Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taliansko a USA uzavrú po sporoch dohodu o spolupráci v oblasti AI

Taliansko a Spojené štáty v piatok podpíšu dohodu o spolupráci v rámci iniciatívy Pax Silica, zameranej na zabezpečenie dodávateľských reťazcov pre umelú inteligenciu. Oznámilo to v stredu talianske ministerstvo zahraničných vecí.

Iniciatíva amerického ministerstva zahraničných vecí združuje spojenecké krajiny s cieľom posilniť dodávateľské reťazce pre technológie súvisiace s umelou inteligenciou. Zahŕňa polovodiče, kritické nerastné suroviny, pokročilú výrobu aj modely umelej inteligencie.

Dohodu v juhotalianskom Brindisi podpíšu taliansky veľvyslanec Armando Varricchio a veľvyslanec USA v Taliansku Tilman Fertitta.

Taliansko sa malo k iniciatíve Pax Silica pripojiť už v júni na podujatí v Miami. Minister zahraničných vecí Antonio Tajani však cestu zrušil po verejnom spore medzi premiérkou Giorgiou Meloniovou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Washington vtedy Rím obvinil z nedostatočnej podpory počas vojny s Iránom.

Podľa talianskeho ministerstva je cieľom dohody podporiť ekosystém na rozvoj kľúčových technologických odvetví a znížiť závislosť od vývozných krajín.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump a Netanjahu vraj zvažovali dohodu, tlak aj úder na Irán

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu na svojom stretnutí preskúmali všetky možnosti, ako obmedziť iránsky jadrový program – vrátane diplomacie, hospodárskeho tlaku a použitia sily. Uviedol to v stredu vysokopostavený izraelský predstaviteľ.

Netanjahu podľa neho Trumpovi nepovedal, že Izrael uprednostňuje útok na Irán.

„Napokon, je to jeho rozhodnutie,“ povedal o Trumpovi. Americký prezident má podľa neho tri možnosti, o ktorých sa podrobne diskutovalo: „dohodu, pokračovanie blokády a hospodárskeho tlaku alebo rozsiahly úder“.

Predstaviteľ uviedol, že sa objavujú náznaky, podľa ktorých iránskym duchovným vládcom otriasla rastúca inflácia a nespokojnosť verejnosti. Do úvahy však treba brať aj dosahy na svetové hospodárstvo a ropné trhy.

Ceny ropy v stredu prudko vzrástli, pričom išlo o jeden z najvýraznejších skokov od začiatku vojny 28. februára, keď Izrael a Spojené štáty spustili spoločné letecké bombardovanie proti Iránu. Teherán odpovedal útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu.

Izrael sa nezapojil do najnovšej dvojtýždňovej americkej bombardovacej kampane, ktorá tento mesiac vyprovokovala Teherán k útokom na americké základne. Varoval však, že ak bude napadnutý, odpovie tvrdo.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Libanonský bankár čelí podozreniam pre večeru s izraelským premiérom

Skupina libanonských právnikov podala na generálnu prokuratúru podnet na prešetrenie bankára Antouna Sehnaouiho pre podozrenie z kontaktov s Izraelom. Tvrdia, že spoluorganizoval večeru vo Washingtone, na ktorej sa zúčastnil izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Podľa jedného z právnikov sa podnet týka „komunikácie s izraelským nepriateľom“. Prípad podľa agentúry Reuters poukazuje na citlivosť otázky možnej normalizácie vzťahov s Izraelom v Libanone, ktorý je s Izraelom naďalej oficiálne vo vojnovom stave. Libanonské zákony zároveň občanom zakazujú obchodné či iné vzťahy s izraelskými občanmi a inštitúciami.

Z vyhlásenia Netanjahuovho úradu vyplýva, že premiér sa 27. júla zúčastnil na večeri na počesť republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý zomrel 11. júla. Organizátorov podujatia úrad nespresnil. Izraelský predstaviteľ a zdroj oboznámený s podujatím však agentúre Reuters povedali, že večeru pripravili Sehnaoui a bývalá zástupkyňa osobitného vyslanca prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Morgan Ortagusová.

