Prímerie medzi USA a Iránom sa v týchto dňoch ocitlo na pokraji kolapsu. Americká armáda sústavne zasahuje ciele v Iráne ako odvetu za paľbu na tri obchodné lode.
Prezident USA Donald Trump označil rokovania s Teheránom za „stratu času“ a dohodu spred mesiaca vyhlásil za mŕtvu. Zároveň však varoval, že „dokončiť prácu“ nebude ťažké.
Realita na bojisku, ako aj Kremľom vedenej vojne proti Ukrajine, však hovorí niečo iné, než čo prezentujú politici v Bielom dome, Kyjeve či v európskych metropolách.
Ilúzia víťazstva
Trump si po júnovej vojenskej operácii pripisuje víťazstvo, no fakty tomu príliš nenasvedčujú. Irán síce utrpel citeľné škody na infraštruktúre, no jeho vojenský potenciál zostáva do veľkej miery zachovaný; väčšina raketových síl, mobilných odpaľovacích zariadení aj dronov je stále funkčná a režim v Teheráne nečelí žiadnej vážnej hrozbe zvnútra.
Naproti tomu Spojené štáty zaplatili za obmedzené výsledky vysokú cenu: padlo 13 amerických vojakov, minuli sa desiatky drahých riadených striel a americké základne v regióne utrpeli nebývalé škody. K tomu treba pripočítať vyššie ceny benzínu doma a fakt, že väčšina Američanov túto vojnu odmieta.
Politológ John Mearsheimer z Chicagskej univerzity to pre web American Conservative zhrnul jednoznačne. Podľa neho „Irán jasne vyhral vojnu a má výraznú výhodu nad USA v rovnováhe donucovacej sily“, čo je aj dôvod, prečo Trump napokon podpísal memorandum, ktoré je vo svojej podstate kapitulačným dokumentom.
Ak je toto hodnotenie správne, potom hrozby o „dokončení práce“ nie sú podľa analytika Teda Snidera prejavom sily, ale skôr nebezpečnou neochotou priznať si neúspech.
Sen o obrate
Podobný vzorec sa opakuje aj na druhej strane sveta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho spojenci v Európe či v častiach Washingtonu opakovane tvrdia, že Ukrajina obracia vojnu vo svoj prospech a víťazstvo je na dosah.
Nie je to prvýkrát, čo sa ukrajinské vedenie necháva unášať podobným optimizmom, podobne presvedčené malo byť aj na jar 2022, keď malo odmietnuť mierovú dohodu.
Je pravda, že ukrajinské drony dokážu zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území, od Petrohradu až po rafinérie zásobujúce ruskú ekonomiku. Aj samotný ruský prezident Vladimir Putin pripustil, že tieto útoky majú istý účinok, hoci zároveň tvrdil, že situáciu na fronte nemenia. Práve front, nie diaľkové útoky, rozhoduje o výsledku vojny.
Donbas hovorí jasnou rečou
Zatiaľ čo diaľkové útoky priťahujú titulky, na východe Ukrajiny sa odohráva oveľa dôležitejší príbeh. Ruské jednotky pomaly, ale vytrvalo postupujú a ukrajinská obrana v kľúčových bodoch, akým je aj Kosťantynivka, je vyčerpaná a oslabená nedostatkom mužstva. Celé mesto môže čoskoro padnúť.
Ruské raketové a dronové útoky navyše naďalej spôsobujú ukrajinským mestám väčšie škody, než dokáže Kyjev opätovať. Ukrajina nedokázala odraziť ani posledný veľký útok a nepodarilo sa jej zostreliť ani jednu balistickú raketu.
Niet sa čo čudovať, že sa v Kyjeve podľa Moskvy hovorí aj o alternatívnom scenári, teda zastavení diaľkových výmen úderov. To podľa Simona Saradzhyana, experta z Harvard Kennedy School, znamená, že nové ukrajinské útoky dronmi „nepriniesli rozhodujúci a trvalý posun v celkovom smere alebo rovnováhe vojny“.
Spoločný menovateľ oboch konfliktov je rovnaký: politické vedenie sa odmieta zmieriť s tým, čo ukazuje bojisko. Trump aj Zelenskyj operujú s naratívom blízkeho víťazstva, hoci fakty hovoria o vyčerpávajúcej patovej situácii, respektíve o pomalej, ale reálnej strate teritória.
Čím dlhšie táto ilúzia pretrváva, tým vyššiu cenu za ňu zaplatia vojaci aj civilisti na oboch stranách.