Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruskí operátori rušia poplatky za dáta v aplikácii, ktorú pretláča štát

Hlavní mobilní operátori v Rusku sa dohodli na nulovej sadzbe za používanie dát v aplikácii Max, oznámila v piatok spoločnosť VK ako hlavný vývojár aplikácie. Ide o najnovší krok v snahe nasmerovať ruských používateľov na štátom schválenú platformu a odkloniť ich od zahraničných aplikácií, píše denník Moscow Times.

Od 1. augusta tak budú pre predplatiteľov operátorov MTS, MegaFon, Beeline a T2 bezplatné hlasové hovory, správy, prenos súborov a ďalšie digitálne služby v rámci služby Max.

Oznámenie nasleduje po sankciách EÚ voči VK za vývoj Kremľom presadzovanej platformy Max. Podľa Bruselu na vývoj aplikácie a „rozsiahle“ možnosti sledovania komunikácie v nej „dohliadala“ ruská bezpečnostná služba FSB. Spoločnosti Apple a Google v súlade so sankciami odstránili aplikácie VK a Max zo svojich obchodov.

Generálny riaditeľ spoločnosti Beeline Sergej Anochin uviedol, že dohoda bola uzavretá vzhľadom na úlohu aplikácie Max ako „súčasti digitálnej infraštruktúry štátu“, informovali noviny Kommersant.

Max má podľa ruského nástroja pre mediálne publikum Mediascope v súčasnosti takmer 70 miliónov denných aktívnych používateľov.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra čelí stovkám kyberincidentov

Ministerstvo vnútra (MV) denne eviduje pokusy o narušenie svojich informačných systémov a škodlivé aktivity zahraničných kybernetických aktérov. Mesačne ide v priemere o stovky incidentov, pričom každý rezort posudzuje individuálne podľa závažnosti. Zároveň preto posilňuje kybernetickú bezpečnosť. Informoval o tom hovorca ministerstva Matej Neumann.

Rezort podľa neho postupuje v súlade s legislatívou a všetky incidenty oznamuje príslušným orgánom. O výsledkoch preverovania a prijatých opatreniach priebežne informuje bezpečnostné orgány. Závažnejšie prípady prerokúva Rada Národného bezpečnostného analytického centra alebo ich predkladá Bezpečnostnej rade SR.

Ministerstvo zároveň investuje do kyberbezpečnosti viac ako v minulosti. Cieľom je zlepšiť schopnosť štátu včas odhaliť kybernetické hrozby, izolovať škodlivú aktivitu, zabrániť jej šíreniu, zachovať fungovanie služieb, chrániť osobné údaje občanov a preveriť prípadné úniky dát.

Neumann doplnil, že rezort pripravuje aj organizačné zmeny vrátane budovania bezpečnostného operačného centra s nepretržitou prevádzkou, posilnenia jednotky CSIRT a vytvorenia samostatnej organizačnej štruktúry kybernetickej bezpečnosti s vlastnými personálnymi a rozpočtovými kapacitami.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Elon Musk odmieta ničiť vzácne knihy, spor o trénovanie AI pokračuje

Vydavateľstvo ISBNdb stiahlo zo svojej webovej stránky ponuku, v ktorej propagovalo tlačené knihy ako ideálny zdroj dát na trénovanie veľkých jazykových modelov umelej inteligencie. Reagovalo tak po vlne kritiky, ktorú vyvolala zmienka o takzvanom deštruktívnom skenovaní – postupe, pri ktorom sa knihám odreže chrbát, stránky sa rýchlo naskenujú a výtlačky sa následne zlikvidujú alebo recyklujú.

Spoločnosť tvrdí, že išlo len o prieskum trhu a od projektu napokon ustúpila. Celá debata sa opäť otvorila po rozhodnutí amerického súdu, ktorý označil nákup a následné zničenie miliónov kníh spoločnosťou Anthropic na účely tréningu AI za zákonný.

Zároveň však zostávajú otvorené spory o využívanie pirátskych knižných databáz. Kritici upozorňujú, že masové ničenie fyzických kníh predstavuje kultúrnu stratu a môže sťažiť prístup k vzácnym či už nevydávaným titulom.

Negatívne vnímanie tejto praxe priznal aj Elon Musk, ktorý uviedol, že vzácne knihy by sa mali digitalizovať bez ich zničenia.

