Koncom marca vyslal Pentagón elitnú 82. výsadkovú divíziu vzdušných síl, ktorá mala údajne získať približne 450 kilogramov obohateného uránu, Trump to však neskôr odmietol s tým, že nehodlá ohrozovať životy amerických vojakov. Odvtedy zahynulo 17 amerických vojakov.
Aj v polovici júna chcel šéf Bieleho domu ostrov obsadiť, k pozemnej operácii však doteraz nedošlo. A to napriek tomu, že arabskí spojenci Spojených štátov v zákulisí vyzývali svojho ochrancu, aby zaútočil po zemi.
Väčšina štátov Zálivu pociťuje rastúcu únavu z vojny, ktorá sa predlžuje bez vyhliadky na zmysluplné ukončenie, čo šejkov viedlo k tomu, aby tlačili na Trumpa s cieľom eskalácie, priznali zdroje agentúry Bloomberg.
Lídri Kataru, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu či Ománu sa však podľa newyorského portálu rozchádzajú v tom, či je nevyhnutné situáciu eskalovať – predovšetkým Katar vyzýva na upokojenie a pokračovanie rokovaní.
Ďalší predstavitelia však naznačujú, že by v tejto fáze bolo vhodné, aby USA obsadili Chárk či dokonca vyslali armádu na iránsku pevninu, uviedli pre Bloomberg americké aj arabské zdroje. „Títo predstavitelia sa domnievajú, že iránski lídri neustúpia a nevzdajú sa kontroly nad Hormuzským prielivom, pokiaľ USA nepodniknú agresívnejšie kroky,“ vysvetlila agentúra postoj krajín Zálivu.
Aj na opačnej strane konfliktu tiež počítajú s nasadením pozemných síl. Hovorca iránskej armády Mohammad Akrámí-Niá v utorok v štátnej televízii vyhlásil, že Teherán je ochotný bombardovať aj vlastné územie v prípade, ak sa na ňom ocitnú americkí vojaci. „Ak Amerika obsadí naše územie, zbombardujeme dokonca aj naše vlastné územie,“ poznamenal s dôvetkom, že „taká je logika vojny“.
Aj neoficiálny hovorca iránskej teokratickej vlády v USA nedávno vyhlásil, že Teherán sa celé desaťročia pripravuje na pozemnú inváziu amerických síl. Televízia Fox News týmito slovami označila iránsko-amerického akademika Mohammada Marandího.
„Američania plánujú inváziu. Nehovorím, že k nej nutne dôjde. Nehovorím, že k nej nutne dôjde v najbližších dňoch. Ale majú plány na inváziu,“ povedal bývalý poradca iránskeho tímu pre jadrové rokovania počas nedávnych rokovaní s USA v Pakistane v rozhovore s politickým analytikom Glennom Diesenom.
Novým bojiskom môže byť Kuvajt
Exminister zahraničia Manúčehr Mottákí k postoju Teheránu dodal, že armáda a Revolučné gardy by mali obsadiť niektorú americkú základňu v regióne a zajať tamojších vojakov. Ďalší predstavitelia vyzývali na ovládnutie kuvajtského ostrova Bubiján, o ktorý údajne bojovali už 1. mája.
Kuvajtské ministerstvo vnútra v tom čase oznámilo, že sa šesť členov Revolučných gárd vylodilo na najvýchodnejšom ostrove emirátu, pričom tam priplávali na prenajatom rybárskom člne. Velenie gárd informáciu odmietlo ako nepodložené obvinenie.
V súčasnosti sa najmä na sociálnych sieťach šíria nepodložené informácie o plánovanej operácii proti tomuto ostrovu, pričom proiránske kanály vyzývajú Teherán na nasadenie elitnej gardovej jednotky Saberín, ktorá má podľa portálu Euronews rozsiahle skúsenosti s bojmi za hranicami Iránu.
Iránske vyhrážky na adresu Kuvajtu si však všimol aj prominentný portál Asharq al-Awsat so sídlom v Londýne. Jeho bývalý šéfredaktor Abdarrahmán ar-Rašíd v stredajšom článku pripomenul, že vyhlásenia polooficiálnej agentúry Tasnim News „sa veľmi podobajú tým, ktoré vydával Bagdad pred irackou inváziou do Kuvajtu v roku 1990“.
Teherán podľa dlhoročného dvojjazyčného novinára uvádza americkú vojenskú prítomnosť ako zámienku na útok, hoci vojaci USA sú v regióne dlhodobo a pôsobia práve ako odstrašujúci element proti prípadnej invázii.
Ar-Rašíd poznamenal, že Irán vo vojne takpovediac stráca pôdu pod nohami, keďže hrozí, že stratí hlavný vyjednávací tromf, ktorým je uzávera Hormuzu. V súvislosti s americkou námornou blokádou dodal, že „vždy, keď (Irán) stratí strategickú kartu, ponáhľa sa otvoriť nový front, aby si znovu vytvoril nástroje nátlaku a vydierania“.
