Ruský politik a predstaviteľ takzvanej legálnej opozície Boris Nadeždin 17. júna vyhlásil, že bude kandidovať v septembrových voľbách do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu. Podpisy na svoju kandidatúru začal zbierať v Moskovskej oblasti.
Už 10. júla ho však ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo na zoznam zahraničných agentov, z čoho vyplýva, že mu zákon (prijatý v máji 2024) znemožňuje kandidovať. Na sociálnej sieti Nadeždin uviedol, že napriek zákonným prekážkam Rusko neopustí a bude pokračovať v činnosti v rámci zákona.
Tri dni nato však Nadeždina zadržala polícia a politik po prepustení nevylúčil, že krajinu opustí. Podľa zápisnice ho zadržali za rozširovanie extrémistickej symboliky. Dňa 18. júna totiž politik Nadeždin zverejnil na svojom telegramovom kanáli odkaz na živé vysielanie na YouTube, počas ktorého bola zobrazená fotografia ruského opozičníka Alexeja Navaľného (vyhláseného v Rusku za teroristu), ktorý zomrel v ruskej trestaneckej kolónii.
Nie prvý raz
Ústredná volebná komisia ešte v januári 2024 pred prezidentskými voľbami v Rusku napriek splneným podmienkam neumožnila kandidatúru Jekaterine Duncovej ani Borisovi Nadeždinovi. Za prezidenta tak okrem Vladimira Putina kandidovali iba predstavitelia systémovej opozície.
To spolu s ďalšími skutočnosťami hovorí o nelegitímnosti ostatných prezidentských volieb a podobné kroky proti legálnej opozícii tak viacerí pozorovatelia očakávali aj v tomto období. V septembri tohto roka sa totiž budú konať prvé voľby do Štátny dumy od začiatku plnohodnotnej vojny proti Ukrajine.
„Po prezidentských voľbách som na otázku ‚Ako sa máte, Boris Borisovič?‘ odpovedal: ‚Výborne. Som nažive, na slobode, v Rusku a dokonca ani nie som označený za zahraničného agenta.‘ Žiaľ, keď som začal kandidovať do Štátnej dumy a zbierať podpisy, opäť som výrazne znepokojil naše vedenie,“ povedal 14. júla Nadeždin.
Nie je jediný
Nadeždin 19. júla potvrdil, že svoju kandidatúru zo zákonných dôvodov sťahuje. Predsedníctvo strany Jablko, okrem Nadeždina jediného predstaviteľa legálnej mimoparlamentnej opozície, stále nevie, či Ústredná volebná komisia strane umožní kandidovať.
Keďže zákonné a polozákonné kroky režimu cielené proti legálnej opozícii nie sú vždy prehľadné, anonymní novinári z ruských regiónov spolupracujúci s emigrantským portálom Novaja gazeta Jevropa priniesli 13. júla rozsiahly materiál o tom, v akom štádiu sa nateraz strana Jablko nachádza.
V priebehu niekoľkých mesiacov ministerstvo spravodlivosti označilo za zahraničných agentov dvoch predsedových zástupcov Leva Šlosberga a Borisa Vyšnevského, pričom prvý menovaný sa nateraz nachádza vo väzbe za rozširovanie „fejkov o armáde“. Za to isté bol ďalší zástupca Maxim Kruglov koncom júna odsúdený na sedemročný trest odňatia slobody.
Viac ako 40 členom strany znemožnili úrady zúčastniť sa na voľbách z iných dôvodov. Strana ako celok na čele s Jaroslavom Ščerbakovom z Čeľabinska odstránila všetky nedostatky, ktoré Ústredná volebná komisia požadovala, avšak v prípade zamietnutia kandidatúry jej už zákon neumožní podať opravnú žiadosť o účasť vo voľbách. Predsedníctvo strany má v prípade neumožnenia kandidatúry v úmysle obrátiť sa na súd.
Nie je problém ako problém
Zatiaľ čo potlačovanie nesystémovej opozície stále legálne pôsobiacej v Rusku trápi hlavne Rusov, Ukrajinci a zahraniční pozorovatelia spájajú parlamentné voľby s možnou mobilizáciou. Tú by mohol Putin vyhlásiť hneď po voľbách, keďže jeho armáda trpí nedostatkom nových kontraktorov.
„Badať, že ruské obyvateľstvo pripravujú na mobilizáciu, ktorá sa tam v tej či onej podobe v najbližšom období uskutoční. V súvislosti s týmto sa cifra 50-tisíc likvidovaných Rusov mesačne musí zmeniť na skutočnosť,“ uviedol podplukovník Maxym Žorin, zástupca veliteľa 3. armádneho zboru.
Alexandr Aruťunov, príslušník inváznej armády na Ukrajine, dlhoročný military bloger a správca telegramového kanálu RAG&E – Razvedos Advanced Gear & Equipment ešte v apríli vyhlásil, že mobilizácia je hlúposť.
Rusko podľa neho už bojuje „všetkým, čo má“. Rozpravy o mobilizácii ďalších miliónov ľudí označil Aruťunov za bezpredmetné a poznamenal, že pre nedostatok techniky by mobilizovaných musel generálny štáb posielať na Kyjev „pešo v malých skupinách“.
Český prezident Petr Pavel sa pre portál Telegraph začiatkom júla vyjadril, že po septembrových voľbách môže Putin vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu. Podľa neho by preto mali byť zosilnené snahy o uzavretie mieru.
Osem zdrojov z prostredia bezpečnostných zložiek, prezidentskej administratívy a vojenských odvodových úradov koncom júna uviedlo pre ruské emigrantské portály Viorstka a Važnyje istoriji, že počuli o možnej mobilizácii, ktorá by mohla byť vyhlásená v októbri po voľbách.
Septembrovou mobilizáciou sa podľa viacerých zdrojov vyhrážajú aj prepúšťaným väzňom, ktorých verbujú do armády, ale aj poslucháčom vysokých škôl, ktorých sa snažia prilákať k podpísaniu dohody s ministerstvom obrany.
Predstaviteľ Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany (HUR MO) Ukrajiny Andrij Čerňak 16. júla povedal, že pred voľbami nebude Kremeľ možnosť mobilizácie vôbec spomínať. Zároveň spresnil, že Rusko má dostatočný počet výcvikových stredísk a nemusí pre možnú všeobecnú mobilizáciu budovať nové.
Potrebuje podľa neho iba čerstvú „potravu pre delá“ a mobilizácia po voľbách „nie je vylúčená“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to vidí rovnako. Kremeľ možnosť mobilizácie popiera.
Zo správy analytikov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vyplýva, že Kremeľ sa pripravuje tak na mobilizáciu, ako aj na občianske nepokoje, ktoré môže vyhlásenie mobilizácie vyvolať. Nevylučujú však, že sa k nej Putin napokon neuchýli.