Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Návrh na referendum o predčasných voľbách podá Hlas v septembri

Koaličná strana Hlas predloží v septembri návrh na zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady (NR) SR referendom. Povedal to predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) s tým, že rokovania o návrhu pokračujú.

„Keďže jediná výčitka opozície bola, že návrh nebol podaný ako samostatný, v septembri ho predložíme ako novelu riešiacu len túto otázku. Opozícia tak dostane novú príležitosť ukázať, že sa ľudí nebojí. Občan by mal mať právo politikom moc nielen dať, ale aj vziať,“ povedal Raši.

Dodal, že o detailoch budú informovať po ukončení rokovaní. Pripomenul tiež, že podľa neho mohla byť táto možnosť zakotvená v Ústave SR už v roku 2023, no poslanci vrátane Juraja Šeligu (Demokrati), Márie Kolíkovej (SaS) a Michala Šipoša (Hnutie Slovensko) ju nepodporili.

Parlament v júni odmietol novelu ústavy z dielne Hlasu a poslanca Romana Malatinca (nezaradený), ktorá mala predĺžiť volebné obdobie v samosprávach zo štyroch na päť rokov. Neprešiel ani pozmeňujúci návrh Hlasu na zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie NR SR referendom. Hlas následne avizoval, že predloží samostatný návrh. Opozičné PS deklarovalo, že ho nepodporí, odmietavo sa k tomu stavia aj SaS.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Francúzi by mohli ustúpiť pri zákaze spaľovacích motorov

Francúzsko zrejme zmení postoj k plánovanému zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Nemecku sa podľa portálu Politico podarilo s Parížom dosiahnuť dohodu, na základe ktorej by Francúzsko mohlo podporiť zmiernenie pravidiel. Doteraz pritom patrilo medzi najväčších zástancov prísneho zákazu.

Na oplátku by Berlín podporil francúzsky návrh prísnejších pravidiel pre označenie „Made in Europe“ v rámci pripravovanej legislatívy s názvom Industrial Accelerator Act. Jej cieľom je zrýchliť a modernizovať európsky priemysel. Spomenuté pravidlá majú určovať, ktorí obchodní partneri budú pri verejných obstarávaniach a dotačných programoch považovaní za „dôveryhodných partnerov“. Nemecko bolo doteraz v tejto otázke zdržanlivé.

Rakúsky minister hospodárstva Wolfgang Hattmannsdorfer v rozhovore pre web Selektiv zdôraznil, že krajina chce svoj postoj k zákazu spaľovacích motorov úzko koordinovať s Nemeckom. Dodal, že návrh Európskej komisie, podľa ktorého by sa desať percent požadovaného znižovania emisií CO₂ mohlo dosiahnuť technologicky neutrálnym spôsobom, nepovažuje za dostatočný.

„Európa nesmie nariadením určovať, ktorá technológia zvíťazí,“ skonštatoval.

(politico, sak)

Minúta  |  

Rast cien v eurozóne sa mierne zrýchlil

Medziročná inflácia v eurozóne sa v júli zvýšila na 2,9 percenta z 2,8 percenta v júni. V Nemecku harmonizovaný index spotrebiteľských cien vzrástol na 2,8 percenta.

Najvyššiu infláciu v eurozóne zaznamenali Litva (5,6 %) a Bulharsko (4,1 %), najnižšiu Estónsko (2,0 %) a Malta (2,1 %).

Po stagnácii na začiatku roka sa v 2. štvrťroku 2026 takisto mierne zrýchlil rast hospodárstva eurozóny. Hrubý domáci produkt menového bloku vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 0,4 percenta, zatiaľ čo ekonomika celej Európskej únie stúpla až o 0,5 percenta. V prvom štvrťroku sa zväčšila len o desatinu percenta.

V Nemecku sa hospodársky výkon v druhom štvrťroku zvýšil o 0,2 percenta.

(eurostat, sak)

Minúta  |  

Pri pobreží Ománu zasiahol neznámy projektil ďalší tanker

Tanker, ktorý sa pohyboval približne 11 námorných míľ severovýchodne od mesta Lima v Ománe, zasiahol neznámy projektil. Poškodená bola strojovňa plavidla. To následne stratilo schopnosť manévrovať. V sobotu o tom informovala britská agentúra Maritime Trade Operations.

