Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ zavádza právo na opravu aj po skončení záruky

V krajinách Európskej únie začala od 1. augusta platiť smernica, ktorá má uľahčiť opravu pokazených výrobkov namiesto ich výmeny. Spotrebitelia môžu požiadať o opravu smartfónov, práčok, chladničiek a ďalších zariadení aj po uplynutí zákonnej záručnej lehoty.

Výrobcovia budú musieť opravy poskytovať za primeranú cenu a v primeranom čase. Zároveň budú povinní na svojich internetových stránkach zverejňovať jasné informácie o opravárenských službách a orientačných cenách.

Európska komisia očakáva, že nové pravidlá pomôžu znížiť množstvo odpadu, predĺžiť životnosť výrobkov, obmedziť emisie skleníkových plynov a ušetriť spotrebiteľom peniaze.

Podľa podpredsedníčky Európskej komisie Henny Virkkunenovej by sa Európa nemala stať kontinentom, ktorý technológie vyhadzuje. „Budúcnosť je inteligentná, opraviteľná a obehová,“ povedala.

Výrobcovia zároveň nebudú môcť opravu odmietať ani spotrebiteľov od jej využitia odrádzať. Nové pravidlá im ukladajú aj povinnosť zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov za prijateľné ceny.

(commission.europa, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj by chcel Starlink používať aj na útoky v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas rokovania v Bielom dome požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sprostredkoval súhlas Elona Muska s využívaním satelitnej siete Starlink na navádzanie ukrajinských dronov proti odpaľovacím zariadeniam balistických rakiet na ruskom území.

Trump podľa oboznámených predstaviteľov na návrh jednoznačne nereagoval.

Ukrajina chce týmto spôsobom obmedziť závislosť od rakiet Patriot, ktorých zásoby sa po konflikte s Iránom výrazne znížili. Starlink podľa Kyjeva predstavuje presnejší spôsob navádzania dronov proti mobilným raketovým systémom rozmiestneným v Rusku.

Musk doteraz povoľoval využívanie Starlinku len na území Ukrajiny vrátane Krymu a ďalších okupovaných oblastí. Používanie siete na údery v Rusku spoločnosť SpaceX obmedzuje.

Zelenskyj sa počas návštevy Spojených štátov chcel s Muskom stretnúť, miliardár však pozvanie odmietol.

Ukrajina zároveň navrhla, že ak Musk súhlas neposkytne, Pentagón by mohol Kyjevu sprístupniť vojenskú sieť Starshield. Podľa ukrajinských predstaviteľov je však Starlink lacnejší, jednoduchšie integrovateľný a spoľahlivejší.

Trump podľa zdrojov prisľúbil, že sa s Muskom o návrhu porozpráva. O jeho podpore má rozhodnúť najmä to, či by takýto krok podľa neho priblížil ukončenie vojny, alebo naopak viedol k ďalšej eskalácii konfliktu.

(theatlantic, bak)

Minúta  |  

NATO zvažuje posilnenie jadrového odstrašenia v Európe

Severoatlantická aliancia pracuje na plánoch rozšírenia jadrového odstrašenia v Európe v reakcii na hrozby zo strany Ruska. Jednou z možností je aj rozmiestnenie ďalších amerických jadrových zbraní na kontinente.

Podľa informácií agentúry DPA odborníci nevylučujú, že Spojené štáty už presunuli bomby typu B61-12 na leteckú základňu Lakenheath vo Veľkej Británii.

V prípade ďalšieho zhoršenia bezpečnostnej situácie by sa medzi možnými miestami ich rozmiestnenia mohli zaradiť aj Poľsko, Fínsko či Litva.

Plány sa týkajú predovšetkým nestrategických jadrových zbraní určených na útoky proti vojenským cieľom, ako sú jednotky, letiská, prístavy či veliteľské centrá.

Po skončení studenej vojny zostalo podľa odhadov jadrových expertov v Európe približne sto amerických bômb B61-12 rozmiestnených na šiestich leteckých základniach v Nemecku, Belgicku, Taliansku, Holandsku a Turecku.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte nevylúčil, že v budúcnosti môže byť v Európe rozmiestnených viac amerických jadrových zbraní. Z dôvodu utajenia sa však odmietol vyjadriť k podrobnostiam prebiehajúcich konzultácií. Zdôraznil, že aliancia priebežne vyhodnocuje potrebné schopnosti jadrového odstrašenia.