Sehnaoui, ktorý žije v Spojených štátoch a je predsedom predstavenstva banky Société Générale de Banque au Liban, na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Moskovská škola láka študentov na boj proti dronom

Moskovský architektonický inštitút (MARCHI) začal medzi študentmi nábor do dobrovoľníckeho útvaru BARS Moskva, ktorého úlohou má byť ochrana ruskej metropoly pred útokmi dronov. Na ponuku uverejnenú na stránke univerzity začiatkom júla upozornil portál Novaja Gazeta Jevropa.

Študenti môžu podpísať ročný kontrakt, ktorý má byť „ekvivalentom zmluvy o vojenskej službe“. Pôsobiť by mali iba v Moskve, Moskovskej a Kalužskej oblasti. Po 21-dňovom výcviku v obsluhe moderných prostriedkov na zachytávanie dronov vrátane laserových systémov majú slúžiť v režime tri dni služby a tri dni voľna.

Inštitút im ponúka plat od 200-tisíc rubľov (necelých 2 200 eur) mesačne a ďalšie odmeny „za každý zostrelený nepriateľský dron“. Účastníkom sľubuje aj ubytovanie, stravu, výstroj a sociálne výhody pre ich rodiny. Študenti platiaci školné by navyše mohli prejsť na bezplatné štúdium.

Podobné náborové ponuky sa objavili aj na petrohradskom konzervatóriu, filmovej škole VGIK a ďalších ruských vysokých školách.

(luc)

Minúta  |  

Fed ponechal úrokové sadzby bez zmeny

Americká centrálna banka v stredu ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu v pásme 3,50 až 3,75 percenta. Očakávané rozhodnutie však podporilo otázky, ako chce nový šéf Federálneho rezervného systému Kevin Warsh dostať infláciu späť k dvojpercentnému cieľu.

Proti ponechaniu sadzieb hlasovali traja z dvanástich členov menového výboru. Riešenie presadzované prezidentmi regionálnych bánk Fedu v Clevelande, Dallase a Minneapolise počítalo so zvýšením sadzieb o štvrť percentuálneho bodu.

Fed vo vyhlásení uviedol, že inflácia zostáva nad dvojpercentným cieľom, zatiaľ čo hospodárska aktivita pokračuje v solídnom raste. Prírastok pracovných miest podľa centrálnej banky drží krok s rastom pracovnej sily a nezamestnanosť sa výraznejšie nemení.

Warsh, ktorý sa vedenia Fedu ujal v máji, vyhlásil, že voči zvýšenej inflácii nemá „žiadnu toleranciu“. Cenové tlaky v uplynulých mesiacoch podporovali vojna na Blízkom východe, rast cien palív a potravín aj investície spojené s umelou inteligenciou.

Finančné trhy teraz takmer s istotou očakávajú zvýšenie sadzieb v septembri.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Francúzsko nariadilo vyhostenie bývalej šéfky RT France

Francúzske ministerstvo vnútra nariadilo vyhostenie ruskej mediálnej osobnosti Xenije Fiodorovovej. Bývalú šéfku RT France francúzske úrady obviňujú zo šírenia ruskej propagandy.

Fiodorovová po zákaze RT France začala pôsobiť v spravodajskej televízii CNews a v médiách Europe 1 a JDNews. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot ju v minulosti obvinil zo šírenia ruských dezinformácií.

Mediálne skupiny CANAL+ a Lagardère, ktoré tieto médiá vlastnia, oznámili, že ich rozhodnutie úradov šokovalo a Fiodorovovej poskytnú plnú podporu. Podľa agentúry AFP sa proti rozhodnutiu plánuje odvolať.

Európska únia v roku 2022 zakázala vysielanie RT France spolu s ďalšími ruskými štátnymi médiami po tom, ako regulátori spochybnili ich nestrannosť pri informovaní o ruskej invázii na Ukrajinu. Brusel vtedy obvinil Moskvu z využívania štátnych médií na šírenie dezinformácií.

Fiodorovová po pozastavení činnosti RT France vo Francúzsku zostala. Francúzske médiá informovali, že sa odvtedy zblížila s miliardárom Vincentom Bollorém. CANAL+ a Lagardère patria do jeho mediálnej skupiny, ktorú kritici obviňujú z podpory krajne pravicových naratívov. Bolloré tieto obvinenia odmieta.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.