Sociálna indikácia stačí na to, aby sa dieťaťu vzal život
Doposiaľ sa v Holandsku potraty medzi 22. a 24. týždňom tehotenstva vykonávali predovšetkým po zistení závažnej vrodenej chyby plodu počas morfologického ultrazvukového vyšetrenia alebo na základe genetickej diagnózy.
Ženy, ktoré si v tomto štádiu tehotenstva želali ukončiť ho z iných než zdravotných dôvodov, museli spravidla vycestovať do zahraničia, najmä do Španielska, Spojeného kráľovstva alebo do niektorých štátov USA.
Holandská asociácia pre gynekológiu a pôrodníctvo (NVOG) odhaduje, že v takejto situácii sa ročne ocitne približne 225 žien, čo je zanedbateľné číslo vzhľadom na závažné etické otázky, ktoré táto problematika otvára.
Podľa tejto profesijnej organizácie je potrebné riešiť údajnú medzeru v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, aby ženy mohli podstúpiť zákrok vo svojej krajine. Niekoľko nemocníc po celej krajine údajne zvažuje, že bude nasledovať príklad OLVG.
A čo prah životaschopnosti?
Táto otázka je obzvlášť citlivá vzhľadom na pokročilé štádium tehotenstva. V Holandsku, rovnako ako v mnohých iných západných krajinách, sa životaschopnosť predčasne narodeného dieťaťa všeobecne považuje za dosiahnutú približne v 24. týždni tehotenstva.
Vďaka pokroku v neonatálnej medicíne však aj deti, ktoré prišli na svet v tomto štádiu alebo dokonca o niečo skôr, môžu pri primeranej starostlivosti prežiť.
Vo Veľkej Británii sa vo februári narodilo dieťa v 22. týždni tehotenstva s hmotnosťou iba 555 gramov. Dieťa prežilo. V roku 2024 prežilo aj dieťa narodené v Spojených štátoch v 21. týždni s hmotnosťou 285 gramov: dieťaťu sa darí, dovŕšilo dva roky a bolo zapísané do Guinnessovej knihy rekordov.
Podľa samotnej organizácie NVOG nie je „nezvyčajné“, že plod počas ukončenia tehotenstva vykonaného medzi 22. a 24. týždňom stále vykazuje známky života, čo vysvetľuje neochotu niektorých členov zdravotníckeho personálu.
Odborné združenie pripúšťa, že potraty v tomto štádiu predstavujú „značnú emocionálnu záťaž“ pre nemocničné tímy, najmä na pôrodníckych oddeleniach, kde si zdravotnícki pracovníci svoje povolanie vybrali práve preto, aby pomáhali pri pôrodoch.
V rámci príprav na pilotný projekt zorganizovala nemocnica OLVG viaceré diskusie, na ktorých sa zišli lekári, špecialisti na potraty a aj odborníci na etiku. Zdravotníci zapojení do projektu si budú môcť uplatniť výhradu vo svedomí, nemocnica však zastáva názor, že ako inštitúcia má povinnosť takúto zdravotnú starostlivosť poskytovať. Pre niektorých lekárov je návrh jednoducho neprijateľný – podľa nich by totiž neznamenal nič menej než usmrcovanie plne vyvinutých detí schopných prežiť mimo maternice.
Vraj ide o otázku prístupu k zdravotnej starostlivosti
Holandské ministerstvo zdravotníctva tento prístup podporuje argumentom, že ide predovšetkým o zlepšenie prístupu k starostlivosti, ktorá je už povolená v rámci súčasného právneho rámca.
Holandský zákon oficiálne stanovuje lehotu na ukončenie tehotenstva na 24 týždňov. V praxi sú však veľmi neskoré umelé potraty naďalej zriedkavé. V roku 2024 v krajine zaznamenali viac ako 39-tisíc potratov, z toho 331 medzi 22. a 24. týždňom tehotenstva. Úrady však v týchto číslach nerozlišujú medzi zdravotnými a sociálnymi dôvodmi, čo sťažuje presné posúdenie rozsahu tohto javu.
Pre zástancov projektu je hlavným cieľom zabrániť tomu, aby boli obzvlášť zraniteľné ženy nútené cestovať do zahraničia v už aj tak náročnom období. Nemocnica OLVG zdôrazňuje, že tieto situácie sa týkajú veľmi obmedzeného počtu pacientok a že cieľom je ponúknuť im „vhodnú“ starostlivosť „blízko domova“.
Politický a etický odpor
Oznámenie o pilotnom projekte vyvolalo silnú reakciu zo strany SGP, holandskej protestantskej strany, ktorá ostro odmieta potraty. Jej poslanec Diederik van Dijk uviedol, že je „znepokojený“ tým, že projekt spustili bez akejkoľvek skutočnej parlamentnej diskusie. Podľa neho tiež nie je jasné, či je tento plán v súlade s odporúčaniami gynekológov a nemocníc.
„Týmto drastickým rozšírením potratov sa doslova posúvajú hranice trestného práva. Napriek tomu sa nikdy neuskutočnila žiadna seriózna politická ani spoločenská debata o morálnych, právnych a praktických otázkach, ktoré tento projekt vyvoláva. Tento neetický vývoj sa preto musí okamžite zastaviť!“ uviedol politik.
Strana SGP kritizuje vládu za to, že umožňuje meniť nemocničnú prax bez demokratickej diskusie o otázke, ktorá sa dotýka vymedzenia hranice ochrany ľudského života. Ministrovi zdravotníctva preto predložila sériu otázok. Žiada objasniť, či by niektoré nemocnice mohli byť v budúcnosti nútené tieto zákroky vykonávať, ako často by sa realizovali a akými pravidlami či protokolmi by sa riadili.
Okrem náboženských námietok poukazuje na znepokojenie vyvolané týmto vývojom aj viacero odborníkov na bioetiku. Stef Groenewoud, profesor zdravotnej etiky na Teologickej univerzite v Utrechte, uznáva zložitosť situácie. Považuje za poľutovaniahodné, že ženy sú nútené cestovať do zahraničia, zároveň však poukazuje na to, že vykonávanie takýchto neskorých potratov na pôrodníckych oddeleniach predstavuje zásadný posun od tradičného poslania týchto inštitúcií – privítať život.
Širší európsky trend
Holandská debata je súčasťou širšieho kontextu postupnej redefinície politiky v oblasti potratov v celej Európe. Niekoľko krajín nedávno predĺžilo zákonné lehoty alebo uľahčilo prístup k potratom, zatiaľ čo pokrok v neonatálnej medicíne neustále posúva hranice prežitia extrémne predčasne narodených detí.
Tento vývoj poukazuje na rastúce napätie medzi dvoma protichodnými stanoviskami.
Na jednej strane zástancovia rozširovania reprodukčných práv veria, že ženy musia mať možnosť slobodne sa rozhodnúť až do zákonom stanovenej hranice bez ohľadu na okolnosti, ktoré viedli k nechcenému tehotenstvu v jeho neskorej fáze. Na druhej strane odporcovia namietajú, že prístup založený výlučne na autonómii matky je čoraz ťažšie obhájiteľný vo chvíli, keď sa plod približuje k hranici životaschopnosti mimo maternice.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
