Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OPEC+ opäť zvýšil ťažobné limity, rast dodávok je neistý

Kartel OPEC+ v nedeľu už šiestykrát po sebe zvýšil strop na ťažbu ropy. Sedem kľúčových členských krajín po online rokovaní rozhodlo, že od septembra sa povolená produkcia zvýši o 188-tisíc barelov denne.

Analytici však upozorňujú, že vyšší produkčný limit automaticky neznamená väčšie dodávky ropy na svetový trh. Veľkí producenti vrátane Saudskej Arábie totiž v uplynulých mesiacoch nedosahovali ani svoje doterajšie pridelené kvóty.

Dôvodom je najmä čiastočná blokáda strategického Hormuzského prielivu, cez ktorý smeruje značná časť saudskej ropy. Cena ropy Brent od prvých útokov Spojených štátov a Izraela na Irán koncom februára vzrástla približne o 26 percent a momentálne sa pohybuje okolo 88 dolárov za barel. Irán na útoky reagoval blokádou tejto dôležitej námornej trasy.

Jadro zoskupenia OPEC+ tvoria Saudská Arábia, Rusko, Irak, Kuvajt, Kazachstan, Alžírsko a Omán. O ďalšej politike ťažby budú rokovať 6. septembra.

(dpa, bak)

Minúta  |  

V Grécku sa pri hasení požiarov zrazili dve helikoptéry

Pri hasení lesného požiaru západne od gréckych Atén sa v nedeľu zrazili dva hasiace vrtuľníky. Posádku jedného stroja sa podarilo nájsť živú, obaja členovia druhej posádky zomreli.

K nehode došlo počas zásahu pri oblasti Psatha v regióne Attika. Podľa dostupných informácií sa jeden z vrtuľníkov po kolízii zrútil a začal horieť, druhý pokračoval v lete po zhodení vody.

Požiar severozápadne od Atén už zničil viac ako 100 domov. Plamene sa pre silný vietor rozšírili cez horský masív až k obci Veniza a vojenskej strelnici, kde zapálili nevybuchnutú muníciu.

Hasiči sa snažia zabrániť ich postupu smerom k pobrežnému mestu Megara s približne 30-tisíc obyvateľmi.

Premiér Kyriakos Mitsotakis uviedol, že intenzita požiarov a extrémne poveternostné podmienky niekedy presahujú možnosti záchranných zložiek.

Nový požiar medzitým vypukol aj na turisticky obľúbenom ostrove Kefalónia, kde úrady nariadili evakuáciu viacerých obcí.

(reuters, est)

Minúta  |  

V kauze Fatima čaká súd ešte päť pojednávaní

Kauza Fatima, ktorá súvisí s trenčianskym barom Fatima a na Okresnom súde Žilina sa pojednáva takmer tri roky, by sa ešte tento rok mohla skončiť rozsudkom. Advokát Marek Para, zastupujúci jedného z obžalovaných, potvrdil, že do konca roka je naplánovaných päť pojednávacích dní.

Obžalobe pre zločin vydierania a marenia spravodlivosti čelia bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, jej svat Peter Vasko a bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer.

Para priblížil, že pojednávania sú vytýčené na 23. a 24. septembra, 28. a 29. októbra a 10. decembra. Verí však, že posledný termín nebude potrebný, keďže všetci svedkovia už boli vypočutí.

Poškodený Michal Vida pred súdom vypovedal, že svoje výpovede menil po vyhrážkach dvoch obžalovaných. Tvrdil tiež, že za ich zmenu bol ochotný prijať 50-tisíc eur a prísľub priaznivého výsledku v trestných konaniach.

Počas procesu vypovedalo takmer 20 svedkov vrátane podnikateľa Ondreja Janíčka, bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, Bernarda Slobodníka či novinárky Moniky Tódovej. Po výsluchu Petra Vaska a vykonaní ďalších dôkazov by mali nasledovať záverečné reči.

(tasr, bak)

Minúta  |  

EÚ zavádza právo na opravu aj po skončení záruky

V krajinách Európskej únie začala od 1. augusta platiť smernica, ktorá má uľahčiť opravu pokazených výrobkov namiesto ich výmeny. Spotrebitelia môžu požiadať o opravu smartfónov, práčok, chladničiek a ďalších zariadení aj po uplynutí zákonnej záručnej lehoty.

