Slovenské vinohradníctvo čelí ťažkej skúške vo svojej modernej histórii. Fytoplazma spôsobujúca „zlaté žltnutie viniča“, ktorú prenáša drobný hmyz, už dostala do prísnej karantény tri štvrtiny plochy našich vinohradov. Zatiaľ čo profesionálni pestovatelia investujú tisíce eur do postrekov a klčujú celé hektáre, bezstarostní záhradkári a opustené pozemky fungujú ako časovaná bomba.
Na štvrtkovej tlačovej konferencii preto Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v spolupráci s občianskou iniciatívou Zdravý vinič a odborníkmi oznámilo spojenie síl a podpis memoranda. Jeho cieľom je zastaviť šírenie nákazy spôsobujúcej zlaté žltnutie viniča, ktoré patrí medzi najvážnejšie ochorenia ohrozujúce slovenské vinohradníctvo. Do spoločných aktivít sa má zapojiť 715 miest a obcí, na ktorých území sa nachádzajú vinohrady.
Predseda ZMOS Jozef Božik upozornil, že problém sa netýka iba profesionálnych vinohradníkov. Významným zdrojom šírenia nákazy sú podľa neho aj zanedbané vinohrady a drobní pestovatelia, ktorí často nevedia rozpoznať príznaky ochorenia ani správny postup ochrany.
„Profesionálni vinohradníci vedia, ako postupovať. Hobby vinohradníci často ani nevedia, čo je to za chorobu a ako sa majú zachovať, aby sme zabránili úplnému zničeniu vinohradov v priebehu troch či štyroch rokov,“ povedal Božik.
Choroba ohrozuje väčšinu slovenských vinohradov
Varovania odborníkov prichádzajú v čase, keď sa situácia na Slovensku výrazne zhoršila. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) už 9. júna vyhlásil karanténu na približne 75 percentách plôch slovenských vinohradov. Opatrenia sa týkajú 12 okresov, kde laboratórne testy potvrdili výskyt ochorenia.
Do začiatku júna tak museli vinohradníci vyklčovať viac ako 112 hektárov vinohradov a odstrániť približne 75-tisíc napadnutých krov. Podľa vinohradníkov ide o jednu z najvážnejších situácií, akej slovenské vinohradníctvo v posledných desaťročiach čelilo.
Zlaté žltnutie viniča spôsobuje fytoplazma, teda mikroorganizmus napádajúci cievny systém rastliny. Táto choroba sa nešíri vzduchom ani pôdou. Prenáša ju cikáda Scaphoideus titanus, ktorá sa živí miazgou viniča. Napadnuté kry postupne prestávajú rodiť, slabnú a odumierajú. Proti chorobe neexistuje priama liečba, preto je rozhodujúce zabrániť šíreniu prenášača.
Kľúčové sú aj opustené vinohrady
Práve preto chce ZMOS zapojiť do prevencie samosprávy. Podľa Božika sa v mnohých vinohradníckych oblastiach nachádzajú opustené pozemky, o ktoré sa ich vlastníci nestarajú. Tie sa následne stávajú rezervoárom nákazy.
„Chceme pripraviť akčný plán, ako postupovať voči majiteľom vinohradov, ktorí sa o svoje pozemky nestarajú. Práve takéto lokality spôsobujú, že sa ochorenie ďalej šíri a poškodzuje okolitých vinohradníkov,“ upozornil predseda ZMOS.
Podľa neho dnes chýba legislatíva, ktorá by umožnila efektívne riešiť zanedbané vinohrady. Memorandum preto počíta nielen s informačnými kampaňami, ale aj s prípravou návrhov systémových opatrení.
Epidémia sa nedá zvládnuť individuálne
Odborný garant iniciatívy Zdravý vinič Bruno Gábel, ktorý dlhé roky pôsobil vo Francúzsku vo výskume zameranom na ochranu viniča, pripomenul, že podobnou epidémiou si francúzske vinohradníctvo prešlo už pred desaťročiami.
„Riešenie epidémie je kolektívny šport. Nemôžeme preniesť kontrolu len na profesionálnych vinohradníkov. Zapojení musia byť aj hobby pestovatelia a vlastníci vinohradov v celom katastri obce,“ zdôraznil Gábel.
Podľa neho je problémom najmä nízka informovanosť. Občianska iniciatíva preto od minulého roka organizuje školenia priamo v regiónoch. Doteraz vyškolila zástupcov 55 obcí, čo predstavuje viac ako 2 100 ľudí schopných rozpoznať prenášača ochorenia aj prvé príznaky napadnutia viniča.
Práve vzdelávanie je podľa odborníkov jedným z najúčinnejších nástrojov prevencie. Ak sa totiž cikáda zlikviduje v správnom čase, možno výrazne obmedziť ďalšie šírenie choroby.
Starostovia žiadajú väčšie právomoci
Predseda sekcie pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Rady ZMOS a starosta Tomášova István Pomichal upozornil, že samosprávy dnes nemajú dostatočné právne nástroje na riešenie problému.
„Organizovaní vinohradníci vedia, čo majú robiť. Problémom sú zanedbané plochy, ktoré zostávajú rezervoárom nákazy. Starostovia však potrebujú zákonné možnosti aj finančné krytie, aby mohli zasiahnuť,“ zdôraznil.
Podľa neho bude potrebné pripraviť metodické postupy pre obce a zároveň zabezpečiť financovanie opatrení, ak sa výskyt ochorenia potvrdí na ich území.
Vinári hovoria o existenčnom probléme
Rozsah škôd sa už prejavuje aj v praxi. Predseda Vinohradnícko-vinárskeho družstva Karpaty Lukáš Krasňanský v júni pre STVR uviedol, že v Pezinku museli vyklčovať 10 hektárov vinohradov.
„Šesť až sedem rokov budem čakať na novú úrodu. Obávam sa, aby sme si vôbec ďalej mohli hovoriť, že Slovensko je vinohradnícka krajina,“ upozornil.
Likvidácia vinohradov predstavuje pre pestovateľov významnú finančnú záťaž. Okrem samotného vyklčovania musia investovať aj do chemickej ochrany proti prenášačovi choroby. Náklady na odstránenie vinohradu dosahujú tisíce eur na hektár a ďalšie výdavky si vyžadujú opakované postreky.
Aj podľa vinárov pritom platí, že poctiví pestovatelia často doplácajú na zanedbané vinohrady vo svojom okolí. Ak sa cikáda zlikviduje iba na jednej parcele, z neudržiavaných vinohradov môže opäť priletieť.
Cieľom je zabrániť ďalšiemu šíreniu
ZMOS aj občianska iniciatíva Zdravý vinič sa preto chcú sústrediť najmä na prevenciu, vzdelávanie a koordináciu postupu medzi obcami, odborníkmi a vinohradníkmi. Spoločným cieľom je pripraviť akčný plán, ktorý pomôže obmedziť šírenie ochorenia skôr, než bude potrebné pristupovať k ďalšiemu rozsiahlemu klčovaniu vinohradov.
„Chceme urobiť všetko pre to, aby sme vinohrady zachovali aj pre budúce generácie,“ uzavrel Božik.