Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zmrazenie eurofondov by mohlo pripraviť Slovensko o 21 miliárd eur

Úplné zmrazenie eurofondov by pripravilo Slovensko o 15,7 miliardy eur z európskych zdrojov a o ďalších približne 5,1 miliardy eur pre slabší výkon ekonomiky. Celkové straty by sa tak priblížili k 21 miliardám eur. Upozornili na to analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka a Erik Bugyi. Podľa ich analýzy pripadá na každé tri zmrazené eurá ďalšie stratené euro v ekonomike.

Ak by Rada EÚ pozastavila časť platieb v rozsahu podobnom ako v prípade Maďarska, Slovensko by do konca dekády prišlo priamo o päť miliárd eur. Celkové hospodárske straty by podľa RRZ dosiahli 6,7 miliardy eur. Rast ekonomiky by bol každoročne v priemere o osem desatín percentuálneho bodu pomalší, z trhu práce by ubudlo viac ako 22-tisíc ľudí a deficit verejných financií by sa do konca desaťročia zvýšil o 1,7 percenta hrubého domáceho produktu.

Analytici zároveň odhadujú, že verejný dlh by sa v roku 2030 mohol priblížiť k 85 percentám HDP, teda o sedem percentuálnych bodov viac, než keby k pozastaveniu platieb nedošlo. Varujú aj pred reputačnými rizikami, ktoré by mohli viesť k horšiemu ratingu, nižšiemu prílevu investícií a ďalším stratám pre ekonomiku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Česká polícia eskortovala extrémistu Liebicha do Nemecka

Česká polícia v stredu eskortovala nemeckého extrémistu, ktorý sa identifikuje ako Marla Svenja Liebichová, za hranice a odovzdala ho nemeckým úradom. O jeho vydaní rozhodol začiatkom júna Krajský súd v Plzni, pričom minulý týždeň verdikt potvrdil aj pražský vrchný súd.

Muž bol na úteku od augusta minulého roka, keď nenastúpil do väzenia po právoplatnom odsúdení. Česká polícia ho zadržala 9. apríla pri meste Aš na základe európskeho zatykača a odvtedy čakal vo vydávacej väzbe.

Okresný súd v Halle ho v júli 2023 ešte pod menom Sven Liebich odsúdil na rok a pol väzenia za podnecovanie nenávisti, ohováranie a urážky. Po neúspešných odvolaniach si úradne zmenil pohlavie. Podľa nemeckých médií tak urobil preto, aby sa dostal do ženskej väznice.

Na májovom pojednávaní žiadal, aby nebol vydaný do Nemecka. Tvrdil, že sa obáva umiestnenia do mužskej väznice, možného zneužívania a ohrozenia života. Zároveň opakovane odmietol, že by bol rasista, hoci bol v Nemecku viackrát odsúdený.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nemecko pripravuje balík na zníženie cien energií

Nemecká vláda plánuje v roku 2027 poskytnúť podnikom a domácnostiam úľavy na nákladoch za energie v celkovej hodnote 13,3 miliardy eur. Financované budú z Fondu pre klímu a transformáciu (KTF), oznámilo v stredu ministerstvo financií.

Balík zahŕňa dotácie na poplatky za prenos elektriny, ako aj cielenú podporu pre energeticky náročné odvetvia prostredníctvom schémy priemyselnej ceny elektriny a kompenzácií cien elektrickej energie.

Ministerstvo upozornilo, že financovanie týchto opatrení si vyžiada škrty v iných oblastiach klimatického fondu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rakúsko si predvolalo ruského veľvyslanca pre kybernetické útoky

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca vo Viedni. Dôvodom je najnovšie spoločné vyhlásenie všetkých 27 členských štátov Európskej únie k ruským kybernetickým útokom.

Vyhlásenie po prvý raz oficiálne potvrdzuje, že hekerská skupina Turla, ktorú kontroluje ruská tajná služba FSB, uskutočnila na prelome rokov 2019 a 2020 niekoľkotýždňový kybernetický útok na viaceré členské štáty EÚ. Okrem Nemecka, Poľska a Francúzska bolo zasiahnuté aj Rakúsko. Podľa médií útočníci získali interné informácie súvisiace s Ruskom.

Rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinlová-Reisingerová vyhlásila, že Viedeň označila tieto útoky v rozhovore s ruským veľvyslancom za neprijateľné. Zároveň varovala pred nárastom podobných kybernetických útokov.

Podľa ministerky sa takéto incidenty netýkajú iba štátnych inštitúcií, ale predstavujú hrozbu pre každého občana.

(apa, bak)

Minúta  |  

Útoky USA v Iráne si vyžiadali sedem obetí a 260 zranených

Najnovšie americké útoky na Irán si vyžiadali životy siedmich príslušníkov iránskych ozbrojených síl a zranenia utrpelo viac ako 260 ľudí. Terčom útokov boli okrem iného armádne kasárne. Informovalo o tom iránske ministerstvo zdravotníctva.

K útokom došlo v reakcii na údery Iránu na americké základne v regióne Blízkeho východu. Vojna sa po krátkom prímerí začiatkom júla obnovila po tom, ako Spojené štáty vojensky zareagovali na iránske údery na obchodné lode v Hormuzskom prielive.

(skynews, bak)

Minúta  |  

V Poľsku silnie pravica, Tuskova koalícia by prišla o väčšinu

Najnovší prieskum volebných preferencií v Poľsku agentúry United Surveys by IBRiS naznačuje, že vládna koalícia premiéra Donalda Tuska by po voľbách stratila väčšinu v Sejme. Hoci Občianska koalícia zostáva s podporou 28,6 percenta najsilnejšou stranou, jej podpora aj podpora strany Právo a spravodlivosť (PiS) klesli zhodne o 1,1 percentuálneho bodu. PiS by získalo 23 percent hlasov.

Výrazne posilnila Konfederácia Sławomira Mentzena, ktorej podpora vzrástla na 15,7 percenta. Euroskeptická strana KKP europoslanca Grzegorza Brauna by získala 10,2 percenta. Obe pravicové formácie by spolu dosiahli 25,9 percenta.

Nová ľavica by získala 7,5 percenta hlasov a Poľská ľudová strana (PSL) 5,2 percenta.

Prepočet mandátov ukazuje, že aktuálny vládny blok zložený z Občianskej koalície, Novej ľavice a PSL by obsadil 201 kresiel, teda o 30 menej, než je potrebné na parlamentnú väčšinu. Opozičný blok PiS, Konfederácie a KKP by získal 259 mandátov, čo by mu umožnilo vytvoriť vládu.

(wiadomosci, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.