Ahmadínedžád ako trójsky kôň Izraela. Ako Mosad podporil exprezidenta Iránu

Ahmadínedžádova návšteva univerzity v roku 2024 a druhá návšteva v nasledujúcom roku boli súčasťou dlhoročného úsilia Izraela vychovať z neho spravodajského agenta, ktorého by v pravý čas mohli dosadiť za nového iránskeho vodcu, uvádzajú americkí aj iránski predstavitelia oboznámení s touto operáciou, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity, aby mohli opísať citlivé spravodajské informácie.

Získanie Ahmadínedžáda malo pre Izrael takú prioritu, že vtedajší riaditeľ izraelskej tajnej služby Mosad David Barnea v roku 2024 dokonca odcestoval do maďarského hlavného mesta, aby sa s Ahmadínedžádom osobne stretol, ako uvádzajú bývalí americkí predstavitelia.

Mosad krátko nato informoval svojich amerických náprotivkov v CIA, že bol v kontakte s Ahmadínedžádom, dodali zdroje v rozhovoroch s denníkom New York Times.

Rozhodnutie Izraela vypracovať plán na zmenu režimu okolo Ahmadínedžáda predstavuje mimoriadny zvrat v príbehu vzťahov Tel Avivu s bývalým šéfom vlády, ktorý bol známy tým, že urýchľoval iránsky jadrový program, pravidelne vyzýval na zničenie Izraela a popieral holokaust.

Izrael podľa amerických zdrojov v posledných rokoch tajne platil Ahmadínedžádovi peniaze na bývanie a cestovanie a izraelskí agenti sa s ním niekoľkokrát stretli v zahraničí vrátane jeho ciest do Budapešti.

Tieto snahy vyvrcholili koncom februára tohto roka – počas prvých dní americko-izraelskej vojny proti Iránu – odvážnou operáciou zameranou na presídlenie bývalého lídra, ktorý žil pod prísnym dohľadom v Teheráne, hlavnom meste Iránu. Cieľom bolo uviesť do pohybu plán na zvrhnutie súčasného režimu a dosadenie Ahmadínedžáda.

Plán zlyhal a v prvý deň vojny 28. februára zasiahol izraelský letecký útok Ahmadínedžádov komplex, pričom cieľmi boli budova jeho osobných strážcov a jeho obrnené vozidlo. Po útoku dorazilo čierne auto značky Peugeot, ktoré Ahmadínedžáda naložilo a rýchlo ho odviezlo z chaotického miesta činu, tvrdili štyri iránske zdroje.

Americkí a iránski predstavitelia, ktorí mali informácie o tejto operácii, uviedli, že auto riadili agenti Mosadu, ktorí odviezli Ahmadínedžáda do tajného úkrytu v Iráne. Bývalého lídra však rozčúlil tento zúfalý pokus o záchrannú operáciu a podľa prítomných zdrojov sa zdal sklamaný z izraelského plánu vrátiť ho k moci.

Nakoniec opustil úkryt za okolností, ktoré sú stále nejasné. Ahmadínedžád sa na verejnosti neobjavil až do 6. júla, keď sa nakrátko ukázal v pohrebnom sprievode zavraždeného najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Jeho súčasný stav zostáva neistý. Štyria vysokopostavení iránski predstavitelia však uviedli, že Ahmadínedžád je vo väzbe spravodajskej odnože Revolučných gárd a nachádza sa v domácom väzení, keďže Irán sa dozvedel o veľkej časti jeho kontaktov s Izraelom.

Izraelskí predstavitelia sa verejne nevyjadrili k plánu dosadiť Ahmadínedžáda na čelo Iránu, ktorý bol súčasťou širšej snahy o zvrhnutie vlády v Teheráne [zmena režimu bola deklarovaným cieľom Izraela i Spojených štátov, pozn. red.].

