Kým pred dvomi rokmi trpelo nadváhou alebo obezitou približne 19 percent slovenských detí vo veku sedem až 13 rokov, dnes toto číslo predstavuje už 22 percent.
Detská obezita je podľa primára Detského oddelenia Nemocnice Poprad a lekára detskej endokrinologickej a diabetologickej ambulancie Petra Repka závažný problém, ktorého výskyt má na základe epidemiologických štúdií stúpajúci trend.
„Tu treba podotknúť, že väčšina obéznych detí nemá ochorenie, ktoré vedie k nadmernému priberaniu, ale je to súhra predispozície priberať, životného štýlu a faktorov prostredia,“ konštatuje pre Štandard primár.
To znamená, že obezita u väčšiny detí nie je spôsobená hormonálnou poruchou ani iným ochorením. Ako špecialista na poruchy látkovej premeny a výživy vrátane detskej obezity potvrdzuje, na detskú endokrinologickú ambulanciu sa tak dostáva stále viac detí, u ktorých tento problém riešia.
Prieskum mapoval stravovanie detí
V máji 2026 realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia prieskum o stravovacích návykoch detí na vzorke 971 rodičov detí vo veku sedem až 13 rokov. Prieskum bol súčasťou programu „Viem, čo zjem“, do ktorého sa v uplynulom školskom roku zapojilo viac ako 27-tisíc žiakov zo 448 základných škôl.
Ukázal, že s nadváhou bojuje 12 percent detí, s obezitou desať percent a podváhu majú štyri percentá maloletých. Nadváha sa týka najčastejšie detí vo veku 12 až 13 rokov a detí z rodín s príjmom do 1 400 eur.
Prečo rodičia často nevidia, že ich dieťa má nadváhu?
Z prieskumu zároveň vyplynulo, že rodičia hmotnosť svojich detí s nadváhou často vnímajú skreslene a závažnosť problému podceňujú. Až 80 percent rodičov sa pozerá na hmotnosť svojho dieťaťa ako na primeranú.
Len 15 percent si myslí, že ich dieťaťa sa týka nadváha alebo obezita, pričom skutočný stav podľa reálneho BMI je 22 percent detí. Jedným z možných vysvetlení je, že rodičia porovnávajú svoje dieťa s rovesníkmi. Keďže priemerná hmotnosť detí rastie, môže sa meniť aj predstava o tom, čo je normálna hmotnosť.
Ako vysvetľuje primár a pediatrický endokrinológ Repko, každý rodič vníma svoje dieťa subjektívne, pričom časť z nich bude svoje ratolesti vnímať, akoby mali primeranú hmotnosť, hoci to tak nie je.
„Ešte horšie je to, keď k nám prídu na ambulanciu a začneme im vysvetľovať, že obezita je choroba. Časť z nich si vôbec neprizná, že ich dieťa môže byť takto choré, proste tomu neveria,“ podotýka odborník na detskú obezitu.
Ako Repko približuje, existujú aj skupiny rodičov, ktorí svoje deti považujú za úplne zdravé, aj keď už majú komplikácie spojené s obezitou. „S nimi je potom komunikácia o to zložitejšia a liečba komplikovaná,“ dodáva primár.
Na Slovensku sa celý projekt „Viem, čo zjem“ (súčasť globálneho programu Nestlé pre zdravie detí), realizuje v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR. Ku skresľujúcemu pohľadu rodičov sa teda vyjadril aj Róbert Ochaba, odborník z odboru podpory zdravia a národných programov podpory zdravia Úradu verejného zdravotníctva SR.
Rozdiel medzi objektívnym hodnotením hmotnosti na základe BMI a vnímaním rodičov, ktorí nadváhu alebo obezitu u svojich detí často nerozpoznávajú, je podľa neho znepokojujúci. „Práve včasná identifikácia problému zo strany rodiny je pritom kľúčovým predpokladom účinnej prevencie a intervencie,“ prízvukuje Ochaba.
Prieskum v číslach
Výsledky prieskumu ukazujú aj to, že 45 percent detí konzumuje sladkosti (cukrovinky, sladké pečivo, zákusky) každý deň (za rok 2024 prieskum uvádza číslo 43 percent). Sladkosti si každý deň doprajú častejšie deti, ktorých rodičia majú menej ako 34 rokov a deti z domácností s vyššími príjmami (viac ako 2 300 eur).
