Vojnová eskalácia medzi Spojenými štátmi a Iránom v priestore celého Blízkeho východu sa zdá nezastaviteľná. Víkendové udalosti nenasvedčujú tomu, že by v najbližších dňoch či týždňoch bojujúce strany dospeli k upokojeniu.
V sobotu nadránom Teherán po prvý raz zaútočil na Saudskú Arábiu, pričom dovtedy sa úderom na americké základne v monarchii vyhýbal. Zároveň opätovne ostreľoval základne amerických síl v Jordánsku a zameral sa aj na odsoľovacie zariadenia Kuvajtu.
USA od zlyhania prímeria počas samitu NATO v Ankare uskutočnili už deviatu sériu nočných náletov, pri ktorých sa sústredili na odpaľovacie zariadenia balistických rakiet, ale aj mosty a tunely – útoky na civilné objekty na oboch stranách predstavujú vojnový zločin.
Vylepšenie iránskych rakiet mení rovnováhu síl
Islamská republika rozšírila svoj záber cieľov aj na priľahlý Iracký Kurdistan, najmä na metropolu Arbíl. Pri sobotňajšom útoku na jordánsku Základňu Muwaffáqa Saltího [pomenovanú podľa poručíka letectva, ktorého zostrelil Izrael v roku 1966, pozn. red.] však zahynuli dvaja americkí vojaci – čím sa bilancia mŕtvych vyšplhala na 17 a vyžiadala si ďalšiu odvetu.
Útok sa podľa zdrojov denníka Wall Street Journal (WSJ) vyznačoval aj novou taktikou a novými projektilmi. Anonymní predstavitelia Pentagónu v sobotu potvrdili, že Irán sa prispôsobil americkým systémom protivzdušnej obrany tým, že vypúšťa rakety s omnoho vyššou rýchlosťou, ktoré „dokážu manévrovať počas letu smerom k zemi“.
Ide o zásadnú zmenu oproti bežným balistickým raketám ako Fattáh či Chorrámšáhr, ktoré manévrujú v priestore nad atmosférou – balistické rakety sa v strednej fáze letu pohybujú nad výškou sto kilometrov nad morom a ich klesanie sa nazýva termínom „návrat“ (reentry) do atmosféry.
„Schopnosť Iránu zasiahnuť citlivé ciele zároveň vyvolala obavy, že režim dostáva pomoc pri zameriavaní cieľov od Číny alebo Ruska,“ citoval WSJ obavy predstaviteľov USA. Denník mediálneho impéria Ruperta Murdocha vyjadril aj obavy analytikov, že pokračujúca eskalácia by mohla opäť prerásť do plnoformátovej vojny.
Jadrová otázka a prehrievanie vojny
V memorande o porozumení, ktoré malo byť základom na finálnu dohodu a od ktorého Teherán cez víkend oficiálne odstúpil, sa zo strategických dôvodov nespomínala otázka jadrového programu, ktorá bola oficiálne prvým dôvodom na americké útoky. Táto otázka sa však dostáva na pretras pôsobením iného blízkovýchodného hráča.
Kým iránsky program nemal vojenský charakter, ako priznal šéf jadrovej agentúry OSN Rafael Grossi deň pred prvým izraelským útokom z júna 2025, stále pôsobil ako forma jadrového odstrašovania spôsobom, ktorý sa nazýva nukleárny hedžing.
O čosi podobné sa zrejme čoskoro začne usilovať aj Saudská Arábia, ktorej korunný princ Muhammad bin Salmán zabezpečil menšie strategické víťazstvo pre svoju krajinu. Cez víkend totiž administratíva prezidenta Donalda Trumpa predbežne schválila dohodu o rozvoji saudského jadrového programu.
O dohode rokovali ešte vlani, v októbri 2025 diskusie ukončili bez záveru. Trump a bin Salmán sa však vnímajú ako cenní spojenci, čoho výsledkom je aj dohoda v utajenom režime, o ktorej informovala televízia CNN.
Jej zdroje priniesli podklady dohody, ktorá by Rijádu umožnila výstavbu vlastných jadrových reaktorov a centrifúg na obohacovanie štiepneho materiálu. Najväčšia arabská monarchia tak dostala od Bieleho domu povolenie obohacovať rádioaktívny materiál bez toho, aby spustila inšpekcie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).
Tie by vyplývali z dodatkového protokolu, ktorý je súčasťou známej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Z porušenia tejto zmluvy vyplývajú tvrdé sankcie a embargá, ktoré sú dodnes uvalené napríklad na Severnú Kóreu. Protokol je dobrovoľná dohoda, ktorou sa signatársky štát zaväzuje k možnosti neohlásených kontrol jadrových zariadení inšpektormi Grossiho agentúry.
„Návrh jadrovej dohody, ktorý stanovuje podporu USA pre civilný jadrový program Rijádu, čaká na podpis prezidenta Donalda Trumpa,“ uviedla CNN. Dva z jej zdrojov naznačili, že dôvodom nepodpísania dohody o podpore je práve vojna s Iránom – ktorej dôvodom je podľa Trumpa rovnaký jadrový program.