Ďalším prvkom bolo vyzbrojenie a výcvik iránskych kurdských opozičných síl so základňami v severnom Iraku, ktoré mali preniknúť do západného Iránu, obsadiť tam územie a nakoniec postupovať smerom na Teherán – táto snaha sa však nikdy nezrealizovala.

Plán na zmenu režimu zahŕňal „sériu veľmi jedinečných špeciálnych operácií, ktoré sa mali uskutočniť“, povedal v máji bývalý šéf izraelskej vojenskej rozviedky Tamir Hajman v diskusnej relácii Firing Line televízie PBS News po tom, ako NYT ako prvý zverejnil podrobnosti o úlohe Ahmadínedžáda v tomto pláne. „A Ahmadínedžád bol súčasťou tejto série,“ pripomenul.

Predstavitelia Mosadu neodpovedali na žiadosť NYT o komentár, exprezidentov hovorca Alí Akbar Džavánfekr sa odmietol vyjadriť.

Postprezidentská otočka

Ako iránsky prezident v rokoch 2005 až 2013 bol Ahmadínedžád najvýraznejším politikom krajiny zastávajúcim tvrdú líniu. Hovoril o zničení Izraela a počas jeho vlády Irán obnovil program obohacovania uránu, čo vyvolalo podozrenia, že krajina realizuje tajný program na výrobu jadrových zbraní.

Ahmadínedžád nariadil násilné potlačenie celonárodného povstania, ktoré spochybňovalo jeho znovuzvolenie v roku 2009, a počas jeho vlády justícia vykonávala hromadné popravy disidentov a väznila oponentov a politických rivalov.

V rokoch po odchode z prezidentského úradu však Ahmadínedžád zmiernil svoje názory a utlmil protiizraelskú rétoriku, ktorá charakterizovala jeho pôsobenie vo funkcii. Často sa snažil predviesť svoju novonadobudnutú umiernenú stránku, poskytoval rozhovory a prednášal prejavy, v ktorých sa vyjadroval k iránskej popovej hudobnej kultúre, kritizoval bezpečnostné sily krajiny za tvrdý zásah a obviňoval vládnucu triedu z korupcie.

Vzdal sa svojej charakteristickej nadmerne veľkej kaki vetrovky a začal nosiť obleky na mieru. Upravil si strapatú bradu, zdalo sa, že podstúpil ošetrenie botulotoxínom, a začal sa učiť angličtinu.

Vo svojej kancelárii v Teheráne každé ráno organizoval hodinové verejné stretnutia, aby si vypočul sťažnosti bežných ľudí, z ktorých niektorí k nemu prichádzali s prosbou o pomoc pri orientácii vo vládnej byrokracii.

Občas písal listy vládnym ministerstvám, v ktorých odporúčal žiadateľov o pôžičky. Pravidelne cestoval po krajine a stretával sa s podporovateľmi v mestách aj vo vidieckych provinciách.

Ahmadínedžádov vzťah s iránskou vládou bol komplikovaný. Vysokopostavení vodcovia ho odsúvali na okraj a obmedzovali jeho pohyb, napriek tomu mu však umožnili zasadať po boku ďalších vysokopostavených úradníkov v rade na vysokej úrovni, ktorá radí najvyššiemu vodcovi. Na zasadnutí tejto rady sa zúčastnil aj vo februári, niekoľko dní pred začiatkom vojny.

Mnohí v Iráne videli v Ahmadínedžádovej premene cynické politické motívy, ktoré považovali za pokus o vylepšenie svojho populistického imidžu a dištancovanie sa od vládnucich činiteľov. Zachoval si základňu podpory medzi iránskymi robotníkmi a jeho poradcovia boli presvedčení, že jeho cieľom je jedného dňa sa vrátiť k moci.

„Ahmadínedžád by to nerobil pre peniaze, tie má. Disponuje rozsiahlou ekonomickou sieťou. Pre moc by to však urobil. Chce byť na čele moci,“ povedal v telefonickom rozhovore Abdolrezá Davárí, bývalý blízky spolupracovník a hlavný poradca Ahmadínedžáda. Títo dvaja muži sa pred niekoľkými rokmi pohádali.