Týmto novým frontom je nielen podľa Abdarrahmána ar-Rašída prieliv Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom, ktorý v súčasnosti kontrolujú jemenskí húsíovia. Povstalecké hnutie známe aj pod oficiálnym názvom Ansár Alláh (Podporovatelia Alaha) od roku 2014 vedie občiansku vojnu proti medzinárodne uznanej koalícii s podporou Saudskej Arábie.
Húsíovia sa tiež zapojili do vojny proti Izraelu a figurujú ako jedno z hlavných zoskupení iránskej osi odporu. Šiitskí militanti preto obratom zareagovali na výzvu Teheránu a prieliv uzavreli.
Lode v Červenom mori sa už začali obracať na spiatočnú cestu, ako priblížil český ekonóm Lukáš Kovanda. Analytik tiež poznamenal, že plavbu cez Červené more využívala práve saudská monarchia, ktorá už predtým odklonila svoj export cez východo-západné potrubia v dôsledku uzavretého Hormuzu.
Tankery, ktoré mali namierené do egyptského Suezského prieplavu, sa tak musia vrátiť a absolvovať cestu okolo celej Afriky, čo podľa Kovandu predĺži ich plavbu približne o 33 dní – a tým zvýši cenu fosílnych komodít.
„Navyše plavidlá typu supertanker musia pred vplávaním do Suezu približne polovicu svojho nákladu vyložiť. Táto ropa následne putuje ropovodom Sumed cez egyptskú pevninu na miesto, kde ju supertanker po svojom preplávaní opäť naloží,“ vysvetlil ekonóm s tým, že po uzavretí Mandebu musia tankery tento proces absolvovať aj na spiatočnej ceste.
Vojna má dosah aj doma
Iránu sa tak darí pokračovať v obmedzovaní svetového obchodu s fosílnymi surovinami a projektovať svoju imperiálnu silu na opačnom brehu Arabského polostrova. Aj americké tajné služby už považujú nekončiace nočné nálety za „bezzubé“. Doteraz neoslabili schopnosti islamskej republiky ani ju neprinútili rokovať za amerických podmienok.
Vyplýva to z hodnotenia spravodajských agentúr, ktoré denníku Washington Post poskytli niekoľkí anonymní predstavitelia. „Je nepravdepodobné, že by iránska vláda pocítila výrazný dosah nových kôl amerických vojenských úderov, aké prebiehajú v súčasnosti, alebo že by v dôsledku toho zmiernila svoje vyjednávacie stanovisko,“ citoval denník z dokumentu.
Tajné služby Spojených štátov považujú túto „strednú cestu“ medzi prímerím a otvorenou vojnou za obzvlášť nebezpečnú, keďže americké aj iránske nálety sú čoraz smrtiacejšie. Stupňovanie amerických útokov „zrejme viedlo k patovej situácii“, poznamenali zdroje Postu.
„Vzhľadom na to, že vojna je doma hlboko nepopulárna, pokračujúca eskalácia zo strany USA, vrátane možného nasadenia pozemných jednotiek, predstavuje pre prezidenta politické riziká bez akejkoľvek záruky vojenského úspechu,“ dodáva hodnotenie.
Na možnosť, že Trump obetuje politickú stabilitu na domácom poli, poukázal aj analytik denníka Guardian Robert Tait. Zhoduje sa s mnohými ďalšími pozorovateľmi, podľa ktorých je vojna proti Iránu nepopulárna takmer vo všetkých demografických skupinách.
„Menej ako štyri mesiace pred novembrovými polčasovými voľbami do Kongresu, v ktorých sa demokrati snažia získať späť obe komory Kongresu, sa zdá, že Trump riskuje volebnú katastrofu tým, že opäť podnecuje vojnu, ktorá je medzi voličmi už aj tak nepopulárna – a to najmä pre jej inflačný vplyv na ceny pohonných hmôt a životné náklady,“ vysvetlil Tait.
Pokračoval tým, že sa Trumpovej vláde nakrátko podarilo zvrátiť pokles popularity práve tým, že s Iránom uzavrela memorandum o porozumení – rámcovú dohodu o prímerí, ktorej výsledkom malo byť zastavenie bojov a pokračovanie rokovaní.
Trumpovi podporovatelia, ktorí sa nehlásia k provojnovému neokonzervativizmu, však obnovenie bojových operácií vnímajú ako posledný klinec do rakvy pre šance republikánov na udržanie si Senátu či Snemovne reprezentantov.
„Myslím si, že je to totálna prehra. Je to dôkaz, že Trumpovi na polčasových voľbách v skutočnosti nezáleží. V tejto veci je ako Ikaros letiaci smerom k Slnku – zdá sa, že ide o osobnú pomstu voči Iránu,“ citoval Tait výkonného editora portálu American Conservative Curta Millsa.
„Trump má teraz protivníka, ktorý je ochotný znášať oveľa väčšie utrpenie, než si myslel. Sú ochotní riskovať a zahrať kartu Hormuzského prielivu, pretože im to dáva kontrolu nad veľkou časťou globálnych dodávok energie a premení niektoré z najbohatších krajín Perzského zálivu na ich rukojemníkov,“ doplnil analytik Alex Vatanka z Middle East Institute.
