Sekundárna kontrola je dôkladnejšia kontrola druhého stupňa, ktorá sa vykonáva pri vstupe do Spojených štátov. Cestujúcich vyčlenia z bežného procesu a odvedú do samostatného priestoru, kde ich môžu podrobnejšie vypočúvať, prehľadať im batožinu a dôkladnejšie preskúmať cestovné doklady. Za určitých podmienok môžu pohraničníci skontrolovať aj elektronické zariadenia.
Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a CBP sa dohodli, že Tunicka vypočujú a preskúmajú jeho zariadenia ešte predtým, ako dorazil do Spojených štátov.
Kód, ktorý vymazal dôkazy
Predpokladaným motívom bolo jeho údajné prepojenie s protestným hnutím Defend the Atlanta Forest, ktoré vystupovalo proti plánovanému policajnému výcvikovému centru v Atlante, známemu ako Cop City. Podľa obhajoby Tunick počas kontroly opakovane žiadal o právnika a chcel ukončiť výsluch. Keďže uviedol, že sa k veci nechce vyjadrovať, išlo podľa amerického práva o jeho zákonné právo.
Príslušníci mu napriek tomu oznámili, že chcú získať prístup k údajom v jeho telefóne. Tvrdili, že na hraniciach nepotrebujú príkaz na prehliadku a do zariadenia sa môžu dostať aj bez jeho spolupráce.
Tunick napokon odovzdal príslušníkom kód. Keď ho pracovník pohraničnej kontroly zadal do smartfónu, obrazovka sčernela, niekoľkokrát zablikala a telefón sa obnovil do výrobných nastavení.
Muž totiž používal telefón Google Pixel s operačným systémom GrapheneOS založeným na Androide, ktorý je zameraný na bezpečnosť a ochranu súkromia. GrapheneOS umožňuje používateľom nastaviť si núdzový PIN. Ak ho zadajú namiesto bežného odomykacieho kódu, systém nenávratne vymaže používateľské údaje aj všetky existujúce eSIM karty. Tento proces už nemožno zastaviť.
Zámienka v podobe držby detskej pornografie
Podľa Tunickových obhajcov príslušníci najprv tvrdili, že pátrajú po osobách, ktoré prechovávajú materiály zobrazujúce sexuálne zneužívanie detí, a chcú zistiť, či sa takýto obsah nenachádza aj v jeho telefóne. Obhajoba to považuje za zámienku na získanie informácií o mužových politických kontaktoch.
Vláda, naopak, tvrdí, že išlo o zákonnú hraničnú kontrolu zameranú na vyhľadávanie zakázaných predmetov alebo údajov.
Prokuratúra tvrdí, že Tunick vedome poskytol príslušníkom namiesto skutočného hesla kód na vymazanie údajov. Obžaloba ho preto viní z toho, že úmyselne vymazal digitálny obsah telefónu, aby zabránil jeho zákonnému zaisteniu zo strany štátu alebo ho sťažil.
Paragraf 2232 písm. a), na základe ktorého je Tunick obžalovaný, stanovuje ako trestný čin úmyselné zničenie, poškodenie, odstránenie alebo iné zneprístupnenie majetku pred zákonnou prehliadkou či zaistením, počas nich alebo po nich, ak je cieľom zmariť jeho prevzatie štátnymi orgánmi.
Vytvorené pre lodný náklad, otestované na telefóne
Tento zákon však nikdy nebol vytvorený s ohľadom na moderný bezpečnostný softvér ani digitálne núdzové kódy. Jeho korene siahajú do amerického colného a spotrebného práva, ktoré malo pokrývať prípady, keď sa obchodníci, pašeráci alebo posádky lodí zbavili tovaru, zničili ho či vyhodili cez palubu vo chvíli, keď sa ho colní alebo daňoví úradníci pokúsili zaistiť.
Uplatnenie tohto ustanovenia na vymazávací kód v systéme GrapheneOS predstavuje jeho moderné a zrejme dosiaľ nevyskúšané rozšírenie do digitálnej éry. Odborníci tvrdia, že nevedia o žiadnom skoršom prípade v USA, v ktorom by sa toto ustanovenie použilo na núdzovú funkciu mobilného operačného systému.
Ďalší vývoj Tunickovho prípadu bude do veľkej miery závisieť od toho, či boli zamýšľaná prehliadka a zaistenie zákonné. Spomínaný paragraf výslovne chráni výkon „zákonnej právomoci“ štátu, pričom vláda tvrdí, že na cestujúcich vracajúcich sa do krajiny sa vzťahujú osobitné právomoci hraničných orgánov.
V pôsobnosti jedenásteho federálneho odvolacieho súdu, pod ktorý tento prípad patrí, súčasná judikatúra umožňuje rozsiahle prehliadky elektronických zariadení na hraniciach bez súdneho príkazu a v niektorých prípadoch aj bez konkrétneho podozrenia voči danej osobe. Iné federálne odvolacie súdy však v minulosti stanovili prísnejšie obmedzenia.
Päť rokov väzenia pre jeden vymazaný telefón?
Tunickovi obhajcovia predkladajú tri hlavné argumenty. Po prvé tvrdia, že to, čo sa začalo ako bežná hraničná kontrola, sa zmenilo na trestné vypočúvanie bez toho, aby bol tento americký občan poučený o svojich právach.
Po druhé namietajú, že príslušníci ignorovali jeho opakované žiadosti o právnika a vyvíjali naňho nátlak, aby im poskytol heslo. Prezradenie odomykacieho kódu pritom možno podľa nich považovať za výpoveď chránenú piatym dodatkom americkej ústavy, podľa ktorého nemožno nikoho nútiť, aby v trestnom konaní svedčil proti sebe.
Po tretie tvrdia, že hraničná kontrola bola bez súdneho príkazu využitá ako príležitosť na hľadanie dôkazov súvisiacich s domácim politickým protestným hnutím. Otázky týkajúce sa materiálov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí boli podľa obhajoby iba zámienkou.
V prípade odsúdenia hrozí Tunickovi trest odňatia slobody až na päť rokov. Súd mu môže uložiť aj peňažný trest.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
