Štúdia: V európskych štátoch s negatívnejšími postojmi k židom je menej antisemitských útokov

Prieskumná agentúra Ipsos v spolupráci so židovskou organizáciou Liga Európy pre boj a ochranu (APL) zverejnila štúdiu, ktorá skúma antisemitské nálady v 16 štátoch Európy vrátane Slovenska. V každom z nich vybrala vzorku tisíc respondentov.

Dohromady teda v rámci prieskumu oslovila 16-tisíc ľudí. Na rôzne výroky mohli reagovať piatimi spôsobmi: úplne súhlasiť, mierne súhlasiť, vyjadriť neutrálny postoj alebo naopak, mierny či silný nesúhlas.

Medzi výrokmi boli vety, ako „záujmy židov vo vašom štáte sú odlišné od záujmov zvyšku obyvateľstva“, alebo „existuje tajná židovská organizácia, ktorá ovplyvňuje politické a ekonomické udalosti vo svete“.

Najviac s týmito vetami súhlasili ľudia v Grécku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku či na Slovensku. Naopak, najväčší nesúhlas s tvrdeniami zaregistrovali v Spojenom Kráľovstve, Švédsku či Holandsku.

Vedú postsovietske štáty

S výrokom, že by židia mali odísť z dotknutej krajiny, súhlasilo (silno i mierne) 24 percent respondentov v Poľsku, v Grécku 23 percent, v Maďarsku 21 percent či v Rumunsku 19 percent. Na Slovensku tak odpovedalo 15 percent opýtaných ľudí.

Vo všeobecnosti tento trend pokračoval aj pri ďalších výrokoch. Najčastejšie boli protižidovské odpovede u Grékov, Rumunov, Maďarov či Poliakov. Naopak, najprívetivejšie sa k židom podľa štúdie vyjadrovali Švédi, Holanďania, Briti či Španieli.

Vo výsledku odpovede na výroky reprezentovali názory na židov všeobecne. Nepriaznivo ich vnímajú najviac v Grécku, Poľsku, na Slovensku či v Maďarsku. Najpozitívnejšie zas vo Švédsku, Holandsku, Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku.

Štúdia tieto údaje dáva následne do kontextu s ďalšími informáciami z Európy. Napríklad s počtom moslimov v jednotlivých štátoch alebo s počtom násilných antisemitských útokov, čo výsledky prieskumu stavia do iného svetla.

Viac odporu, menej útokov?

Európski moslimovia, ktorí žijú najmä v štátoch západnej Európy, majú v priemere negatívnejšie názory na židov ako zvyšok populácie. Tento trend je však podobný u domácich národov strednej Európy a Grécka, ktoré majú minimálnu populáciu moslimov (s výnimkou Grécka).

Ako podotýka denník Times of Israel, štúdia tiež sleduje spojitosť medzi antisemitskými náladami v krajine a počtom násilných útokov na židov. Nemecko minulý rok zaznamenalo 2 351 takýchto incidentov, avšak len málo ľudí vykazovalo skutočne protižidovské názory.

V Spojenom Kráľovstve bolo takýchto útokov minulý rok 1 668, vo Francúzsku v roku 2019 zas 687 prípadov, hoci oba štáty nevykazovali vysoký podiel obyvateľov, ktorí by vnímali židov negatívne. Podobne to bolo aj vo Švédsku, Holandsku či Taliansku.

Naopak, národy so silnejšími antisemitskými tendenciami mávali v priemere oveľa menej útokov na židov. V niektorých štátoch je to zrejme spôsobené aj malou židovskou komunitou (Litva, Grécko), avšak napríklad v Maďarsku žije proporčne porovnateľná komunita židov ako v západoeurópskych štátoch.   

Zistenia podľa autorov naznačujú, že korelácia medzi úrovňou antisemitizmu a násilnými útokmi jednoducho nefunguje. „Počty násilných činov a úroveň protižidovských nálad v zásade spolu nesúvisia,“ konštatujú autori v štúdii.