Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina otvorí archívy týkajúce sa volynského masakru

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok na sociálnych sieťach poďakoval Poľsku za jeho podporu a oznámil, že Kyjev otvorí archívy Bezpečnostnej služby Ukrajiny a Služby zahraničnej rozviedky Ukrajiny týkajúce sa volynského masakru z rokov 1943 a 1944.

„Priority sú jasné: všetci v Európe potrebujeme dobré susedské, rovnocenné a vzájomne prospešné vzťahy vybudované na rešpekte. Poľsko poskytlo Ukrajine významnú podporu po začiatku ruskej invázie a Poľsku sme vďační,“ napísal Zelenskyj na platforme X.

Masakry v oblastiach Volyne a Haliče boli sériou organizovaných etnických čistiek, pri ktorých príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) podľa poľských historikov zavraždili približne 100 000 poľských civilistov, mnoho z nich obzvlášť krutým spôsobom. Cieľom bolo úplné odstránenie poľskej prítomnosti v regióne.

(tasr, su)

  |  

Benátky protestovali proti americkému veľvyslancovi

Približne 300 ľudí protestovalo v piatok v Benátkach proti americkému veľvyslancovi v Taliansku Tilmanovi Fertittovi, ktorý do mesta dorazil na svojej superjachte Boardwalk. Demonštranti kritizovali nielen samotného veľvyslanca, ale aj politiku prezidenta Donalda Trumpa, ktorého Fertitta zastupuje.

Protestujúci niesli transparenty namierené proti miliardárom, využívaniu Benátok na prestížne podujatia a vyjadrovali podporu Palestínčanom v Pásme Gazy.

Kritizovali tiež sprísnené bezpečnostné opatrenia, ktoré talianske úrady zaviedli pred víkendovými oslavami sviatku Festa del Redentore. Polícia zabránila demonštrantom priblížiť sa k miestu kotvenia jachty, pričom došlo k menším potýčkam.

Organizátori tvrdia, že Fertitta symbolizuje Trumpovu zahraničnú politiku, ktorú vinia z podpory izraelskej vojenskej operácie v Gaze a rastu globálneho napätia. Benátky pritom dlhodobo čelia kritike pre masový turizmus aj organizovanie okázalých podujatí pre svetové elity.

(reuters, mja)

  |  

Axios: USA posielajú tankovacie lietadlá do Izraela

Americká administratíva informovala Izrael, že do krajiny vysiela ďalšie desiatky tankovacích lietadiel v súvislosti s možným rozšírením vojenských operácií proti Iránu. Uviedli to traja americkí a izraelskí predstavitelia. Správu priniesol web Axios.

Prezident Donald Trump zvažuje rozsiahlu ofenzívu v Iráne, ktorej rozsah by bol väčší než súčasné údery v okolí Hormuzského prielivu.

(su, axios)

  |  

Oheň v Nórsku zničil viac ako 100 domov

Viac ako 100 domov bolo v piatok zničených požiarom neďaleko mesta Drammen v južnom Nórsku, zatiaľ čo hasiči bojovali s požiarmi uprostred silného vetra, uviedli záchranári.

Oblasť, ktorá sa nachádza asi 50 km západne od Osla, zahalil hustý čierny dym, ale neboli hlásené žiadne obete ani nezvestné osoby v dôsledku požiaru, ktorý zasiahol štvrť radových domov.

Na uhasení požiaru sa podieľalo najmenej 60 hasičov, ďalší boli na ceste z okolitých oblastí, zatiaľ čo na hasenie plameňov vodou boli nasadené vrtuľníky. Polícia evakuovala stovky ľudí. Oheň sa šíril aj do okolitého lesa.

(reuters, su)

  |  

Vojna v Čiernom mori ohrozuje export obilia z Ukrajiny aj Ruska

Ruské útoky na ukrajinské čiernomorské prístavy začínajú vážne narúšať vývoz obilia z Ukrajiny a ovplyvňujú aj svetový trh. Podľa denníka Financial Times Moskva v posledných dňoch zintenzívnila útoky na prístavy v Odese a obchodné lode, čo je zrejme reakcia na ukrajinské útoky na ruské plavidlá v Azovskom mori.

Bezpečnostná situácia odrádza lodných dopravcov, viacerí obchodníci pozastavili nákup obilia a poistné za plavbu prudko vzrástlo. Niektoré poisťovne dokonca prestali kryť vojnové riziká pri plavbách do ukrajinských prístavov.

Útoky zároveň poškodili skladovacie kapacity v Odese a podľa ukrajinských úradov si za posledné dva týždne vyžiadali 11 obetí.

Výpadky exportu sa prejavujú aj na cenách komodít, pričom pšenica na burzách v Chicagu aj Paríži dosiahla viacročné maximá. Analytici varujú, že dlhodobé obmedzenie exportu z Ruska aj Ukrajiny môže zhoršiť globálnu ponuku obilia.

(mja)

  |  

Merzov poslanec získal s manželom dieťa cez surogáciu

Predseda poslaneckého klubu nemeckej CDU/CSU Jens Spahn čelí tlaku na odstúpenie po tom, ako vyšlo najavo, že sa spolu so svojím manželom stal rodičom dieťaťa narodeného prostredníctvom náhradnej matky v Spojených štátoch.

Téma vyvolala kritiku najmä preto, že Spahnova strana dlhodobo odmieta legalizáciu náhradného materstva a vo februári opätovne podporila zachovanie jeho zákazu v Nemecku.

Spahn priznal, že rozhodovanie preňho nebolo jednoduché a s otázkou náhradného materstva dlhodobo zápasil. Zdôraznil však, že o svojej pozícii bude hovoriť s poslancami parlamentného klubu. Kritici v CDU tvrdia, že jeho osobné rozhodnutie je v rozpore s hodnotami, ktoré strana presadzuje.

Kancelár Friedrich Merz označil tému za citlivú z právneho, etického aj spoločenského hľadiska, no zároveň povedal, že nevidí dôvod na zmenu platnej legislatívy.

(reuters, mja)