Projekt vláda zároveň zaradila medzi strategické investície, čím sa skrátili viaceré administratívne lehoty. Aktuálne sa uskutočňuje verejné obstarávanie na spracovateľa dokumentácie posudzovania vplyvov na životné prostredie, známe ako EIA, ktoré predstavuje jednu z najdôležitejších etáp prípravy.
Minister dopravy Jozef Ráž odmieta kritiku, že štát výstavbu odkladá. „D1 na Zemplín nemešká ani o jeden deň. Štúdia realizovateľnosti bola načas vysúťažená aj schválená, vybrali sme finálny variant a následne sme vyhlásili verejné obstarávanie na zhotoviteľa EIA. Tender sa vyvíja dobre a očakávam, že v krátkom čase bude zazmluvnený,“ konštatuje.
Rezort sa podľa neho zámerne nesústredí iba na niekoľko priorít, ale pripravuje všetky veľké projekty súčasne. „Pracujem na všetkých projektoch naraz, pretože prípravné procesy stoja relatívne málo peňazí, ale trvajú veľmi dlho. Chceme mať projekty pripravené tak, aby boli okamžite realizovateľné. Do konca nášho volebného obdobia chceme mať vydané povolenia a zazmluvnené projekty približne za päť miliárd eur,“ zdôrazňuje.
Aj hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková pre Štandard potvrdzuje, že projekt pokračuje podľa harmonogramu. „Úsek D1 od Bidoviec po hranicu s Ukrajinou je vo fáze prípravy, ktorá naďalej prebieha. Nie je pravda, že by sa tento projekt odsúval v čase. Prípravné procesy sa snažíme maximálne akcelerovať, aktuálne hľadáme zhotoviteľa EIA. Otázky o konkrétnych termínoch výstavby či financovaní sú zatiaľ predčasné,“ dodáva.
Napriek optimizmu ministra však pred štátom stojí najväčšia výzva. Po dokončení procesu EIA bude musieť Národná diaľničná spoločnosť majetkovo-právne vyrovnať a vykúpiť tisíce pozemkov pod celou trasou, získať územné aj stavebné povolenia a vysúťažiť stavbárov. Aj pri optimistickom scenári to preto posunie začiatok prvých stavebných prác na Zemplíne najskôr na roky 2028 až 2030.
Cena môže presiahnuť jednu a pol miliardy eur
Odhadovaná cena za kompletne vybudovaný štvorpruh od Košíc po hranicu sa pohybuje na úrovni 1,4 až 1,8 miliardy eur. Pre štátny rozpočet krajiny ide o astronomickú sumu, ktorú nebude schopný pokryť iba z vlastných zdrojov. Najväčšou otázkou tak zostáva financovanie.
Opozícia sa obáva premeškania historickej šance. Podpredseda SaS Marián Viskupič poznamenáva, že bez dobudovania D1 na Zemplíne a R4 smerom na Poľsko bude tranzit obchádzať Slovensko. „Budeme prichádzať o príjmy z mýta, ale najmä o rozvoj východného Slovenska,“ myslí si.
Kľúčovú úlohu preto zohrá Európska únia. Úsek je zaradený do základnej siete TEN-T, čo výrazne zvyšuje šancu na financovanie z programu Connecting Europe Facility (CEF). Európska komisia môže uhradiť až 85 percent oprávnených nákladov. Podľa odborných odhadov by tak Slovensko mohlo získať 800 miliónov až 1,1 miliardy eur.
Ďalším zdrojom má byť program Military Mobility, ktorý podporuje dopravnú infraštruktúru využiteľnú aj na potreby NATO. Ak budú mosty a ďalšie objekty spĺňať vojenské parametre, Únia môže spolufinancovať významnú časť cezhraničných úsekov.
Spor o dva alebo štyri pruhy
Jednou z najdiskutovanejších otázok zostáva rozsah výstavby. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze dlhodobo odporúčajú etapizáciu, teda vybudovanie časti trasy najprv len ako dvojpruh. Samosprávy aj regionálni odborníci však takýto návrh odmietajú.
