Lacnejší benzín aj ovocie
Vývoj cien pohonných látok bol druhým významným faktorom. Po predchádzajúcom raste cien ropy, ktorý vyvolalo napätie na Blízkom východe, sa situácia na energetických trhoch stabilizovala. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) sa tento vývoj pomerne rýchlo premietol aj do cien na slovenských čerpacích staniciach.
Výsledkom bol najpomalší rast spotrebiteľských cien od začiatku roka 2025 a zároveň najnižšia inflácia približne za posledné dva roky.
To však ešte neznamená, že inflačné tlaky definitívne ustúpili.
Guvernér NBS Peter Kažimír už po zverejnení júnových údajov upozornil, že energetický šok spôsobený konfliktom na Blízkom východe sa ešte nemusel naplno prejaviť v cenách pre domácnosti ani firmy. Vyššie náklady na energie sa totiž zvyknú do cien ďalších tovarov a služieb premietať s určitým časovým odstupom.
Eurozóna už ukazuje opačný trend
Kým Slovensko v júni profitovalo najmä z priaznivého vývoja cien potravín a pohonných látok, údaje z eurozóny naznačujú, že ďalší vývoj nemusí byť už taký priaznivý.
Predbežný odhad Eurostatu ukazuje, že medziročná inflácia v eurozóne sa v júli zvýšila z 2,8 na 2,9 percenta. Opäť sa tak mierne vzdialila od dvojpercentného cieľa Európskej centrálnej banky (ECB).
Za zmenou stáli predovšetkým energie. Tempo ich medziročného rastu sa zrýchlilo z 8,5 percenta na 10 percent. O niečo rýchlejšie rástli aj ceny služieb, kde sa tempo zvýšilo z 3,2 na 3,3 percenta.
Naopak, podobne ako na Slovensku, ceny potravín už infláciu skôr tlmili. Tempo ich medziročného rastu sa spomalilo z 1,5 na 1,2 percenta.
Na možné riziká upozornila po minulotýždňovom zasadnutí aj prezidentka ECB Christine Lagardová. Podľa nej môže energetický šok vyvolaný konfliktom na Blízkom východe ešte zosilnieť a naďalej patrí medzi hlavné riziká ďalšieho cenového vývoja.
Aj preto sa medzi analytikmi čoraz častejšie objavujú úvahy, že ECB by mohla už na septembrovom zasadnutí opäť sprísniť menovú politiku, ak sa rast cien energií ukáže ako trvalejší.
Slovensko zostáva nad priemerom eurozóny
Podľa predbežných údajov Eurostatu dosiahla júlová inflácia na Slovensku tri percentá. Oproti júnu tak ďalej mierne spomalila, stále však zostáva nad priemerom eurozóny.
Vyššiu infláciu zaznamenali najmä Litva (5,6 percenta), Bulharsko (4,1 percenta) a Cyprus (4 percentá).
Posledné údaje zároveň naznačujú, že sa postupne mení aj štruktúra inflácie. Na Slovensku sa podarilo výrazne zmierniť rast cien potravín, čo domácnostiam prinieslo citeľnú úľavu. V celej eurozóne sa však opäť zvyšujú cenové tlaky spojené s energiami.
Práve tie budú v najbližších mesiacoch rozhodovať o ďalšom vývoji inflácie. Ukáže sa, či júnové spomalenie na Slovensku bolo začiatkom trvalejšieho trendu, alebo len dočasným výkyvom spôsobeným priaznivou úrodou a poklesom cien pohonných látok.
Pre slovenské domácnosti aj firmy bude rozhodujúce najmä to, do akej miery sa vyššie ceny energií premietnu do cien služieb, dopravy a ďalších položiek spotrebného koša. Ak sa tento scenár naplní, júnové spomalenie inflácie môže zostať len krátkou prestávkou v stále pretrvávajúcom inflačnom príbehu.
