Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo firme v Drietome došlo k výbuchu, zranili sa dve osoby

V jednej z firiem v obci Drietoma v okrese Trenčín došlo v stredu dopoludnia pri manipulácii s ohňom pri propánových fľašiach k ich výbuchu a následnému požiaru. Zranenia utrpeli dve osoby. Informovala o tom trenčianska krajská policajná hovorkyňa Petra Klenková.

Operačný dôstojník na miesto okamžite vyslal policajné hliadky. „Na základe prvotných informácií bolo zistené, že vo firme pri manipulácii s ohňom pri propánových fľašiach došlo k ich výbuchu a následnému požiaru, v dôsledku ktorého utrpeli zranenia dve osoby,“ uviedla Klenková.

Jednu zo zranených osôb podľa nej záchranári transportovali vrtuľníkom do nemocnice.

„Na mieste zasahujú aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí miesto udalosti zabezpečujú. Policajti zároveň vykonávajú potrebné procesné úkony s cieľom riadne objasniť všetky okolnosti udalosti,“ doplnila Klenková.

Polícia ubezpečila verejnosť, že v súvislosti s touto udalosťou už nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Lotyšský prezident: Rusko sa pokúšalo o sabotáž v štátoch NATO

Informácie členských štátov NATO podľa lotyšského prezidenta Edgarsa Rinkēvičsa naznačujú, že Rusko sa opakovane pokúšalo o sabotážne akcie s cieľom oslabiť bezpečnosť spojeneckých krajín. Povedal to po stretnutí s litovským prezidentom Gitanasom Nausėdom.

Rinkēvičs sa odvolal na informácie z Litvy, Lotyšska aj ďalších členských štátov NATO a ich bezpečnostných zložiek. Nekonkretizoval však, na ktoré krajiny sa údajné pokusy o sabotáž zameriavali.

Litovský prezident už skôr v rozhovore informoval, že tamojšie spravodajské služby disponujú informáciami o tom, že Rusko plánuje útoky na infraštruktúru. Nevedel však konkretizovať čas ani presné miesto, dokonca ani krajinu, na ktorú má Moskva udrieť. Napriek tomu avizoval, že Litva preventívne sprísni bezpečnostné opatrenia na energetických a dopravných objektoch.

„Máme takéto informácie, ktoré dostávame od našich spravodajských služieb. Neuvádzajú jasne miesto ani čas, lebo protivník ešte nedokončil svoje plánovanie a my vieme len o samotnom plánovaní alebo o zamýšľanom cieli,“ uviedol Nauséda.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA vrátili firmám 81 miliárd dolárov na clách

Americká vláda v prebiehajúcom rozpočtovom roku, ktorý sa začal v októbri 2025, vrátila podnikom 81 miliárd dolárov na colných poplatkoch. V rovnakom období predchádzajúceho roka išlo o päť miliárd dolárov.

Väčšina refundácií súvisí s februárovým rozhodnutím Najvyššieho súdu USA, podľa ktorého prezident Donald Trump pri zavedení časti ciel prekročil svoje právomoci.

Vrátenie colných poplatkov opäť zvýšilo rozpočtový deficit Spojených štátov, ktorý sa predtým vďaka príjmom z ciel znižoval. Za prvých deväť mesiacov aktuálneho rozpočtového roka vzrástol deficit o dve percentá na 1,367 bilióna dolárov.

(usdt, bak)

Minúta  |  

Námorná organizácia OSN: Plavba cez Hormuz je nebezpečná

Plavba cez Hormuzský prieliv zostáva pre komerčné lode naďalej nebezpečná. Upozornila na to Medzinárodná námorná organizácia (IMO) OSN. Agentúra Bloomberg označila jej vyhlásenie za dosiaľ najvýznamnejšie varovanie pre lodnú dopravu od obnovenia útokov medzi USA a Iránom.

IMO po podpísaní júnového memoranda o porozumení medzi USA a Iránom spustila evakuáciu lodí s námorníkmi uviaznutými v Perzskom zálive. Operáciu však pozastavila po tom, čo Teherán pokračoval v útokoch na plavidlá, ktoré podľa neho využívali inú než schválenú trasu.

Generálny tajomník IMO Arsenio Dominguez opätovne vyzval štáty na dodržiavanie medzinárodného práva a lodným spoločnostiam odporučil, aby vzhľadom na pretrvávajúcu nestabilitu neriskovali tranzit cez strategickú úžinu.

Dominguez zároveň pripomenul, že medzinárodné právo neumožňuje zaviesť mýto ani povinné poplatky za plavbu cez Hormuzský prieliv.

Prezident USA Donald Trump v utorok ustúpil od návrhu, aby lode platili poplatok vo výške dvadsiatich percent z hodnoty prepravovaného nákladu. Namiesto toho majú podľa neho prísť obchodné a investičné dohody so spojencami USA v Perzskom zálive.

(tasr, bak)

Minúta  |  

EÚ sprísni podmienky pre nových utečencov z Ukrajiny

Členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na predĺžení dočasnej ochrany pre utečencov z Ukrajiny o ďalší rok, teda do marca 2028. Zároveň však prijali nové pravidlo pre budúcich žiadateľov o dočasnú ochranu.

Tí budú musieť preukázať, že si splnili povinnosti súvisiace s vojenskou službou na Ukrajine. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia Európskej únie.

Nová podmienka sa bude vzťahovať iba na osoby, ktoré o dočasnú ochranu požiadajú po jej zavedení. Tých, ktorí už ochranu v členských štátoch EÚ využívajú, sa zmena nedotkne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Čína odmieta sankcie USA voči obchodným partnerom Ruska

Čína je presvedčená, že nové americké sankcie voči Rusku nepomôžu vyriešiť konflikt na Ukrajine. Vyhlásil to hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien v reakcii na návrh medzičasom zosnulého amerického senátora Lindseyho Grahama zaviesť 500-percentné clá voči Rusku a jeho obchodným partnerom.

Lin zdôraznil, že Peking sa dôrazne stavia proti nezákonným jednostranným sankciám a extrateritoriálnemu uplatňovaniu práva. Podľa neho colné vojny ani nátlak neprispejú k vyriešeniu súčasnej situácie.

Čínsky diplomat zopakoval, že jedinou cestou k ukončeniu vojny na Ukrajine sú dialóg a rokovania. Dodal, že postoj Pekingu k ukrajinskej kríze je dlhodobo jasný a nemenný. Čína zároveň vyjadrila nádej, že všetky strany prispejú k vytvoreniu podmienok na zmierenie zúčastnených strán.

Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že ak sa do 50 dní nepodarí dosiahnuť pokrok pri riešení vojny na Ukrajine, Spojené štáty zavedú voči Rusku ďalšie sankcie. Zároveň poznamenal, že návrh na zavedenie 500-percentných ciel voči Rusku a jeho partnerom podľa neho nedáva zmysel.

(tass, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.