Polovičný profil by podľa nich znamenal nižšiu bezpečnosť, keďže skúsenosti zo slovenských ciest ukazujú, že na takýchto úsekoch dochádza k riskantnému predchádzaniu vozidiel a čelným zrážkam. Zároveň upozorňujú, že ak má D1 slúžiť ako hlavný koridor medzi Európskou úniou a Ukrajinou, dvojpruh by sa pri rastúcej kamiónovej doprave rýchlo stal kapacitnou prekážkou.
Plnohodnotná štvorprúdová diaľnica je podľa nich nevyhnutná aj na prilákanie investorov, ktorí pri rozhodovaní zohľadňujú predovšetkým kvalitu dopravného napojenia.
Šanca pre celý Zemplín
Ekonomický rozmer patrí medzi najsilnejšie argumenty podporovateľov projektu. Okresy Michalovce, Trebišov, Sobrance aj Vranov nad Topľou dlhodobo zápasia s vyššou nezamestnanosťou a odchodom mladých ľudí. Nová diaľnica by tak mohla zásadne zmeniť ich postavenie na logistickej mape Slovenska.
Bývalý predseda združenia Diaľnica na Zemplín a v súčasnosti expert na dopravu v SaS Peter Báthory význam projektu zhrnul stručne: „Diaľnica nie je o kilometroch asfaltu. Je o ľuďoch, ktorí na konci mapy čakajú na rovnakú šancu. Veľké investície sa rozhodujú podľa logistiky. Bez napojenia región definitívne vypadáva z hry.“
Projekt D1 na Zemplín pritom nie je izolovanou investíciou. Štátna tajomníčka ministerstva dopravy Denisa Žiláková pred časom zdôraznila, že význam projektu ďaleko presahuje regionálne hranice. „Ide o posledný úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a hranicou s Ukrajinou. Jeho realizáciou bude hlavná slovenská dopravná tepna konečne kompletná naprieč celou krajinou,“ povedala s tým, že projekt sa tak posúva z roviny regionálnej požiadavky do roviny celoštátneho záujmu.
Slovensko nesmie zmeškať historickú príležitosť
Pri diaľnici D1 na Zemplín aktuálne nejde len o to, či vznikne, ale najmä o to, kedy. Čas sa totiž stáva rovnako dôležitým faktorom ako jej financovanie.
Po ruskej invázii na Ukrajinu výrazne zrýchlili budovanie dopravnej infraštruktúry všetky krajiny susediace s Ukrajinou. Poľsko, Rumunsko aj Maďarsko investujú miliardy eur do diaľnic, železničných tratí, logistických parkov, prekladísk a modernizácie hraničných priechodov.
Ich cieľ je jasný: stať sa hlavnými vstupnými bránami Európskej únie pri povojnovej obnove Ukrajiny, ktorej náklady sa podľa medzinárodných odhadov budú počítať v stovkách miliárd eur.
Kto bude mať pripravenú infraštruktúru ako prvý, získa významný náskok. Nepôjde len o príjmy z tranzitu, ale aj o nové logistické centrá, výrobné závody, pracovné miesta a dlhodobé investície. Odborníci preto upozorňujú, že Slovensko dnes nesúťaží iba s vlastným investičným dlhom, ale predovšetkým s časom.
Ak sa výstavba D1 na Zemplíne natiahne až do rokov 2032 až 2035, existuje riziko, že hlavné obchodné a logistické trasy sa dovtedy natrvalo presunú cez Poľsko alebo Rumunsko. V logistike totiž platí jednoduché pravidlo: raz vybudované koridory a dodávateľské reťazce sa menia len výnimočne.
To však neznamená, že Slovensko svoju šancu stratilo. Naopak, jeho geografická poloha medzi západnou Európou a Ukrajinou zostáva jednou z jeho najväčších výhod. Rozhodujúce však bude, či sa podarí pripraviť projekt včas, získať európske financovanie a využiť súčasnú geopolitickú situáciu, ktorá podobným cezhraničným projektom praje viac ako kedykoľvek predtým.
Práve nasledujúcich päť rokov bude kľúčových. V tomto období sa ukáže, či sa D1 na Zemplín zmení z dlhoročného regionálneho sľubu na strategický európsky koridor. Nepôjde pritom len o nové kilometre diaľnice. Rozhodovať sa bude o tom, či sa Slovensko stane súčasťou budúcich obchodných trás medzi Európskou úniou a Ukrajinou, alebo bude iba sledovať, ako túto historickú príležitosť využívajú jeho susedia.
