Ropa, plyn a nafta prudko zdražujú. ECB reaguje rastom úrokových sadzieb

Generálny riaditeľ spoločnosti Vitol Russell Hardy vystúpil minulý týždeň na ropnej konferencii v Singapure. Na rozdiel od finančných trhov, kde sa vo veľkom obchoduje s „papierovou“ ropou, sa Vitol venuje predovšetkým fyzickému obchodu. Denne zobchoduje a prepraví približne osem miliónov barelov ropy a ropných produktov.

Keď teda šéf spoločnosti Hardy hovorí o nedostatku palív, nejde len o pohľad človeka sledujúceho graf na monitore. Vitol musí každý deň tieto barely naozaj niekde kúpiť a následne ich dopraviť zákazníkom.

A práve Hardy tento týždeň upozornil na problém, ktorý je možno ešte väčší ako cena ropy nad 100 dolármi za barel. Na trhu podľa neho chýbajú približne dva milióny barelov ropných produktov denne z Ruska a takmer ďalšie dva milióny z Blízkeho východu. Zásoby sa pritom postupne vyčerpávajú.

Hardy situáciu opísal pomerne jednoducho: svet stále spotrebúva rezervy, ktoré si vytvoril v minulosti, a teraz sa dostáva takmer na ich dno. Pridal ešte odhad situácie v Hormuzskom prielive, cez ktorý prúdi približne deväť miliónov barelov surovej ropy a jeden milión barelov rafinovaných produktov denne. Teda zhruba o polovicu menej, ako bolo zvykom.

Nafta a plyn sú väčší problém

Situácia je však obzvlášť vážna pri dvoch komoditách. Prvou je nafta a druhou zemný plyn obchodovaný v Európe. Ceny ropných produktov obchodovaných na londýnskej burze pod značkou London Gas Oil sa dostali prakticky na rovnaké úrovne ako pri najväčšej kríze na začiatku apríla. Následne cena nafty klesala. Od júla však nastal obrat a ceny rastú. Teraz sa v prepočte cena barelu nafty blíži k 200 dolárom.

Cena Brentu okolo 100 dolárov síce vyzerá draho, ale skutočný problém sa odohráva o krok ďalej v rafinériách. Hotová nafta stojí takmer dvojnásobok. A keď zdražuje nafta, prakticky zdražuje všetok tovar, ktorý sa musí doručiť. Rovnako rastú aj náklady na hromadnú dopravu. Inflácia sa tak prelieva do rôznych sektorov oveľa rýchlejšie.

Zemný plyn sa dostal až k hranici 81 eur za MWh, čo je najviac od konca roka 2022. Za posledný mesiac zdražel o viac ako 38 percent. Dôvodom sú málo naplnené zásobníky približne na 67 percent, zatiaľ čo päťročný priemer pre túto časť roka je okolo 84 percent.

Ešte horšia je situácia v niektorých krajinách, predovšetkým v Nemecku. Pred vykurovacou sezónou sa dá očakávať, že firmy výrazne zvýšia tarify. Rovnako sa s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje scenár ukrajinskej krízy, pretože cena plynu ovplyvňuje aj cenu elektrickej energie v Európe, ktorú určujú plynové elektrárne. Ďalší energetický šok prakticky prebieha.

Centrálne banky už nečakajú

Na rozdiel od politikov však centrálni bankári vyzerajú tak, že sa z poslednej inflačnej vlny aspoň čiastočne poučili. Nečakajú, kým sa drahá ropa, plyn a doprava úplne prelejú do cien tovarov a služieb.

Južná Kórea zvýšila sadzby dvakrát za sebou počas leta. Rovnako ani centrálna banka Nového Zélandu nečakala na septembrové zasadnutie Fedu a sadzby zdvihla. Vo štvrtok sa k nim pridala aj ECB, a to napriek rastúcim výnosom štátnych dlhopisov naprieč Európou.

ECB zvýšila depozitnú sadzbu o 25 bázických bodov z 2,25 na 2,50 percenta. Hlavná refinančná sadzba vzrástla na 2,65 percenta a sadzba jednodňovej refinančnej na 2,90 percenta. Je to druhé zvýšenie sadzieb v tomto roku. Prvé prišlo už v júni, práve v reakcii na inflačné dôsledky vojny na Blízkom východe.

Dôvod je pomerne jednoduchý. Inflácia v eurozóne v auguste zrýchlila na 3,3 percenta, zatiaľ čo ešte pred niekoľkými mesiacmi sa zdalo, že dvojpercentný cieľ ECB je prakticky na dosah. Za veľkú časť opätovného rastu inflácie môžu energie. Samotná energetická zložka v auguste medziročne zdražela o 14,3 percenta. Jadrová inflácia je pritom podstatne pokojnejšia a dosahuje 2,4 percenta.

ECB má len obmedzený priestor

Neznamená to však, že ECB vyhrala. Naopak, je v dosť nepríjemnej situácii. Zvýšenie sadzieb Hormuzský prieliv neotvorí. Zásobníky plynu sa budú plniť nezávisle od sadzieb. Krok centrálnej banky starého kontinentu sa tak dá chápať hlavne ako pedagogický, aby si firmy rozmysleli, ako rýchlo budú presúvať rast cien energií na zákazníkov. Lenže ekonomickí aktéri vedia, že priestor ECB je veľmi obmedzený.

Vzhľadom na vývoj na európskom dlhopisovom trhu nie je možné sadzby zdvihnúť nejako radikálne. A s ohľadom na výsledky ostatných krajinských volieb v Nemecku by ďalší rast sadzieb zmietol postupom času jednu vládu za druhú.

Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko sú pod tlakom a nachádzajú sa v ťažko udržateľnej situácii. Keď sa totiž výnosy 10-ročných dlhopisov dostanú nad nominálny rast ekonomiky, ide o prvý varovný signál.

Skutočný problém nastane vo chvíli, keď sa tieto sadzby postupne prepíšu do refinancovania celého štátneho dlhu. ECB sa tak prakticky pripravuje na veľmi ťažké obdobie dlhopisových kríz na európskom trhu. Zvýšenie sadzieb je tak len veľmi malý posun k riešeniu, no vzhľadom na rozsah problémov ide skôr o symbolické gesto.