Doplnila, že pri incidente „neboli hlásené žiadne obete ani škody na životnom prostredí“.

Mesto Lima leží na ománskom polostrove Musandam pri vstupe do Hormuzského prielivu, strategickej námornej úžiny, ktorá je bránou z Perzského zálivu do Indického oceánu.

 Irán kontroluje plavbu v Hormuzskom prielive od vypuknutia vojny vo februári, pričom lode musia získať povolenie na prechod a zaplatiť „tranzitný poplatok“ Teheránu. Iránske Revolučné gardy zaútočili a zastavili už viacero plavidiel, ktoré sa pokúšali preplávať Hormuzským prielivom, a v súčasnosti trvajú na tom, že Irán má „plnú kontrolu“ nad kľúčovou vodnou trasou.

Analytická spoločnosť Kpler, ktorá sleduje námorný obchod, v piatok uviedla, že premávka cez prieliv prudko klesla. „Vzhľadom na to, že postoje USA a Iránu sú naďalej protichodné, prevádzkovatelia pozorne sledujú objem lodnej dopravy, trasy plavidiel a akýkoľvek diplomatický vývoj, ktorý by mohol v najbližších dňoch ovplyvniť riziká na regionálnych námorných trasách,“ uviedla spoločnosť na platforme X.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Irán hrozí odvetnými útokmi, ak USA udrú na jeho infraštruktúru

Irán v sobotu ráno varoval, že podnikne odvetné údery na kľúčovú infraštruktúru Izraela a štátov Perzského zálivu. Reagoval tak na správy amerických médií, podľa ktorých Washington plánuje nový rozsiahly útok na energetické ciele v Iráne. Informácie priniesla agentúra DPA.

Irán podľa nich tamojších tlačových agentúr Tasním a Fárs podotkol, že Spojené štáty by nemali zabúdať, že energetické zariadenia globálneho významu v Saudskej Arábii a Katare sa nachádzajú v dosahu iránskych rakiet. Varovanie okrem toho hovorilo aj o zariadeniach v Kuvajte a Spojených arabských emirátoch.

Tasním citovala vysokopostaveného iránskeho bezpečnostného predstaviteľa, podľa ktorého existuje komplexný plán odvetných úderov, pričom iránska armáda už preukázala svoju schopnosť a odhodlanie uskutočniť ich.

Spravodajské portály CBS News a Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou napísali, že Trump zvažuje útok na Irán už v priebehu víkendu. Podľa CBS by sa do vojny mohol opäť zapojiť aj Izrael, ktorý si naposledy vymenil údery s Teheránom začiatkom júna. Portál Axios informoval, že nové útoky by sa mohli opäť zamerať na iránsku energetickú infraštruktúru.

Podľa správ amerických médií sa však šéf Bieleho domu ešte definitívne nerozhodol, či na Irán zaútočí.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Mladí Austrálčania ostali na sociálnych sieťach. Štát za zákazom stojí

Austrálska vláda v sobotu obhajovala svoj celosvetovo prvý zákaz používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. A to napriek tomu, že deň predtým národný regulátor internetu zistil, že viac ako osem z desiatich austrálskych tínedžerov používalo sociálne siete aj tri mesiace po zákaze. Zároveň sa ukázalo, že rodičia mali o online aktivitách svojich detí ešte menší prehľad než predtým.

Zistenia regulátora poukazujú na náročnosť presadzovania pravidiel v digitálnom svete, ktorý je pevnou súčasťou každodenného života. Austrália ich zaviedla pre obavy z vplyvu sociálnych sietí na duševné a fyzické zdravie detí.

„Nikdy sme neočakávali, že dosiahneme stopercentné dodržiavanie pravidiel. Ani pri zákonoch určujúcich minimálny vek na konzumáciu alkoholu nedosahujeme stopercentné dodržiavanie, napriek tomu je správne, že takýto zákon existuje,“ uviedol námestník ministra financií Andrew Leigh.

(reuters, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.