„Kdekoľvek bude potrebné urobiť úpravy, urobíme ich. Musíme zabezpečiť, aby nás nikto nemohol napadnúť jadrovými zbraňami bez toho, aby sme boli schopní odpovedať,“ povedal Rutte.

(tagesspiegel, bak)

Minúta  |  

Pri páde malého lietadla v Očovej zahynuli traja ľudia

V obci Očová v okrese Zvolen došlo v nedeľu k zrúteniu malého lietadla, pri ktorom zahynuli traja ľudia. Pre TASR to potvrdila banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Nikola Žabková s tým, že bližšie informácie polícia poskytne neskôr.

Údajne malo ísť o vyhliadkový let.

„Napriek okamžitému zásahu všetkých záchranných zložiek utrpeli všetci členovia posádky zranenia nezlučiteľné so životom. Medzi obeťami je 48-ročný pilot, 38-ročný muž a maloleté dieťa. Na mieste naďalej zasahujú všetky záchranné zložky a prebiehajú procesné úkony smerujúce k objasneniu príčin a okolností tejto tragickej udalosti,“ informovala Žabková.

S ohľadom na citlivosť prípadu, ako aj prebiehajúce vyšetrovanie podľa nej nie je v súčasnosti možné poskytnúť bližšie informácie.

(tasr, est)

Minúta  |  

Maďarsko čakajú kritické dni, elektráreň Paks smeruje k odstávke

Maďarsko čaká podľa premiéra Petra Magyara kritických päť dní. Dôvodom je rekordne nízka hladina Dunaja, ktorá môže prinútiť jadrovú elektráreň Paks prvýkrát za viac ako 40 rokov úplne zastaviť výrobu. Situáciu navyše zhoršuje blížiaca sa vlna horúčav.

Štyri reaktory elektrárne, ktoré na chladenie využívajú vodu z Dunaja, v nedeľu pracovali len na niečo vyše desiatich percent svojej celkovej kapacity. Vodohospodári zároveň očakávajú, že hladina rieky bude v najbližších dňoch ďalej klesať.

„Čaká nás najkritickejších päť dní. Zajtra elektráreň Paks nebude vyrábať elektrinu a zároveň prídu štyridsaťstupňové horúčavy. Elektrická sieť, verejné služby aj my všetci budeme pod obrovským tlakom,“ povedal Magyar. Dodal, že elektráreň môže zostať mimo prevádzky aj niekoľko týždňov.

Nízka hladina Dunaja už narušila lodnú dopravu aj cestovný ruch a obmedzenia spotreby vody platia vo viac ako stovke miest a obcí vrátane okolia Budapešti.

Premiér opätovne vyzval firmy, verejné inštitúcie, samosprávy aj domácnosti, aby v čase večernej špičky výrazne obmedzili alebo presunuli spotrebu elektriny.

Vláda má v nedeľu rozhodnúť aj o prípadnom povinnom obmedzení spotreby elektriny pre veľké podniky od pondelka.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kaliňák: Voliči Republiky sú národne orientovaní, nie extrémisti

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v relácii V politike na TA3 odmietol spájať voličov mimoparlamentnej Republiky s extrémizmom len preto, že jej člena a europoslanca Milana Mazureka Najvyšší súd v roku 2019 odsúdil za extrémistické trestné činy. Označil ich skôr za "patriotov a národne orientovaných".

Argumentoval tým, že neuráža voličov iných strán. "Netvrdím, že voliči PS sú hlúpi, lebo si vybrali PS, lebo sú indokrinovaní a čítajú len Denník N," povedal minister.

Dodal, že Smer má ako najsilnejšia parlamentná strana právo dať vlastného kandidáta na župana Prešovského kraja.

"Judita Laššáková má k Prešovskému kraju silný vzťah, aktívne tam chodieva a zúčastňuje sa na diskusiách," odôvodnil nominácu europoslankyne. Vylúčil, že Smer tým kontroluje, akú protiváhu dokáže robiť Republike, ktorá v kraji nominovala na tento post práve Mazureka.

Podpredseda KDH Viliam Karas vyhlásil, že Laššáková neosloví toho istého voliča ako Mazurek. Víťazom bude podľa neho súčasný predseda kraja a súčasne strany KDH Milan Majerský.

"Pán Majerský bude úspešný v Prešovskom kraji. Pevne tomu verím, každý druhý deň je medzi ľuďmi a dosahuje výsledky," oponoval Karas ministrovi obrany, ktorý tvrdil, že prešovská župa nie je pod vedením šéfa KDH Milana Majerského spravovaná dobre.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.