Prečo má vláda navrhnúť nulový deficit
Verejný dlh Slovenska sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme a po skončení 24-mesačnej výnimky sa na súčasnú vládu začali vzťahovať najprísnejšie sankcie.
Jednou z nich je povinnosť predložiť návrh rozpočtu, v ktorom výdavky neprevyšujú príjmy. Vláda však podľa RRZ predbežne argumentuje ďalšou výnimkou. Odkazuje na výdavky súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv, ktoré mali v roku 2025 presiahnuť tri percentá HDP.
Rozpočtová rada tento argument nepovažuje za preukázaný. Opiera sa pritom aj o výklad ústavného súdu. Jej záver je preto jednoznačný: vláda má vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet predložiť.
Dlh prekročil 61 percent HDP
Naliehavosť problému ukazujú aj čísla. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2025 podľa RRZ 61,4 percenta HDP, čo predstavuje približne 90 miliárd eur.
Ešte dôležitejší ako samotná súčasná výška dlhu je jeho ďalší vývoj. Ak neprídu dodatočné konsolidačné opatrenia, rada očakáva pokračovanie rastu zadlženia. V roku 2026 sa môže dlh pohybovať okolo 64 percent HDP, v roku 2028 približne na úrovni 70 percent a v roku 2029 môže dosiahnuť až 74 percent HDP.
K hranici 100 miliárd eur sa môže slovenský verejný dlh priblížiť už v roku 2027. Prognóza pritom nie je predpoveďou nevyhnutného výsledku, ale scenárom vývoja bez ďalšej konsolidácie.
Za rastom dlhu sú najmä pretrvávajúce deficity. RRZ odhaduje deficit v roku 2026 približne na 4,4 percenta HDP. Bez ďalších opatrení má od roku 2027 opäť prekročiť päť percent a v roku 2029 môže dosiahnuť 5,7 percenta HDP – teda takmer 9,3 miliardy eur.
Vyrovnaný rozpočet a okamžité škrty
Vzniká pritom zdanlivý paradox. Vláda má predložiť rozpočet bez deficitu, no parlament ho nemusí v tejto podobe schváliť.
Aj RRZ upozorňuje, že náhle zníženie deficitu na nulu by mohlo neúmerne pribrzdiť ekonomiku. Zmyslom ústavnej sankcie preto nie je automaticky uskutočniť v jednom roku všetky škrty alebo zvýšenia daní potrebné na dosiahnutie nuly. „Návrh vyrovnaného rozpočtu preto aj podľa ústavného súdu nemá byť len formálnym cvičením,“ upozorňuje rada.
Ficov kabinet má namiesto toho ukázať realistické možnosti, ako nerovnováhu odstrániť: ktoré výdavky považuje za prioritu, kde môže ušetriť, ktoré príjmy možno zvýšiť a ako zároveň podporiť ekonomický rast.
Čo to znamená pre bežného človeka
Rozpočtová debata môže pôsobiť abstraktne, jej dôsledky však cíti domácnosť pomerne konkrétne.
Predstavme si rodinu, ktorá mesačne zarobí 2 500 eur, ale pravidelne minie 2 750 eur. Chýbajúcich 250 eur financuje ďalším úverom. Nemusí zo dňa na deň zrušiť všetky výdavky, aby sa okamžite dostala na nulu. Musí však vedieť, ako rast dlhu zastaví. Teda kde ušetrí, ako zvýši príjem a za aký čas chce svoje financie stabilizovať.
Pri štáte sa podobné rozhodovanie premieta do daní, sociálnych dávok, dotácií, platov vo verejnom sektore či výdavkov na zdravotníctvo, školstvo a dopravu.
Vyšší dlh navyše znamená vyššie riziko rastu nákladov na jeho financovanie. Ak investori začnú Slovensko považovať za rizikovejšie, môžu požadovať vyššie úroky. Peniaze vynaložené na obsluhu starého dlhu potom chýbajú inde.
Vláda svoje rozpočtové ciele zmiernila
Dôležitý je aj rozdiel medzi vývojom bez ďalších opatrení a cieľmi vlády. Kabinet pôvodne plánoval znížiť deficit v roku 2027 na tri percentá HDP. Cieľ neskôr posunul na 3,5 percenta a následne na 4,2 percenta HDP. Na rok 2028 počíta s deficitom 4,1 percenta.
Ani miernejší cieľ však podľa RRZ zatiaľ nie je plne pokrytý konkrétnymi opatreniami. Na jeho dosiahnutie v roku 2027 treba nájsť približne 1,2 miliardy eur, teda 0,9 percenta HDP. V roku 2028 bude podľa rady potrebná ďalšia konsolidácia približne za miliardu eur.
Analytici hovoria o porušovaní ústavného zákona
Rozpočtová rada 28. augusta predložila parlamentu správu o plnení pravidiel rozpočtovej zodpovednosti za rok 2025. Upozornila v nej, že kabinet v roku 2025 ani zatiaľ v roku 2026 nepredložil návrh opatrení na zníženie dlhu. Podľa RRZ mal konať bez zbytočného odkladu po zverejnení výšky dlhu v apríli 2026, no „nezákonný stav pretrváva“.
Problém vidí aj pri žiadosti vlády o vyslovenie dôvery. Kabinet podľa rady nekonal bezodkladne a parlament o dôveru požiadal až takmer sedem mesiacov po vzniku tejto povinnosti, 17. júna 2026, teda v deň vydania nálezu ústavného súdu.
Po vyslovení dôvery však za podobu výsledného rozpočtu nesie zodpovednosť aj parlament. Poslanci môžu z vyrovnaného návrhu vytvoriť deficitný rozpočet, odmietnuť niektoré opatrenia alebo ich nahradiť inými. Podľa RRZ však musia rešpektovať ústavnú požiadavku dlhodobej udržateľnosti.
Spor preto nie je iba o tom, či bude pri deficite v rozpočtovej tabuľke nula. Podstatnejšie však bude, či vláda dokáže predstaviť vierohodný plán ozdravenia verejných financií – kde chce šetriť, odkiaľ chce získať viac peňazí a ako chce zastaviť rast dlhu bez neprimeraného poškodenia ekonomiky a verejných služieb.
