Slovensko má v boji proti obezite k dispozícii štyri registrované lieky. Nepôsobia však na žalúdok. „Všetky spomínané lieky skončia v mozgu, v centre hladu, sýtosti alebo odmeňovania. Nie brucho sa potrebuje najesť, ale mozog. Celý čas budeme hovoriť o apetíte mozgu,“ vysvetľuje prezident Ligy proti obezite Ivan Majerčák.
Tri lieky sú injekčné a ide o látky semaglutid (Wegovy), tirzepatid (Mounjaro) a liraglutid (Saxenda). Tabletkový liek sa volá Mysimba.
Líšia sa v tom, že tabletkový liek je dvojzložkový, čo platí aj pre tirzepatid. Zvyšné dva sú monoterapiou, čiže obsahujú len jednu látku – ide o takzvané GLP-1 lieky.
Lekár zdôrazňuje, že azda najznámejší liek, ktorý sa spája s rýchlym úbytkom hmotnosti – Ozempic –, je indikovaný na liečbu cukrovky 2. typu, nie na obezitu.
Oklamú telo
Čo sa týka liekov a injekcií, štyri u nás registrované látky fungujú tak, že oklamú ľudský organizmus.
Za normálnych okolností tráviaci trakt približne 15 až 20 minút po začatí jedenia vyšle do mozgu signál o sýtosti prostredníctvom takzvaných inkretínových hormónov. Tie sú veľmi prchavé a v krvi sa rozpadnú za tri až štyri minúty.
„Farmaceutický priemysel dokázal túto látku upraviť tak, aby po injekčných liekoch, ak sa podávajú týždenne, bola v organizme trvalo nízka hladina týchto hormónov,“ približuje špecialista na vnútorné lekárstvo. Mozog vďaka tomu dostáva signál, že človek je sýty.
Ako kokaín či alkohol
Najväčším mýtom, s ktorým moderná medicína bojuje, je predstava, že obezita je len estetický problém. Ide však o chronické doživotné ochorenie.
Mechanizmus, ktorý v našej hlave spúšťa túžbu jesť, je rovnaký aj pri oveľa tvrdších kalibroch. „Chuť na sladké, nikotín, ale aj kokaín či heroín, vzniká na tom istom mieste v mozgu,“ vysvetľuje lekár a situáciu človeka s obezitou prirovnáva k vyliečenému alkoholikovi.
„Abstinujúci alkoholik je aj po 30 rokoch alkoholik, iba abstinuje. Človek, ktorý je spokojný so svojím obvodom pása, sa o chorobu potrebuje ďalej starať, aby nemal relaps [návrat ochorenia, pozn. red.]. Presne tak, ako keby alkoholik začal opäť piť.“
Podľa štatistík zažijú pacienti s obezitou relaps v priemere dva- až trikrát za život.
„Niekto šesťkrát, iný nula. Problémom liečby obezity nie je zredukovať, ale udržať úbytok. Pacienti, ktorí k nám chodia, bežne hovoria, že za život už schudli sto kíl, ale pribrali stopäťdesiat,“ opisuje Majerčák.
Liečba obezity má štyri zložky: stravu, pohyb, psychoterapiu a liek, injekciu alebo chirurgický zákrok. Keď pacient skončí medikamentóznu liečbu, stráca pomyselnú „barličku“, ale udržať svoj stav vie pomocou zvyšných troch zložiek.
Liečba vyjde ročne na tisíce eur
Prezident Ligy proti obezite hovorí, že mnohí pacienti by liečbu potrebovali dlhšie, než si ju reálne môžu dovoliť. Hoci sú lieky viazané na lekársky predpis, nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia.
„Výsledná cena závisí od konkrétneho typu lieku a predpísanej dávky. Pohybujeme sa v cenovej relácii od 50 do 450 eur mesačne pri najdrahšom lieku v plnej dávke. Presnú sumu vieme vyrátať až po stanovení liečby,“ konštatuje odborník.
V peňaženke treba navyše rátať aj s nutričnými konzultáciami a špeciálnou diagnostikou.
Hoci antiobezitiká nedostanete bez predpisu, nemajú takzvané preskripčné obmedzenie. Môže ich predpísať lekár akejkoľvek špecializácie. „Len čo sa k antiobezitiku dostane človek bez receptu, niekto porušil zákon,“ podotýka Majerčák s dôvetkom, že registruje pacientov, ktorým tento pokútny spôsob spravil zdravotné problémy.
Vyplýva to podľa neho z problému, že spoločnosť nevníma obezitu ako chorobu, hoci má presnú lekársku diagnózu. „Ak nemáte cukrovku, nikdy by vám nenapadlo načierno si kúpiť inzulín a začať si ho pichať. Ale pri obezite to mnohým zdravým ľuďom neprekáža, a potom je im zle,“ hovorí s dôvetkom, že doba sa posúva a pcháme sa tabletkami, lebo je to rýchle a jednoduché.
Od vracania až po ohrozenie života
Antiobezitiká však nie sú lentilky. V tele spôsobujú reakciu, ktorá má pacienta zastaviť pred prejedaním sa.
„Ak sa bežne prejete, je vám ťažko. Ale ak užívate antiobezitikum a prejete sa, je vám trikrát tak ťažko, môžete až vracať alebo si spôsobiť akútnu pankreatitídu (zápal podžalúdkovej žľazy), čo je život ohrozujúce ochorenie,“ varuje Majerčák.
Rednutie kostí či úbytok svalov moderné lieky priamo nespôsobujú. Problém je, že pacient bez dozoru lekára si bude „liečiť“ ručičku na váhe, nie obezitu. „To znamená, že si bude požierať vlastné svalstvo, nielen tuk. Každý jojo efekt ho navyše pripraví o určité množstvo aktívnej svalovej hmoty,“ varuje obezitológ.
V špecializovaných centrách preto sledujú nielen to, koľko pacient schudne, ale aj z čoho chudne. „Mali sme pacientku, ktorá schudla len dve kilá, no zbavili sme ju 12 kíl tuku, nabrala svaly a klesla o dve konfekčné veľkosti,“ opisuje odborník. Úprava pitného režimu u nej zároveň odbúrala vodu, keďže Slovenky v strednom veku podľa neho v organizme priemerne zadržiavajú tri až štyri litre vody navyše.
Kľúčom k úspechu tak zostávajú úbytok zásobného tuku a obvod pása, nie samotná hmotnosť.