Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zdravotníci: Karanténa po návrate z Konga skomplikuje boj s ebolou

Nové nariadenie Washingtonu, podľa ktorého musia americkí občania vracajúci sa z Konžskej demokratickej republiky stráviť pred vstupom do USA 21 dní v karanténe v tretej krajine, výrazne ochromí boj proti tamojšej epidémii eboly. Upozornil na to Franklin Graham, generálny riaditeľ evanjelickej humanitárnej organizácie Samaritan's Purse.

Táto skupina prevádzkuje liečebné centrá v konžskom epicentre nákazy a v teréne má nasadených približne 80 amerických občanov.

Graham varoval, že prekážka v podobe trojtýždňovej izolácie mimo domova dramaticky skomplikuje nábor dočasných zdravotníckych dobrovoľníkov, ktorí si na misie berú voľno zo svojho bežného zamestnania v USA. Opatrenie navyše organizácii zvýši náklady na presun a pobyt pracovníkov v karanténnych zariadeniach.

Ministerstvo zdravotníctva USA argumentuje, že cieľom reštrikcií je minimalizovať riziko zavlečenia vírusu do Spojených štátov. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio už pred mesiacmi zaviedol prísne pravidlá obmedzujúce vstup cudzincov a USA v súčasnosti budujú karanténne centrum v Keni.

Epidémia v Kongu, spôsobená kmeňom Bundibugyo, je s viac ako dvetisíc prípadmi a takmer 800 úmrtiami treťou najhoršou v histórii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Wadephul chce nahradiť misiu OSN v Libanone európskymi silami

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul navrhol, aby končiacu mierovú misiu OSN v Libanone (UNIFIL) nahradili vojenské sily s mandátom Európskej únie. Cieľom tohto kroku je zabrániť vzniku bezpečnostného vákua po tom, ako misii UNIFIL 31. decembra 2026 vyprší mandát.

Wadephul to uviedol v rozhovore pre mediálnu sieť RedaktionsNetzwerk Deutschland.

Minister označil Libanon so stabilizujúcou sa vládou za jeden z najsľubnejších politických vývojov v regióne. Nové sily pod hlavičkou EÚ by podľa neho mohli vytvoriť potrebné podmienky na to, aby sa z oblasti stiahla izraelská armáda a zároveň sa zabránilo návratu teroristických aktivít hnutia Hizballáh. Nemecký parlament len pred niekoľkými týždňami predĺžil účasť vlastných vojakov v končiacej misii OSN.

Zástupcovia Libanonu a Izraela viedli v utorok a stredu na pôde amerického veľvyslanectva v Ríme už šieste kolo rokovaní na úrovni veľvyslancov. Tieto rozhovory majú vyriešiť konflikt, ktorý medzi krajinami naplno prepukol 2. marca po vypuknutí novej vojny medzi Izraelom a Hizballáhom.

Európske štáty sa v tejto situácii snažia udržať krehkú stabilitu a zároveň vyvažovať svoje vzťahy s obomi znepriatelenými stranami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Učiteľka odmietla potraty a škola ju vyhodila. Teraz podáva žalobu

Americká učiteľka dejepisu Sarah Morseová podala žalobu na pracovnoprávny súd v Škótsku pre údajnú diskrimináciu. Tvrdí, že ju prepustili len niekoľko hodín po tom, ako žiakom na strednej škole povedala, že pre svoje rímskokatolícke presvedčenie odmieta potraty. Píše Telegraph.

K incidentu došlo v novembri minulého roka počas hodiny so 14- až s 15-ročnými študentmi. Tí sa jej v rámci voľnej diskusie o živote v USA pýtali na názory na potraty, transgender témy a Donalda Trumpa. Morseová na otázku o potratoch odpovedala, že je veriaca katolíčka a je proti nim.

Keď sa jedna zo študentiek opýtala na tehotenstvo po znásilnení, uviedla, že podľa nej by dieťa nemalo byť trestané, no zároveň uznala, že mnohí ľudia majú opačný, rozumný názor. Na konci dňa dostala výpoveď s okamžitou platnosťou za to, že v triede hovorila o náboženstve a potratoch.

Učiteľka, ktorá predtým bez problémov pôsobila v Anglicku aj v Kanade, tvrdí, že nedostala žiadnu možnosť vyjadriť sa k obvineniam a že sa študentov nesnažila o svojom postoji presvedčiť. Svoju skúsenosť označila za nočnú moru a nebezpečný precedens pre slobodu vierovyznania v Škótsku.

