Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Námorná organizácia OSN: Plavba cez Hormuz je nebezpečná

Plavba cez Hormuzský prieliv zostáva pre komerčné lode naďalej nebezpečná. Upozornila na to Medzinárodná námorná organizácia (IMO) OSN. Agentúra Bloomberg označila jej vyhlásenie za dosiaľ najvýznamnejšie varovanie pre lodnú dopravu od obnovenia útokov medzi USA a Iránom.

IMO po podpísaní júnového memoranda o porozumení medzi USA a Iránom spustila evakuáciu lodí s námorníkmi uviaznutými v Perzskom zálive. Operáciu však pozastavila po tom, čo Teherán pokračoval v útokoch na plavidlá, ktoré podľa neho využívali inú než schválenú trasu.

Generálny tajomník IMO Arsenio Dominguez opätovne vyzval štáty na dodržiavanie medzinárodného práva a lodným spoločnostiam odporučil, aby vzhľadom na pretrvávajúcu nestabilitu neriskovali tranzit cez strategickú úžinu.

Dominguez zároveň pripomenul, že medzinárodné právo neumožňuje zaviesť mýto ani povinné poplatky za plavbu cez Hormuzský prieliv.

Prezident USA Donald Trump v utorok ustúpil od návrhu, aby lode platili poplatok vo výške dvadsiatich percent z hodnoty prepravovaného nákladu. Namiesto toho majú podľa neho prísť obchodné a investičné dohody so spojencami USA v Perzskom zálive.

(tasr, bak)

Minúta  |  

EÚ sprísni podmienky pre nových utečencov z Ukrajiny

Členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na predĺžení dočasnej ochrany pre utečencov z Ukrajiny o ďalší rok, teda do marca 2028. Zároveň však prijali nové pravidlo pre budúcich žiadateľov o dočasnú ochranu.

Tí budú musieť preukázať, že si splnili povinnosti súvisiace s vojenskou službou na Ukrajine. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia Európskej únie.

Nová podmienka sa bude vzťahovať iba na osoby, ktoré o dočasnú ochranu požiadajú po jej zavedení. Tých, ktorí už ochranu v členských štátoch EÚ využívajú, sa zmena nedotkne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Čína odmieta sankcie USA voči obchodným partnerom Ruska

Čína je presvedčená, že nové americké sankcie voči Rusku nepomôžu vyriešiť konflikt na Ukrajine. Vyhlásil to hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien v reakcii na návrh medzičasom zosnulého amerického senátora Lindseyho Grahama zaviesť 500-percentné clá voči Rusku a jeho obchodným partnerom.

Lin zdôraznil, že Peking sa dôrazne stavia proti nezákonným jednostranným sankciám a extrateritoriálnemu uplatňovaniu práva. Podľa neho colné vojny ani nátlak neprispejú k vyriešeniu súčasnej situácie.

Čínsky diplomat zopakoval, že jedinou cestou k ukončeniu vojny na Ukrajine sú dialóg a rokovania. Dodal, že postoj Pekingu k ukrajinskej kríze je dlhodobo jasný a nemenný. Čína zároveň vyjadrila nádej, že všetky strany prispejú k vytvoreniu podmienok na zmierenie zúčastnených strán.

Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že ak sa do 50 dní nepodarí dosiahnuť pokrok pri riešení vojny na Ukrajine, Spojené štáty zavedú voči Rusku ďalšie sankcie. Zároveň poznamenal, že návrh na zavedenie 500-percentných ciel voči Rusku a jeho partnerom podľa neho nedáva zmysel.

(tass, bak)

Minúta  |  

Premiér Litvy: Povoliť Taiwanu zastúpenie bolo možno príliš odvážne

Nový litovský premiér Mindaugas Sinkevičius označil rozhodnutie z roku 2021 umožniť Taiwanu otvoriť v krajine zastupiteľský úrad za „možno príliš odvážne“. Vo svojom prvom dni vo funkcii zároveň avizoval snahu o normalizáciu vzťahov s Čínou.

