, že sa tam chystá oznámiť nové projekty zamerané na integráciu európskych obranných priemyslov s ukrajinským. Počas návštevy si zároveň prevezme od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nové ukrajinské vyznamenanie Rad Európy.

Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 ide podľa von der Leyenovej o jej 11. návštevu Ukrajiny. Bez bližších podrobností ju ešte v utorok podľa ukrajinských médií avizoval hovorca EK Olof Gill. „Je to výnimočný okamih. Ukrajina zaznamenala silný vojenský rozmach. Situácia sa obracia,“ napísala na X šéfka EK.

Poľská spravodajská stanica TVP World v utorok informovala, že mala k dispozícii návrh dohody, ktorej cieľom je financovať nové spoločné podniky európskych a ukrajinských spoločností týkajúce sa aj výroby dronov a rakiet. Časť tejto dohody majú údajne v stredu podpísať Zelenskyj a von der Leyenová.

Predsedníčka eurokomisie v príspevku uviedla, že v Kyjeve bude diskutovať o prístupovom procese Ukrajiny do EÚ a o jej prípravách na zimu.

EÚ v utorok otvorila ďalšie dve kapitoly v prístupových rokovaniach s Kyjevom, ktoré sa týkajú vonkajších vzťahov. Ministri členských krajín na stretnutí v Bruseli začali so svojím ukrajinským náprotivkom rokovať o bezpečnosti, obrane a zahraničnej politike.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nový Zéland potvrdil prvý prípad vtáčej chrípky H5N1

Na Novom Zélande potvrdili prvý prípad vysoko patogénnej vtáčej chrípky H5N1. Vírus zistili u migrujúcej chaluhy hnedej, ktorú našli na pláži neďaleko hlavného mesta Wellington. Krajina preto začala očkovať najohrozenejšie druhy vtákov.

Podľa ministra biologickej bezpečnosti Andrewa Hoggarda zatiaľ neexistujú dôkazy o hromadnom úhyne voľne žijúcich živočíchov ani o šírení vírusu medzi voľne žijúcimi vtákmi. Nákaza sa dosiaľ nepotvrdila ani v hydinových chovoch.

Nový Zéland sa na príchod vírusu pripravoval v spolupráci s hydinárskym priemyslom. Očkovací program sa zameriava na 300 jedincov z piatich najohrozenejších druhov vrátane nelietavých vtákov takahé a kakapo.

Vírus H5N1 sa od roku 2021 šíri medzi voľne žijúcimi vtákmi a cicavcami, pričom spôsobil úhyn miliónov zvierat a zasiahol hydinové aj mliečne farmy. Minulý mesiac ho zaznamenali aj v Austrálii.

Profesor Brett Gartrell z Masseyho univerzity varoval, že vtáčia chrípka môže niektoré kriticky ohrozené druhy priviesť až na pokraj vyhynutia. Upozornil, že novozélandské vtáctvo sa s podobnou hrozbou nikdy predtým nestretlo a pri rýchlom šírení vírusu nemusí očkovanie poskytnúť dostatočnú ochranu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.