Prvá etapa prichádza až po druhej
Nový úsek nesie označenie prvá etapa, hoci nadväzujúca druhá etapa bola dokončená skôr a motoristom slúži od roku 2025.
Pripravovaný úsek spojí mestskú časť Šaca s križovatkou Košice-Juh pri Haniske. Odtiaľ bude doprava pokračovať po už otvorenej druhej etape smerom na Košické Oľšany a ďalej na diaľnicu D1 a rýchlostnú cestu R4.
Stavba má mať dĺžku 6,8 kilometra a pôjde o štvorprúdovú rýchlostnú cestu. Na rozdiel od technicky náročných diaľničných úsekov na severe Slovenska vedie trasa prevažne rovinatým terénom, čo by malo výstavbu zjednodušiť.
Predpokladaná hodnota zákazky je 162,5 milióna eur bez DPH. Projekt zahŕňa viac ako 100 stavebných objektov, päť mostov a dve mimoúrovňové križovatky pri Ludvíkovom Dvore a Haniske.
Ani stavba na rovine však nebude bez rizika. Minister dopravy upozornil na vysokú hladinu spodnej vody a možnosť archeologických nálezov, ktoré v tomto regióne v minulosti opakovane komplikovali zemné práce.
Tranzit má zmiznúť z mestských častí
Najväčším prínosom úseku má byť podľa Ráža odľahčenie cesty I/16, ktorá vedie cez Šacu, Poľov a Pereš. Dlhodobo ju totiž denne zaťažujú desaťtisíce vozidiel vrátane intenzívnej nákladnej dopravy.
Časť úľavy prinieslo už otvorenie druhej etapy obchvatu. Po dokončení úseku medzi Šacou a Haniskou by sa mal dopravný efekt ešte výraznejšie zvýšiť.
Podľa odhadov by nová cesta mohla odviesť až 90 percent tranzitu prichádzajúceho od Rožňavy a Zvolena ešte predtým, než vozidlá vstúpia do obytných častí Košíc. To by malo priniesť menej hluku, emisií aj nebezpečných situácií v Šaci, Poľove či Pereši.
Priame spojenie pre železiarne aj Volvo
Nový úsek má vytvoriť priame cestné napojenie pre dva najväčšie priemyselné areály v regióne. Nákladné vozidlá smerujúce do závodu Nippon Steel Košice sa budú môcť vyhnúť obytným zónam a cestám nižších tried. To by malo znížiť tlak najmä na Šacu, ktorej obyvatelia dlhodobo znášajú dôsledky intenzívnej kamiónovej dopravy.
Ešte väčší význam môže mať cesta pre strategický priemyselný park vo Valalikoch, kde vzniká závod automobilky Volvo. Moderná automobilová výroba stojí na presne načasovaných dodávkach a hustej sieti subdodávateľov. Priame napojenie na rýchlostnú cestu preto nebude iba otázkou komfortu, ale aj podmienkou efektívneho fungovania závodu.
Košický obchvat zároveň prepojí diaľnicu D1 smerujúcu na Prešov a Ukrajinu s cestou R4 na Maďarsko a Poľsko. Stane sa tak súčasťou širšieho koridoru Via Carpatia, ktorý má prepájať sever a juh strednej a východnej Európy.
Termín závisí od tendra
Najväčšou neznámou zostáva priebeh verejného obstarávania. Skúsenosti ukazujú, že súťaže pri veľkých dopravných projektoch často spomaľujú námietky, odvolania či spory medzi uchádzačmi.
Rezort dopravy počíta s optimistickým scenárom, podľa ktorého by sa zmluva so zhotoviteľom mohla podpísať v druhej polovici tohto roka. Výstavba by tak mohla začať na prelome rokov alebo na začiatku nasledujúceho obdobia.
Ak pôjde všetko podľa plánu, práce by mali trvať približne tri roky až tri a pol roka. Motoristi by preto mohli nový úsek využívať na prelome rokov 2029 a 2030.
Ešte pred začiatkom výstavby chce Národná diaľničná spoločnosť obnoviť viacero existujúcich komunikácií. Opraviť plánujú cestu medzi Košicami a Perešom, úsek Pereš – Poľov aj vyťaženú Prešovskú cestu.
„Rozhodne myslíme na obyvateľov východného Slovenska a verím tomu, že im postupne zlepšujeme ich život,“ zdôraznil Ráž.
Zemplín sa posúva, Soroška zostáva problémom
Minister dopravy pri predstavení projektu pripomenul, že štát sa nesústredí iba na Košice. V príprave sú aj ďalšie úseky južného ťahu R2, napríklad Zacharovce – Bátka či Bátka – Figa. Pozornosť sa sústreďuje aj na plánované pokračovanie diaľnice D1 smerom na Zemplín a k ukrajinskej hranici.
Pri zemplínskych úsekoch sa pripravujú štúdie a proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Rezort chce projekty posunúť do takej fázy, aby ich budúce vedenie ministerstva mohlo priamo realizovať.
„Cieľom by malo byť, že ktokoľvek príde po nás, minister, ktorý si sadne na tú stoličku, si už bude môcť len vyložiť nohy a užívať si funkciu pri kontrole rozbehnutých stavieb,“ poznamenal Ráž nadnesene.
Menej priaznivo však vyzerá pokračovanie R2 západne od Košíc smerom na Rožňavu a Zvolen. Úsek Šaca – Moldava nad Bodvou síce disponuje územným rozhodnutím, no v štátnom harmonograme nepatrí medzi najvyššie priority. Nateraz sa preto počíta skôr s čiastkovými úpravami existujúcej cesty I/16.
Ešte komplikovanejšia je situácia pri tuneli Soroška. Súťaž z roku 2020 bola zrušená pre chýbajúce povolenia, pripomienky Útvaru hodnoty za peniaze aj environmentálne riziká v krasovom území. Projekt sa v súčasnosti opätovne posudzuje a v hre zostáva výstavba v polovičnom profile alebo rekonštrukcia existujúceho horského priechodu. Reálny začiatok prác sa tak posúva až za rok 2030.
Vyhlásenie tendra na úsek Šaca – Košice-Juh preto nemožno vnímať iba ako začiatok výstavby necelých siedmich kilometrov rýchlostnej cesty. Ide o posledné chýbajúce spojenie, ktoré má zmeniť košický obchvat na ucelený dopravný systém.
Ak sa stavbu podarí dokončiť bez ďalších zásadných prieťahov, Košice získajú obchvat schopný odviesť väčšinu tranzitu mimo obytných častí, prepojiť hlavné priemyselné areály a posilniť medzinárodné cestné koridory. Na slovenské pomery ide o pomerne krátky úsek. Jeho význam však bude podstatne väčší než jeho dĺžka.