Ahmadínedžád sa zveril niekoľkým svojim najbližším spolupracovníkom a dôverníkom so svojimi ambíciami stať sa budúcim vodcom Iránu s pomocou zahraničných mocností, uviedol spolupracovník z jeho najbližšieho okruhu, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol opísať súkromné diskusie.

Člen exprezidentovho vnútorného kruhu pokračoval tým, že sa bývalý hardliner sklamal v systéme islamskej republiky po tom, ako bol trikrát diskvalifikovaný z kandidatúry na prezidenta, a dospel k záveru, že sa k moci nedostane, pokiaľ bude súčasný systém naďalej fungovať.

Obával sa, že v prípade vojny a zmeny režimu by Američania a Izraelčania vybrali nejakú opozičnú osobnosť mimo Iránu, ktorá by krajinu nepoznala, a Irán by sa tak dostal do nestabilnej situácie, uviedol spolupracovník.

Svojmu okoliu sa predstavoval ako niekto, kto by mohol zohrávať úlohu reformátora – podobne ako bývalý ruský prezident Boris Jeľcin –, a hovorieval, že ak by sa dostal k moci, Irán by uznal Izrael a normalizoval vzťahy v rámci Abrahámovských dohôd prezidenta Donalda Trumpa, priblížil anonym.

Izraelské spravodajské služby v tomto období pozorne sledovali narastajúcu roztržku medzi Ahmadínedžádom a iránskym režimom, uviedli dvaja izraelskí predstavitelia ministerstva obrany oboznámení s vtedajšími spravodajskými hodnoteniami.

Predmetom osobitného záujmu bol podľa nich exprezidentov rastúci odpor voči Chameneímu a ďalším vysokopostaveným osobnostiam, ktoré Ahmadínedžáda diskvalifikovali z opätovnej kandidatúry na prezidenta.

Jeho konanie začalo vzbudzovať podozrenie v rámci spravodajskej zložky Zboru islamských revolučných gárd, ktorá je zodpovedná za ochranu teokratickej vlády pred zahraničným zasahovaním.

Toto podozrenie sa podľa dvoch členov gárd a spravodajského dôstojníka oboznámeného s prípadom ešte prehĺbilo po tom, ako Ahmadínedžád v roku 2017 začal posielať verejné listy Trumpovi a neskôr aj saudskému korunnému princovi Mohammedovi bin Salmánovi. Trump oboch mužov hojne chválil.

Po tohtoročnom izraelskom útoku, ktorý spočiatku oslobodil Ahmadínedžáda od sledovania zo strany gárd, začali iránske spravodajské služby podľa štyroch úradníkov vyšetrovať a skladať dohromady obraz jeho prepojenia s Izraelom.

Zámorské stretnutia

Nie je jasné, kedy sa izraelskí agenti po prvýkrát pokúsili získať Ahmadínedžáda. Iránski predstavitelia uviedli, že k aspoň určitému kontaktu došlo počas cesty, ktorú Ahmadínedžád v roku 2023 podnikol do Guatemaly na konferenciu zameranú na životné prostredie.

Pozvanie prišlo od vlády Guatemaly, krajiny, ktorá má s Izraelom užšie diplomatické vzťahy než väčšina krajín v Latinskej Amerike. Ahmadínedžád na túto cestu takmer nešiel, keďže ho na letisku v Teheráne zastavili bezpečnostné sily, ktoré mu odmietli vydať palubnú vstupenku a dovoliť opustiť krajinu.

Na letisku zorganizoval niekoľkohodinový protestný sit-in, ktorý sa stal verejnou senzáciou, keď sa fotografoval s bežnými iránskymi cestujúcimi, so zamestnancami letiska a leteckej spoločnosti a zverejňoval aktualizácie na svojich profiloch na sociálnych médiách. Nakoniec mu iránske úrady povolili nastúpiť do lietadla a zúčastniť sa na konferencii.

