Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínskemu europoslancovi zakázali vstup do Británie

Fínsky poslanec Európskeho parlamentu Sebastian Tynkkynen v stredu podľa portálu AA oznámil, že mu zakázali vstup do Spojeného kráľovstva. Tynkkynen je po poslankyni Päivi Räsänenovej už druhou fínskou politickou osobnosťou, ktorú britské úrady v uplynulom období odmietli vpustiť do krajiny.

Europoslanec uviedol, že len niekoľko hodín pred odletom dostal správu, podľa ktorej by jeho prítomnosť v krajine „nebola vo verejnom záujme“. Na sociálnej sieti X vyjadril nad rozhodnutím rozhorčenie a označil ho za neuveriteľné, pričom sa opísal ako zvolený politik a obranca práv žien a dievčat.

Krok britských úradov nasleduje po nedávnom odmietnutí vstupu pre fínsku zákonodarkyňu Räsänenovú, ktorej úrady zamietli cestovné povolenie pre predchádzajúce odsúdenie za trestný čin podnecovania proti skupine osôb.

Räsänenová, ktorej elektronické cestovné povolenie pôvodne schválili, sa o zákaze dozvedela len niekoľko dní pred plánovaným odletom.

Tieto incidenty dopĺňajú predchádzajúce prísne postupy britských úradov. V apríli napríklad britská vláda zablokovala vstup kontroverznému americkému raperovi Kanyemu Westovi po spore týkajúcom sa jeho plánovaného vystúpenia na hudobnom festivale.

(max)

Minúta  |  

Izraelské sily by sa mohli začať sťahovať z juhu Libanonu už o pár dní

Libanon a Izrael v stredu v Ríme úspešne ukončili dvojdňové rokovania sprostredkované USA. Podľa amerického predstaviteľa obe strany dosiahli pokrok v implementácii plánu, ktorý by mohol viesť k začatiu sťahovania izraelských síl z vybraných častí južného Libanonu v priebehu niekoľkých dní.

Stretnutie na úrovni veľvyslancov bolo v poradí šiestym kolom osobných rozhovorov od vypuknutia vojny medzi Izraelom a hnutím Hizballáh, ktorú v marci rozpútal širší regionálny konflikt.

Obe krajiny sa na základe júnovej rámcovej dohody dohodli na projekte takzvanej „pilotnej zóny“. Tento plán počíta s odzbrojením militantných skupín, nasadením oficiálnej libanonskej armády na juh krajiny a postupným odchodom izraelských vojsk z okupovaného územia.

Izrael momentálne okupuje približne 10-kilometrové pohraničné pásmo v Libanone, ktoré označuje za nárazníkovú zónu potrebnú na ochranu svojho severného územia. Kým Libanon žiada okamžitý odchod vojsk, Izrael podmieňuje stiahnutie odzbrojením Hizballáhu.

Priame rozhovory však pokračujú, a to aj napriek pretrvávajúcim izraelským útokom a ostrému nesúhlasu samotného Hizballáhu, ktorý odzbrojenie odmieta a spolieha sa na tlak zo strany svojho spojenca Iránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kremeľ: Západné mierové sily na Ukrajine budú legitímnym cieľom

Rusko v stredu vyhlásilo, že akékoľvek mnohonárodné sily, ktoré by západní spojenci vyslali na Ukrajinu po prípadnom dosiahnutí mierovej dohody, sú pre Moskvu absolútne neprijateľné.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová varovala, že Kremeľ by prítomnosť takýchto jednotiek vnímal ako nebezpečnú zahraničnú intervenciu a priamu bezpečnostnú hrozbu.

Zároveň zdôraznila, že všetky tieto zahraničné vojenské kontingenty by sa okamžite stali legitímnym vojenským cieľom pre ruské ozbrojené sily.

Reagovala tak na nedávne parížske stretnutie západných spojencov z takzvanej koalície ochotných. Tí potvrdili svoj zámer nasadiť mnohonárodné sily na Ukrajine po skončení bojov, aby krajine pomohli s regeneráciou a poskytli jej bezpečnostné záruky.

Aliancia partnerov zároveň ohlásila plánované vojenské cvičenia na najbližšie mesiace, ktoré majú demonštrovať reálnu akcieschopnosť a logistickú pripravenosť týchto nových mierových síl.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šéf izraelskej centrálnej banky vyzval novú vládu na ozdravenie financií

Budúca izraelská vláda bude musieť zastaviť rast verejného dlhu, obmedziť výdavky na obranu a viac investovať do vzdelávania, infraštruktúry a ďalších oblastí podporujúcich hospodársky rast. Na konferencii denníka Calcalist to povedal guvernér izraelskej centrálnej banky Amir Jaron.