Biely dom odkladá definitívny podpis aj pre obavy, že by mohol čeliť dvojstrannej rezolúcii Kongresu vyjadrujúcej nesúhlas, priznal jeden z nich. Tento krok by fakticky odvolal platnosť dohody, ktorej súčasťou sú nateraz dohoda formátu 123 Agreement a záväzná zmluva o bezpečnostných opatreniach.
Číselná kombinácia odkazuje na článok 123 amerického zákona o energetike, ktorý umožňuje ministerstvu energetiky podporovať rozvoj civilného jadrového programu v ktoromkoľvek štáte za predpokladu, že je signatárom medzinárodných jadrových dohôd.
Bin Salmán sa netají tým, že v prípade iránskej výroby jadrových zbraní je viac než ochotný spustiť vlastný, saudský jadrový program. A hoci sa jeho vyjadrenia datujú do roku 2018, práve v súčasnosti tieto plány očividne naberajú kontúry. Biely dom ešte nezaslal text dohody Kongresu na posúdenie, uzavreli zdroje CNN.
Zabudnutá Gaza
Blízkovýchodný smrtiaci trojuholník uzatvára Izrael, pri ktorom je existencia jadrových zbraní verejným tajomstvom – aj to zrejme nie nadlho, keďže na odtajnenie už vyzývali aj členovia Snemovne reprezentantov USA.
Aj keď Tel Aviv od roku 1973 prijal doktrínu strategickej nejednoznačnosti, ktorá bráni definitívnej odpovedi na otázku o jadrovom programe, ako odstrašenie sa mu viac než hodí. Ako židovský štát je od počiatku svojej existencie obklopený nepriateľskými arabskými štátmi – ktoré si znepriatelil ešte ako „neteritoriálny štát“ počas existencie Britského mandátu Palestína.
Intenzita nepriateľstva okolitých Arabov bude pravdepodobne len stúpať po tom, ako izraelskí ministri obrany a financií Jisrael Kac a Bezalel Smotrič oznámili plány na vybudovanie troch nelegálnych osád v Pásme Gazy a vyčlenenie viac ako 400 miliónov dolárov na rozšírenie výstavby v okupovanom Predjordánsku.
Spolustraník premiéra Benjamina Netanjahua a minister komunikácií Šlomo Kar’í sa za stranu Likud zúčastnil na takzvanom Pochode tisícov. To je názov nedeľnej demonštrácie osadníckej organizácie Nachala, ktorú vedie premiérova dobrá známa Daniela Weissová a ktorá je už najmenej dva roky „pripravená“ obnoviť židovské osady v palestínskej enkláve [opustené po jednostrannom stiahnutí v roku 2005, pozn. red.].
Kac podľa reportáže denníka Guardian plánuje výstavbu troch nelegálnych osád typu Nachal, čo odkazuje na zakladanie armádnych táborov, ktoré sa neskôr rozrástli na civilné osídlenia. Smotrič, ktorý sa na nedeľnom pochode vyhnaných osadníkov zúčastnil, avizoval uvoľnenie 1,3 miliardy šekelov
[zhruba 373 miliónov eur, pozn. red.] na investície do výstavby domov a infraštruktúry.
Veliteľ izraelských síl v Predjordánsku generálmajor Avraham Bluth označil extrémistických osadníkov za „bezpečnostných partnerov“ v udržiavaní údajného poriadku na palestínskych územiach pri rieke Jordán.
Generál pochádza z osady Neve Cuf, ktorá leží severne od mesta Ramalláh [sídlo Palestínskej samosprávy, pozn. red.], podobne ako Smotrič, ktorého rodiskom je osada Chispin na okupovaných sýrskych Golanských výšinách. Ich záujem o osadnícke hnutie je v tomto prípade osobný.
„Keby mi pred tromi rokmi povedali, že budeme kontrolovať 70 percent Gazy, neveril by som tomu. Po celej Gaze budú židovské osady a budeme podporovať vyhostenie Palestínčanov. Gaza je naša,“ vyhlásil v nedeľu minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir, ktorého strana Židovská sila sa považuje za následníčku extrémistického hnutia Kach Meira Kahaneho.
A hoci by výstavba osád predstavovala bezprecedentné porušenie izraelsko-palestínskej mierovej dohody, Američania ako sprostredkovatelia na tieto provokácie nereagovali. Namiesto toho s izraelskou vládou stále spolupracujú na útokoch na Irán, čoho dôkazom je aj zvyšovanie počtov tankovacích lietadiel pre plánované rozširovanie náletov.
Izraelské delostrelectvo medzitým rozširuje bojové operácie aj v Sýrii. Kým bezpečnostnú zónu medzi Golanskými výšinami a neokupovanou časťou krajiny „preventívne“ obsadili už v decembri 2024 po zvrhnutí prezidenta Bašára Asada, vo februári 2025 zaútočili na sunnitskú vládu s cieľom podporiť drúzov v pohraničnej provincii Suwajdá – tieto boje fakticky prebiehajú dodnes.