„Niektorí ľudia mi radili, aby som do Guatemaly necestoval. Povedal som im, že ma pozval môj brat minister životného prostredia,“ povedal Ahmadínedžád v jednom z videí z tejto cesty s tým, že je to „veľmi dôležitá krajina v Latinskej Amerike“.

Nasledujúci rok absolvoval svoju prvú cestu do Maďarska, kde sa zúčastnil na konferencii na Univerzite Ludovika a v Budapešti sa stretol s Barneom, ktorý stál na čele Mosadu päť rokov, kým ho minulý mesiac neodvolal premiér Benjamin Netanjahu.

Maďarsko, ktorému v tom čase vládol pravicový premiér Viktor Orbán, malo voči Izraelu azda užšie vzťahy ako akákoľvek iná európska krajina a Orbán s Netanjahuom často navzájom navštevovali svoje krajiny. Netanjahu v apríli 2025 predniesol prejav na Univerzite Ludovika, ktorá mu udelila ocenenie za verejnú službu.

O dva mesiace neskôr sa Ahmadínedžád vrátil do Budapešti, len niekoľko dní predtým, ako Izrael začal vojnu v Iráne. Táto návšteva preňho bola krytím na stretnutia s agentmi izraelskej tajnej služby.

Jeho iránski osobní strážcovia z gardovej jednotky Ansár, ktorí Ahmadínedžáda sprevádzali na všetkých jeho zahraničných cestách, priznali, že počas cesty v júni 2025 sa mu najmenej dvakrát podarilo zbaviť svojho bezpečnostného sprievodu a zmiznúť na dlhé stretnutia.

V správe o tejto ceste osobní strážcovia uviedli, že Ahmadínedžáda konfrontovali s jeho zmiznutiami a že im povedal, že sa stretával s univerzitnými profesormi, citovali z hlásenia dvaja členovia gárd a jeden predstaviteľ ministerstva pre tajné služby.

Na univerzitnej konferencii predniesol bývalý iránsky prezident prednášku v angličtine, pričom prekvapil účastníkov tým, že sa vzdal charakteristického verša z Koránu, ktorý kedysi recitoval na začiatku každého prejavu.

Oblečený v tmavomodrom obleku na mieru hovoril o „spoločnej ľudskosti“ a „meniacom sa svetovom poriadku“ a ponúkol svoje vlastné názory na to, ako by mohol vzniknúť nový svet, ako vyplýva z videí z tejto cesty, zverejnených na jeho sociálnych sieťach.

Rektorovi univerzity Delimu odovzdal výtlačok diela Kniha kráľov od starovekého iránskeho básnika Firdausího. Deli zase daroval Ahmadínedžádovi znak univerzity.

V rozhovore z minulého mesiaca rektor uviedol, že pri pozývaní Ahmadínedžáda zohral úlohu „strohmanna“ – čo v nemčine znamená „figúrka“ alebo „bábka“.

Až do minulého týždňa sa Ahmadínedžád na verejnosti neobjavil od konca februára, keď ho z jeho teheránskeho domu odviezli v čiernom Peugeote. Až 6. júla sa krátko a nečakane objavil v rámci pohrebného sprievodu Chameneího.

Na videozáznamoch z pohrebného sprievodu bol Ahmadínedžád, ktorý mal vo viac než 30-stupňovom teple na sebe ťažkú bundu a chirurgickú masku stiahnutú až po bradu. Ďalší dvaja žijúci bývalí iránski prezidenti Hassan Rúhání a Mohammad Chatámí neboli pozvaní a na žiadnom z pohrebných obradov sa nezúčastnili.

Ahmadínedžád stál so sklonenou hlavou, mlčal a zo všetkých strán ho obklopovali ľudia, ktorí vyzerali ako bezpečnostní strážcovia.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Kancelária Mahmúda Ahmadínedžáda správu denníka oficiálne poprela. Vychádza so súhlasom redakcie.