Výrazne stúpol aj podiel detí, ktoré denne pijú sladené nápoje – z 15 na 23 percent.
Čo sa týka jedál rýchleho občerstvenia, deväť percent detí konzumuje fastfood alebo vyprážané jedlá každý deň. Ďalších 13 percent má takéto jedlá na tanieri tri- až štyrikrát do týždňa. Ovocie a zeleninu zje každý deň len necelá polovica detí.
Môžu za návyky detí rodičia?
Prieskum sa zameral aj na raňajkové návyky detí. Z toho vyšlo, že 13 percent detí neraňajkuje vôbec a ďalších 11 percent rodičov uviedlo, že ich dieťa zvykne mať raňajky jeden- až dvakrát za týždeň.
Ako dôvod neraňajkovania uviedlo 33 percent, že ráno deti nemajú chuť, 23 percent po zobudení nestíha, 22 percent nechce a päť percent raňajkuje až v škole.
Ako oslovení rodičia uviedli, k hlavným dôvodom neraňajkovania patrí to, že ich dieťa si radšej dlhšie pospí, ako by malo raňajkovať, alebo nemá návyk, keďže v ich rodine nikto ďalší neraňajkuje. „Doma raňajkuje celá rodina až cez víkendy,“ znie komentár jedného z rodičov. Podľa prieskumu tieto deti nemajú nadobudnuté správne stravovacie návyky, keďže ich k tomu rodičia nevedú.
Napriek tomu, že budovanie zdravých návykov stravovania a životného štýlu od útleho detstva vedie podľa Repka u detí k zníženému výskytu obezity, problém vníma komplexnejšie.
„Viniť len rodičov za chybné stravovacie návyky by bolo veľmi zjednodušené,“ tvrdí primár.
Obezita je podľa neho predovšetkým celospoločenským problémom a deti v tomto smere len kopírujú dospelú populáciu, teda svojich rodičov. Repko konštatuje, že žijeme v dobe, keď sa veľmi málo hýbeme a veľmi veľa jeme – a to nielen energeticky, teda kvantitatívne nevhodné potraviny, ale aj nutrične, teda kvalitatívne zlé potraviny.
„Ak máme nájsť hlavného vinníka, nikdy to nie je konkrétne dieťa alebo rodič, spoločným menovateľom obezity je takzvané obezitogénne prostredie, v ktorom žijeme,“ opisuje primár Detského oddelenia Nemocnice Poprad.
Takéto prostredie podporuje vznik obezity. Ľudia v rámci neho majú ľahký prístup k vysokokalorickým potravinám, menej sa hýbu a sedavý spôsob života je bežnou súčasťou každodenného života.
Liečba obéznych detí
Z prieskumu vyplynulo, že oproti roku 2024 klesol podiel detí, ktoré športujú každý deň, o dva percentuálne body. Toto číslo dnes predstavuje 33 percent. Aspoň jedenkrát do týždňa športuje 96 percent detí.
Štandard zaujímalo aj to, či sa dá obezita u dieťaťa v školskom veku vo väčšine prípadov zvrátiť len úpravou stravy a pohybu alebo sa niekedy už nezaobíde bez odbornej liečby či liekov.
Podľa Repka je ideálnym prístupom prevencia vzniku nadváhy a obezity. „Je určite účinnejšia ako liečba,“ konštatuje.
Konzervatívna liečba už obézneho dieťaťa, teda zmena životného štýlu, stravovania a úprava pohybu, podľa neho len málokedy vedie k žiadanému zníženiu hmotnosti.
„U detí vo vývine je navyše nežiaduce vyvolať dlhodobý energetický deficit, ktorý by mohol v určitých fázach poškodiť zdravý vývin jedinca,“ dodáva.
Repko vraví, že aktuálna farmakoterapia u detí je vysokoúčinná v liečbe obezity, pre finančnú náročnosť však nie je u nás širšie využívaná.
„U už obéznych detí však nejde len o jednoduché zníženie hmotnosti. Musíme diagnostikovať a liečiť aj komplikácie, ktoré obezita prináša,“ vraví lekár s tým, že ide hlavne o kardiometabolické komplikácie, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka, poruchy metabolizmu tukov a podobne.
„Tie vieme u detí liečiť podobne ako u dospelých,“ dodáva na záver.