(max)

Minúta  |  

USA a Austrália nalejú peniaze do ťažby kritických surovín

Spojené štáty a Austrália uzavreli rozsiahlu dohodu o kritických nerastných surovinách s cieľom oslabiť dominantný vplyv Číny v tomto odvetví. Podľa paktu, ktorý podpísali prezident Donald Trump a premiér Anthony Albanese, investujú krajiny v najbližších šiestich mesiacoch najmenej miliardu dolárov do ťažobných projektov.

Zároveň stanovia cenovú spodnú hranicu na kritické nerasty, po čom západní ťažiari dlho volali.

Americká exportno-importná banka už schválila sedem listov o záujme v celkovej hodnote viac než 2,2 miliardy dolárov na podporu austrálskych projektov spolupracujúcich s USA. Táto správa okamžite vystrelila akcie väčšiny dotknutých firiem nahor, v niektorých prípadoch až od osem až 20 percent.

Dohoda výrazne pomôže aj americkému výrobcovi hliníka Alcoa, ktorého austrálske akcie si pripísali osem percent. Vlády podporia jeho plán vybudovať v Západnej Austrálii závod na výrobu gália – kľúčového minerálu pre polovodičový a obranný priemysel.

Prevádzka by mohla pokryť až desať percent svetových dodávok. Austrália na tento projekt poskytne zvýhodnené financovanie do 200 miliónov dolárov a kapitálom prispejú aj USA, pričom obe krajiny získajú odberné práva. Novovzniknutá spoločnosť vlastnená vládami a firmou Alcoa by mala po dokončení štúdie uskutočniteľnosti vstúpiť do spoločného podniku s japonskou asociáciou JAGA na samotnú výstavbu závodu.

(reuters, max)

Minúta  |  

V USA zadržali muža, ktorý zapálil mešitu

Americké ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok oznámilo, že 60-ročného Vincenta Langa z Philadelphie obvinili z podpaľačstva v súvislosti s požiarom miestnej mešity z minulého týždňa.

Lang podľa trestného oznámenia 5. júla v skorých ranných hodinách prišiel k Islamskému centru v severovýchodnej Filadelfii, zapálil improvizované zápalné zariadenie a hodil ho do vchodu objektu. Týmto činom spôsobil požiar vo vnútri budovy. Stanica NBC News informovala, že pri incidente sa nikto nezranil.

V prípade uznania viny hrozí Langovi trest odňatia slobody na päť až dvadsať rokov. Právneho zástupcu obvineného sa nepodarilo kontaktovať, aby sa k prípadu vyjadril.

Americkí aktivisti za ľudské práva v tejto súvislosti upozorňujú na dlhodobo rastúcu islamofóbiu v krajine. Tá podľa nich silnie od útokov z 11. septembra 2001, pričom v poslednom období ju navyše umocňujú protiimigračná politika a dôsledky izraelskej vojny v Gaze.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán tvrdí, že po náletoch USA zasiahol ciele v Perzskom zálive

Konflikt medzi USA a Iránom naďalej eskaluje po tom, ako americká armáda na pokyn prezidenta Donalda Trumpa uskutočnila už šiestu noc po sebe masívne nálety na iránske vojenské ciele. Útoky zasiahli desiatky objektov vrátane ostrova Kešm, prístavu Bandar Abbás, letiska Iránšáhr a mostov v meste Bandar Chámir, kde podľa tamojších úradov zahynulo sedem ľudí.

Washington útokmi reagoval na predošlé iránske aktivity, najmä útoky na komerčné obchodné lode, a snaží sa oslabiť schopnosť Teheránu kontrolovať Hormuzský prieliv. Trump zároveň pohrozil útokmi na ďalšiu civilnú infraštruktúru vrátane elektrární a mostov, čo experti označujú za potenciálne vojnové zločiny.

Iránske Revolučné gardy na útoky USA odpovedali spustením vlastnej vlny útokov pomocou rakiet a dronov na americké vojenské základne v susedných štátoch. Podľa Teheránu zasiahli v noci veliteľstvo amerických špeciálnych síl v sýrskom al-Tanfe a ďalšie ciele v Bahrajne, Kuvajte a Jordánsku.

Súčasná eskalácia opäť paralyzovala dopravu cez strategický Hormuzský prieliv, čo okamžite vyhnalo nahor svetové ceny ropy a plynu. Teherán vyhlásil, že má nad prielivom plnú kontrolu a v prípade ďalších útokov môže s pomocou jemenských húsíov zablokovať aj prieliv Báb al-Mandáb v Červenom mori.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.