Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rakúsko si predvolalo ruského veľvyslanca pre kybernetické útoky

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca vo Viedni. Dôvodom je najnovšie spoločné vyhlásenie všetkých 27 členských štátov Európskej únie k ruským kybernetickým útokom.

Vyhlásenie po prvý raz oficiálne potvrdzuje, že hekerská skupina Turla, ktorú kontroluje ruská tajná služba FSB, uskutočnila na prelome rokov 2019 a 2020 niekoľkotýždňový kybernetický útok na viaceré členské štáty EÚ. Okrem Nemecka, Poľska a Francúzska bolo zasiahnuté aj Rakúsko. Podľa médií útočníci získali interné informácie súvisiace s Ruskom.

Rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinlová-Reisingerová vyhlásila, že Viedeň označila tieto útoky v rozhovore s ruským veľvyslancom za neprijateľné. Zároveň varovala pred nárastom podobných kybernetických útokov.

Podľa ministerky sa takéto incidenty netýkajú iba štátnych inštitúcií, ale predstavujú hrozbu pre každého občana.

(apa, bak)

Minúta  |  

Útoky USA v Iráne si vyžiadali sedem obetí a 260 zranených

Najnovšie americké útoky na Irán si vyžiadali životy siedmich príslušníkov iránskych ozbrojených síl a zranenia utrpelo viac ako 260 ľudí. Terčom útokov boli okrem iného armádne kasárne. Informovalo o tom iránske ministerstvo zdravotníctva.

K útokom došlo v reakcii na údery Iránu na americké základne v regióne Blízkeho východu. Vojna sa po krátkom prímerí začiatkom júla obnovila po tom, ako Spojené štáty vojensky zareagovali na iránske údery na obchodné lode v Hormuzskom prielive.

(skynews, bak)

Minúta  |  

V Poľsku silnie pravica, Tuskova koalícia by prišla o väčšinu

Najnovší prieskum volebných preferencií v Poľsku agentúry United Surveys by IBRiS naznačuje, že vládna koalícia premiéra Donalda Tuska by po voľbách stratila väčšinu v Sejme. Hoci Občianska koalícia zostáva s podporou 28,6 percenta najsilnejšou stranou, jej podpora aj podpora strany Právo a spravodlivosť (PiS) klesli zhodne o 1,1 percentuálneho bodu. PiS by získalo 23 percent hlasov.

Výrazne posilnila Konfederácia Sławomira Mentzena, ktorej podpora vzrástla na 15,7 percenta. Euroskeptická strana KKP europoslanca Grzegorza Brauna by získala 10,2 percenta. Obe pravicové formácie by spolu dosiahli 25,9 percenta.

Nová ľavica by získala 7,5 percenta hlasov a Poľská ľudová strana (PSL) 5,2 percenta.

Prepočet mandátov ukazuje, že aktuálny vládny blok zložený z Občianskej koalície, Novej ľavice a PSL by obsadil 201 kresiel, teda o 30 menej, než je potrebné na parlamentnú väčšinu. Opozičný blok PiS, Konfederácie a KKP by získal 259 mandátov, čo by mu umožnilo vytvoriť vládu.

(wiadomosci, bak)

Minúta  |  

Vo Francúzsku výrazne vzrastá kriminalita

Finálne štatistiky kriminality za rok 2025, ktoré zverejnilo francúzske ministerstvo vnútra, potvrdzujú trend, ktorý sa už niekoľko rokov zintenzívňuje. Napriek poklesu alebo stabilizácii niektorých ukazovateľov násilie páchané na jednotlivcoch naďalej stabilne stúpa, čo krajinu stavia do výnimočnej pozície v rámci štátov západnej Európy.

Údaje zverejnené za rok 2025 ukazujú, že polícia zaznamenala 975 úmyselných vrážd, 4 477 pokusov o vraždu, viac ako 215-tisíc prípadov fyzického násilia spáchaného mimo rodiny, viac ako 256-tisíc prípadov domáceho násilia a takmer 132-tisíc prípadov sexuálneho násilia.

Väčšina z týchto trestných činov vzrástla o štyri percentá až osem percent. Závažný je však dlhodobý trend. Od roku 2017 sa pokusy o vraždu zvýšili o 96 percent, domáce násilie o 118 percent a sexuálne útoky o 132 percent. Fyzické útoky mimo rodiny sa medzitým zvýšili o viac ako 26 percent.

Niektoré tradičnejšie formy kriminality, ako sú vlámania alebo násilné lúpeže, pritom naďalej vykazujú klesajúci trend v porovnaní s úrovňou spred ôsmich rokov. Táto zmena odzrkadľuje premenu povahy kriminality. Násilie páchané na ľuďoch má v súčasnosti tendenciu nahradiť majetkové trestné činy ako hlavný bezpečnostný problém.

Údaje Eurostatu ukazujú, že nárast násilia vo Francúzsku od roku 2017 patrí medzi najvyššie v krajinách západnej Európy.

(statement)

Minúta  |  

Axios: Trump požiadal Izrael o stiahnutie zo Sýrie a z Libanonu

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň v telefonáte vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby začal sťahovať izraelské jednotky z časti Sýrie a Libanonu. Informoval o tom portál Axios s odvolaním sa na amerických a izraelských predstaviteľov.

Izrael v súčasnosti kontroluje pohraničné územia v oboch krajinách. Netanjahuova vláda tvrdí, že vojenská prítomnosť je nevyhnutná na zabránenie ďalšiemu útoku, podobnému masakru zo 7. októbra 2023. Časť členov vlády presadzuje trvalú okupáciu týchto oblastí, niektorí aj výstavbu židovských osád.

Trump podľa zdrojov upozornil, že prítomnosť izraelskej armády v Sýrii a Libanone zvyšuje napätie a môže viesť k eskalácii. Netanjahuova kancelária reagovala tým, že je potrebné vytvoriť bezpečnostné zóny pozdĺž izraelských hraníc.

V okupovaných častiach Sýrie v posledných týždňoch zosilneli protesty proti izraelskej prítomnosti. Administratíva USA sa niekoľko mesiacov pokúšala sprostredkovať novú bezpečnostnú dohodu medzi Izraelom a Sýriou, no Jeruzalem podľa amerických predstaviteľov nebol ochotný pristúpiť na postupné stiahnutie vojakov.

V Ríme medzitým pokračovali rokovania Izraela a Libanonu o implementácii dohody zameranej na ukončenie vojny s Hizballáhom. Libanon žiada okamžité stiahnutie izraelských síl z dohodnutých oblastí, Izrael chce najprv preveriť, či sa tam nenachádza vojenská infraštruktúra Hizballáhu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Exministra Budaja znovu obvinili

Exministra životného prostredia Jána Budaja opätovne obvinili z pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s neefektívnym, nehospodárnym a neúčelným použitím prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia SR. Potvrdil to sám Budaj, ktorý to nechcel komentovať. Na prípad upozornili Aktuality.sk.

Polícia obvinila bývalého šéfa envirorezortu ešte vlani v máji. Údajne došlo k škode na štátnom rozpočte v celkovej výške takmer 570-tisíc eur.

Krajská prokuratúra v Bratislave však neskôr obvinenie zrušila z formálno-právnych dôvodov. Prokurátorka zároveň vyšetrovateľovi uložila, aby opätovne vzniesol obvinenie, avšak zákonným spôsobom.

Polícia Jána Budaja opätovne obvinila v júni 2025. Exminister vtedy reagoval, že čestne hájil verejný záujem, a preto verí, že sa trestné konanie ukáže ako nedôvodné. Neskôr podal sťažnosť voči svojmu obvineniu.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.