(isbndb.com)

Minúta  |  

Murmanská oblasť zakázala zverejňovať zábery útokov dronov

V Murmanskej oblasti na severozápade Ruska je oficiálne zakázané natáčať a online publikovať informácie o vojenskej aktivite alebo o následkoch útokov dronov. Podľa nórskeho webu Barents Observer, dekrét svojim podpisom schválil gubernátor Andrej Čibis.

Zákaz sa vzťahuje na všetky médiá, sociálne siete, aplikácie na odosielanie správ a online platformy vrátane fotografií, videí a textových príspevkov vrátane neúspešných útokov. Je tiež zakázané zverejňovať miesta odpálenia alebo dopadu, letové dráhy, zamýšľané ciele alebo rozsah spôsobenej škody.

Vyhláška zakazuje informovanie o prevádzke systémov protivzdušnej obrany a elektronického boja vrátane záberov zobrazujúcich zostreľovanie dronov. Zakázané je tiež publikovať materiály odhaľujúce nasadenie vojsk, činnosť bezpečnostných orgánov, umiestnenie vojenských zariadení, komunikačnej infraštruktúry, mostov a podobne, aj akékoľvek škody spôsobené na týchto miestach.

Jediná výnimka sa vzťahuje na oficiálne štátne orgány a miestne orgány, ktoré sú naďalej oprávnené zverejňovať oficiálne vyhlásenia a overené informácie. Pokuty za porušenie nových pravidiel môžu dosiahnuť jeden milión rubľov (11 200 eur).

Podľa Barents Observer majú podobné obmedzenia od 1. augusta vstúpiť do platnosti aj v Jamalsko-neneckom autonómnom okruhu Ťumenskej oblasti na Urale.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Irán zastavil lode v Hormuzskom prielive, ceny ropy vzrástli

Ceny ropy v piatok vzrástli po tom, čo Irán oznámil, že zastavil dve plavidlá snažiace sa opustiť Hormuzský prieliv. Správa totiž posilnila obavy o globálne dodávky energií.

Teherán tvrdí, že po zásahu jeho síl sa otočili aj ďalšie štyri tankery, tieto informácie však nebolo možné nezávisle overiť. Podľa údajov spoločnosti Kpler prielivom prešli vo štvrtok dva veľké ropné tankery a dve ďalšie nákladné lode.

Ropa Brent v piatok zdražela o viac ako jedno percento a za celý júl smeruje k rastu približne o 23 percent. Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávajú, že jej cena bude ďalej stúpať.

Iránska armáda v piatok oznámila útoky na americké vojenské zariadenia v Kuvajte a Bahrajne ako reakciu na americké údery. Kuvajt informoval, že útočiace drony zničil a hlásil len menšie škody spôsobené padajúcimi troskami. Irán zároveň odmietol zodpovednosť za stredajší útok na lode v egyptskom prístave Damietta.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump: USA nesúhlasia s tým, aby Ukrajina vyrábala rakety Patriot

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Spojené štáty nesúhlasili s tým, aby Ukrajina vyrábala rakety Patriot. Podľa neho musia byť „veľmi opatrné pri tom, komu dovolia ich vyrábať“.

Trump v júli počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Turecku prisľúbil Kyjevu licenciu na výrobu striel Patriot určených na obranu pred ruskými útokmi. Od tohto záväzku však medzičasom ustúpil.

Na zasadnutí vlády v Camp Davide zdôraznil, že zdieľanie pokročilých amerických vojenských technológií je citlivou otázkou. Pripomenul, že Zelenskyj žiada nielen systémy Patriot, ale aj riadené strely Tomahawk. „Je to veľký krok. Musíte byť veľmi obozretní. Zatiaľ sme s tým nesúhlasili. Hovoríme o tom, ale je veľmi ťažké odovzdať takúto technológiu. Ľudia, ktorým ju dáte, sa jedného dňa môžu obrátiť proti vám,“ povedal Trump.

Ukrajina sa dlhodobo usiluje o dohodu o spoločnej výrobe striel Patriot PAC-3, ktoré sú kľúčovou zbraňou v jej výzbroji na zostreľovanie ruských balistických rakiet. Po Trumpovom prvotnom prísľube rokovali ukrajinskí predstavitelia s Pentagónom aj so spoločnosťou Lockheed Martin o možnostiach spolupráce.

(reuters, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.