Izrael čakajú parlamentné voľby 27. októbra, pričom prieskumy naznačujú, že súčasná koalícia premiéra Benjamina Netanjahua môže stratiť väčšinu.

Jaron upozornil, že výdavky na obranu dosahujú približne osem percent hrubého domáceho produktu, teda dvojnásobok úrovne spred útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Pomer verejného dlhu k HDP zároveň vzrástol približne zo 60 na 70 percent.

Guvernér sa vyslovil aj za zvýšenie daní od roku 2027, aby sa podarilo udržať dlh pod kontrolou. Riaditeľ rozpočtového odboru ministerstva financií Maharan Frozenfar s tým nesúhlasí a tvrdí, že zadlženie môže znížiť vyšší hospodársky rast.

Jaron dodal, že ak sa Izrael nevráti k vojne a inflácia zostane stabilná, úrokové sadzby by mohli naďalej klesať. Varoval však pred pretrvávajúcimi cenovými tlakmi, najmä pri mzdách a nájomnom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj podporil šéfa Naftogazu za premiéra, osud Fedorova je neistý

Prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu navrhol šéfa štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Sergeja Koreckého na post nového ukrajinského premiéra. Tento krok prichádza po tom, čo Zelenskyj odvolal doterajšiu premiérku Juliju Svyrydenkovú.

Jej rezignáciu parlament prijal v utorok a o novom nástupcovi by mal hlasovať vo štvrtok. Prezident personálne zmeny odôvodnil potrebou osviežiť vedenie krajiny.

Koreckyj je podľa Zelenského najvhodnejším kandidátom najmä preto, že hlavnou prioritou Ukrajiny je v súčasnosti príprava na nadchádzajúcu zimu. Očakáva sa, že parlament, v ktorom má prezidentská strana väčšinu, Koreckého do funkcie schváli. Demisia premiérky však automaticky znamená koniec celého kabinetu, čo otvorilo dvere širším personálnym zmenám vo vláde.

Pozornosť sa sústreďuje najmä na osud 35-ročného ministra obrany Mychajla Fedorova. Propagátor technologických inovácií vedie rezort len šesť mesiacov, pričom situácia na bojisku sa momentálne vyvíja v prospech Ukrajiny aj vďaka útokom dronov s dlhým doletom na ruské územie.

Zelenskyj zatiaľ neposkytol jasnú odpoveď na otázku, či si Fedorov udrží svoju pozíciu aj v novom kabinete. Vyhlásil, že sa s ministrom a vojenským vedením stretne neskôr v stredu a následne bude o situácii rokovať s poslancami vládnucej strany.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini v Baku rokoval o investíciách aj energetike

Slovenský prezident Peter Pellegrini rokoval v stredu v Baku s azerbajdžanským premiérom Alim Asadovom o pripravovanej dôležitej bilaterálnej dohode o podpore a ochrane investícií. Hlavným cieľom tejto zmluvy je vytvoriť stabilnejšie a predvídateľnejšie podmienky pre podnikateľov z oboch krajín.

Významnou témou rozhovorov bola tiež diverzifikácia energetických zdrojov a nové prepravné trasy smerom do strednej Európy. Pellegrini potvrdil záujem Slovenska posilniť svoju strategickú úlohu v prepojení dôležitých európskych a ázijských transportných koridorov.

Partneri vyzdvihli nadchádzajúce spustenie priameho leteckého spojenia medzi Bratislavou a Baku, ktoré od októbra tohto roka výrazne uľahčí rozvoj obchodu, turizmu a osobných kontaktov.

S predsedníčkou azerbajdžanského parlamentu Sahibou Gafarovovou prezident prediskutoval rozvoj medziparlamentnej spolupráce. Tá úspešne nadväzuje na spoločné memorandum, ktoré v máji počas svojej oficiálnej návštevy Azerbajdžanu podpísal predseda Národnej rady SR Richard Raši z vládnej strany Hlas.

V závere dňa hlava štátu navštívila rímskokatolícky Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku. Pellegrini sa tam osobne stretol so známym slovenským biskupom Vladimírom Feketem, ktorý pôsobí ako apoštolský prefekt pre Azerbajdžan. Diskutovali spolu najmä o každodennom živote malej miestnej katolíckej komunity a o dôležitej charitatívnej aj duchovnej misii slovenských saleziánov, ktorí v tejto zaujímavej ázijskej krajine nepretržite pôsobia už od prelomového roku 2000.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.