Peking po otvorení taiwanského zastúpenia minimalizoval diplomatické vzťahy s Litvou a obmedzil obchod. Program novej vlády počíta s obnovením vzťahov na úroveň vzájomného zastúpenia veľvyslancami.

Sinkevičius pred hlasovaním v parlamente vyhlásil, že Litva chce obnoviť vzťahy s Čínou na úroveň, akú majú ostatné európske krajiny. Zároveň naznačil, že zlepšenie vzťahov je možné aj bez zmeny postavenia taiwanského zastupiteľského úradu. Dodal, že ministerstvo zahraničných vecí zvažuje viacero možností riešenia.

Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že spolupráca medzi Litvou a Taiwanom pokračuje bez ohľadu na postoj tretích strán. Obe krajiny chcú ďalej rozvíjať spoluprácu v oblasti obchodu, ekonomiky a investícií.

Vláda sa zároveň zaviazala udržať výdavky na obranu nad piatimi percentami hrubého domáceho produktu, usilovať sa o pokračovanie prítomnosti amerických vojakov v krajine a naďalej podporovať Ukrajinu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovensko a ďalšie štáty žiadajú EÚ prehodnotiť nový poplatok za emisie

Desať členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska vyzvalo Európsku komisiu, aby prehodnotila nový systém spoplatnenia emisií z palív určených na vykurovanie a dopravu. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Signatári žiadajú, aby Komisia pri pripravovanej revízii systému obchodovania s emisiami (ETS) otvorila aj otázku nového systému ETS 2, ktorý má od roku 2028 zaviesť cenu za emisie oxidu uhličitého pri vykurovaní a doprave.

Podľa spoločného vyhlásenia by európski občania v súčasnej ekonomickej a geopolitickej situácii nemali čeliť novým klimatickým poplatkom. Dokument podpísali Taliansko, Poľsko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.

Krajiny zároveň žiadajú zmeny v súčasnom systéme obchodovania s emisiami vrátane väčšieho množstva bezplatných emisných povoleniek pre priemysel.

Európska komisia plánuje návrh revízie predstaviť v piatok. Nový systém ETS 2 už raz odložila o rok pre obavy vlád z rastu cien pre spotrebiteľov. Jeho podporovatelia tvrdia, že je nevyhnutný na urýchlenie prechodu na čistejšiu dopravu a vykurovanie. Pri schvaľovaní zmien budú mať členské štáty možnosť navrhnúť ďalšie úpravy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zmrazenie eurofondov by mohlo pripraviť Slovensko o 21 miliárd eur

Úplné zmrazenie eurofondov by pripravilo Slovensko o 15,7 miliardy eur z európskych zdrojov a o ďalších približne 5,1 miliardy eur pre slabší výkon ekonomiky. Celkové straty by sa tak priblížili k 21 miliardám eur. Upozornili na to analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka a Erik Bugyi. Podľa ich analýzy pripadá na každé tri zmrazené eurá ďalšie stratené euro v ekonomike.

Ak by Rada EÚ pozastavila časť platieb v rozsahu podobnom ako v prípade Maďarska, Slovensko by do konca dekády prišlo priamo o päť miliárd eur. Celkové hospodárske straty by podľa RRZ dosiahli 6,7 miliardy eur. Rast ekonomiky by bol každoročne v priemere o osem desatín percentuálneho bodu pomalší, z trhu práce by ubudlo viac ako 22-tisíc ľudí a deficit verejných financií by sa do konca desaťročia zvýšil o 1,7 percenta hrubého domáceho produktu.

Analytici zároveň odhadujú, že verejný dlh by sa v roku 2030 mohol priblížiť k 85 percentám HDP, teda o sedem percentuálnych bodov viac, než keby k pozastaveniu platieb nedošlo. Varujú aj pred reputačnými rizikami, ktoré by mohli viesť k horšiemu ratingu, nižšiemu prílevu investícií a ďalším stratám pre ekonomiku.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.