Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér Litvy: Povoliť Taiwanu zastúpenie bolo možno príliš odvážne

Nový litovský premiér Mindaugas Sinkevičius označil rozhodnutie z roku 2021 umožniť Taiwanu otvoriť v krajine zastupiteľský úrad za „možno príliš odvážne“. Vo svojom prvom dni vo funkcii zároveň avizoval snahu o normalizáciu vzťahov s Čínou.

Peking po otvorení taiwanského zastúpenia minimalizoval diplomatické vzťahy s Litvou a obmedzil obchod. Program novej vlády počíta s obnovením vzťahov na úroveň vzájomného zastúpenia veľvyslancami.

Sinkevičius pred hlasovaním v parlamente vyhlásil, že Litva chce obnoviť vzťahy s Čínou na úroveň, akú majú ostatné európske krajiny. Zároveň naznačil, že zlepšenie vzťahov je možné aj bez zmeny postavenia taiwanského zastupiteľského úradu. Dodal, že ministerstvo zahraničných vecí zvažuje viacero možností riešenia.

Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že spolupráca medzi Litvou a Taiwanom pokračuje bez ohľadu na postoj tretích strán. Obe krajiny chcú ďalej rozvíjať spoluprácu v oblasti obchodu, ekonomiky a investícií.

Vláda sa zároveň zaviazala udržať výdavky na obranu nad piatimi percentami hrubého domáceho produktu, usilovať sa o pokračovanie prítomnosti amerických vojakov v krajine a naďalej podporovať Ukrajinu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovensko a ďalšie štáty žiadajú EÚ prehodnotiť nový poplatok za emisie

Desať členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska vyzvalo Európsku komisiu, aby prehodnotila nový systém spoplatnenia emisií z palív určených na vykurovanie a dopravu. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Signatári žiadajú, aby Komisia pri pripravovanej revízii systému obchodovania s emisiami (ETS) otvorila aj otázku nového systému ETS 2, ktorý má od roku 2028 zaviesť cenu za emisie oxidu uhličitého pri vykurovaní a doprave.

Podľa spoločného vyhlásenia by európski občania v súčasnej ekonomickej a geopolitickej situácii nemali čeliť novým klimatickým poplatkom. Dokument podpísali Taliansko, Poľsko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.

Krajiny zároveň žiadajú zmeny v súčasnom systéme obchodovania s emisiami vrátane väčšieho množstva bezplatných emisných povoleniek pre priemysel.

Európska komisia plánuje návrh revízie predstaviť v piatok. Nový systém ETS 2 už raz odložila o rok pre obavy vlád z rastu cien pre spotrebiteľov. Jeho podporovatelia tvrdia, že je nevyhnutný na urýchlenie prechodu na čistejšiu dopravu a vykurovanie. Pri schvaľovaní zmien budú mať členské štáty možnosť navrhnúť ďalšie úpravy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zmrazenie eurofondov by mohlo pripraviť Slovensko o 21 miliárd eur

Úplné zmrazenie eurofondov by pripravilo Slovensko o 15,7 miliardy eur z európskych zdrojov a o ďalších približne 5,1 miliardy eur pre slabší výkon ekonomiky. Celkové straty by sa tak priblížili k 21 miliardám eur. Upozornili na to analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka a Erik Bugyi. Podľa ich analýzy pripadá na každé tri zmrazené eurá ďalšie stratené euro v ekonomike.

Ak by Rada EÚ pozastavila časť platieb v rozsahu podobnom ako v prípade Maďarska, Slovensko by do konca dekády prišlo priamo o päť miliárd eur. Celkové hospodárske straty by podľa RRZ dosiahli 6,7 miliardy eur. Rast ekonomiky by bol každoročne v priemere o osem desatín percentuálneho bodu pomalší, z trhu práce by ubudlo viac ako 22-tisíc ľudí a deficit verejných financií by sa do konca desaťročia zvýšil o 1,7 percenta hrubého domáceho produktu.

Analytici zároveň odhadujú, že verejný dlh by sa v roku 2030 mohol priblížiť k 85 percentám HDP, teda o sedem percentuálnych bodov viac, než keby k pozastaveniu platieb nedošlo. Varujú aj pred reputačnými rizikami, ktoré by mohli viesť k horšiemu ratingu, nižšiemu prílevu investícií a ďalším stratám pre ekonomiku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Česká polícia eskortovala extrémistu Liebicha do Nemecka

Česká polícia v stredu eskortovala nemeckého extrémistu, ktorý sa identifikuje ako Marla Svenja Liebichová, za hranice a odovzdala ho nemeckým úradom. O jeho vydaní rozhodol začiatkom júna Krajský súd v Plzni, pričom minulý týždeň verdikt potvrdil aj pražský vrchný súd.

Muž bol na úteku od augusta minulého roka, keď nenastúpil do väzenia po právoplatnom odsúdení. Česká polícia ho zadržala 9. apríla pri meste Aš na základe európskeho zatykača a odvtedy čakal vo vydávacej väzbe.

Okresný súd v Halle ho v júli 2023 ešte pod menom Sven Liebich odsúdil na rok a pol väzenia za podnecovanie nenávisti, ohováranie a urážky. Po neúspešných odvolaniach si úradne zmenil pohlavie. Podľa nemeckých médií tak urobil preto, aby sa dostal do ženskej väznice.

Na májovom pojednávaní žiadal, aby nebol vydaný do Nemecka. Tvrdil, že sa obáva umiestnenia do mužskej väznice, možného zneužívania a ohrozenia života. Zároveň opakovane odmietol, že by bol rasista, hoci bol v Nemecku viackrát odsúdený.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nemecko pripravuje balík na zníženie cien energií

Nemecká vláda plánuje v roku 2027 poskytnúť podnikom a domácnostiam úľavy na nákladoch za energie v celkovej hodnote 13,3 miliardy eur. Financované budú z Fondu pre klímu a transformáciu (KTF), oznámilo v stredu ministerstvo financií.

Balík zahŕňa dotácie na poplatky za prenos elektriny, ako aj cielenú podporu pre energeticky náročné odvetvia prostredníctvom schémy priemyselnej ceny elektriny a kompenzácií cien elektrickej energie.

Ministerstvo upozornilo, že financovanie týchto opatrení si vyžiada škrty v iných oblastiach klimatického fondu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rakúsko si predvolalo ruského veľvyslanca pre kybernetické útoky

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca vo Viedni. Dôvodom je najnovšie spoločné vyhlásenie všetkých 27 členských štátov Európskej únie k ruským kybernetickým útokom.

Vyhlásenie po prvý raz oficiálne potvrdzuje, že hekerská skupina Turla, ktorú kontroluje ruská tajná služba FSB, uskutočnila na prelome rokov 2019 a 2020 niekoľkotýždňový kybernetický útok na viaceré členské štáty EÚ. Okrem Nemecka, Poľska a Francúzska bolo zasiahnuté aj Rakúsko. Podľa médií útočníci získali interné informácie súvisiace s Ruskom.

Rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinlová-Reisingerová vyhlásila, že Viedeň označila tieto útoky v rozhovore s ruským veľvyslancom za neprijateľné. Zároveň varovala pred nárastom podobných kybernetických útokov.

Podľa ministerky sa takéto incidenty netýkajú iba štátnych inštitúcií, ale predstavujú hrozbu pre každého občana.

(apa, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.