Výrobcovia budú musieť opravy poskytovať za primeranú cenu a v primeranom čase. Zároveň budú povinní na svojich internetových stránkach zverejňovať jasné informácie o opravárenských službách a orientačných cenách.

Európska komisia očakáva, že nové pravidlá pomôžu znížiť množstvo odpadu, predĺžiť životnosť výrobkov, obmedziť emisie skleníkových plynov a ušetriť spotrebiteľom peniaze.

Podľa podpredsedníčky Európskej komisie Henny Virkkunenovej by sa Európa nemala stať kontinentom, ktorý technológie vyhadzuje. „Budúcnosť je inteligentná, opraviteľná a obehová,“ povedala.

Výrobcovia zároveň nebudú môcť opravu odmietať ani spotrebiteľov od jej využitia odrádzať. Nové pravidlá im ukladajú aj povinnosť zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov za prijateľné ceny.

(commission.europa, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj by chcel Starlink používať aj na útoky v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas rokovania v Bielom dome požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sprostredkoval súhlas Elona Muska s využívaním satelitnej siete Starlink na navádzanie ukrajinských dronov proti odpaľovacím zariadeniam balistických rakiet na ruskom území.

Trump podľa oboznámených predstaviteľov na návrh jednoznačne nereagoval.

Ukrajina chce týmto spôsobom obmedziť závislosť od rakiet Patriot, ktorých zásoby sa po konflikte s Iránom výrazne znížili. Starlink podľa Kyjeva predstavuje presnejší spôsob navádzania dronov proti mobilným raketovým systémom rozmiestneným v Rusku.

Musk doteraz povoľoval využívanie Starlinku len na území Ukrajiny vrátane Krymu a ďalších okupovaných oblastí. Používanie siete na údery v Rusku spoločnosť SpaceX obmedzuje.

Zelenskyj sa počas návštevy Spojených štátov chcel s Muskom stretnúť, miliardár však pozvanie odmietol.

Ukrajina zároveň navrhla, že ak Musk súhlas neposkytne, Pentagón by mohol Kyjevu sprístupniť vojenskú sieť Starshield. Podľa ukrajinských predstaviteľov je však Starlink lacnejší, jednoduchšie integrovateľný a spoľahlivejší.

Trump podľa zdrojov prisľúbil, že sa s Muskom o návrhu porozpráva. O jeho podpore má rozhodnúť najmä to, či by takýto krok podľa neho priblížil ukončenie vojny, alebo naopak viedol k ďalšej eskalácii konfliktu.

(theatlantic, bak)

Minúta  |  

NATO zvažuje posilnenie jadrového odstrašenia v Európe

Severoatlantická aliancia pracuje na plánoch rozšírenia jadrového odstrašenia v Európe v reakcii na hrozby zo strany Ruska. Jednou z možností je aj rozmiestnenie ďalších amerických jadrových zbraní na kontinente.

Podľa informácií agentúry DPA odborníci nevylučujú, že Spojené štáty už presunuli bomby typu B61-12 na leteckú základňu Lakenheath vo Veľkej Británii.

V prípade ďalšieho zhoršenia bezpečnostnej situácie by sa medzi možnými miestami ich rozmiestnenia mohli zaradiť aj Poľsko, Fínsko či Litva.

Plány sa týkajú predovšetkým nestrategických jadrových zbraní určených na útoky proti vojenským cieľom, ako sú jednotky, letiská, prístavy či veliteľské centrá.

Po skončení studenej vojny zostalo podľa odhadov jadrových expertov v Európe približne sto amerických bômb B61-12 rozmiestnených na šiestich leteckých základniach v Nemecku, Belgicku, Taliansku, Holandsku a Turecku.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte nevylúčil, že v budúcnosti môže byť v Európe rozmiestnených viac amerických jadrových zbraní. Z dôvodu utajenia sa však odmietol vyjadriť k podrobnostiam prebiehajúcich konzultácií. Zdôraznil, že aliancia priebežne vyhodnocuje potrebné schopnosti jadrového odstrašenia.

„Kdekoľvek bude potrebné urobiť úpravy, urobíme ich. Musíme zabezpečiť, aby nás nikto nemohol napadnúť jadrovými zbraňami bez toho, aby sme boli schopní odpovedať,“ povedal Rutte.

(tagesspiegel, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.