Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kuba zostala po kolapse siete bez elektriny

Na Kube sa v nedeľu večer zrútila celoštátna elektrická sieť, oznámil štátny prevádzkovateľ Union Eléctrica de Cuba. Ostrov s približne desiatimi miliónmi obyvateľov sa ponoril do tmy, pričom príčinu výpadku úrady bezprostredne neuviedli.

Výpadok nasledoval po troch celoštátnych kolapsoch elektrickej siete v júli. Kuba čelí čoraz častejším výpadkom elektriny v dôsledku zastaranej energetickej infraštruktúry a nedostatku paliva.

Situáciu ešte zhoršila americká blokáda dovozu ropy, ktorú prezident Donald Trump zaviedol po tom, ako Washington 3. januára zosadil venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Venezuela bola dlhodobo hlavným dodávateľom ropy pre Kubu, pričom pre rastúci tlak Washingtonu zastavili aj dodávky z Mexika.

Energetická kríza prinútila Havanu k opatrnému otváraniu dovtedy prísne kontrolovaného sektora. Kubánska vláda nedávno povolila prvý projekt dovozu palív s účasťou zahraničného investora a takmer 200 domácim firmám umožnila zapojiť sa do veľkoobchodnej distribúcie palív.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump oznámil nové rokovania s Iránom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty a Irán začnú v pondelok popoludní nové rokovania. Neprezradil však, kde sa uskutočnia ani kto sa na nich zúčastní. Zároveň odmietol stanoviť termín, dokedy by mali dosiahnuť dohodu.

Trump ešte v sobotu na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že upustil od bezprostredne plánovaného útoku na Irán, pretože podľa neho Teherán a ďalšie krajiny regiónu požiadali o čas na dokončenie dohody. Tá má viesť k okamžitému a úplnému otvoreniu Hormuzského prielivu a k odstráneniu iránskej jadrovej hrozby. Irán však podľa neho musí „rýchlo uzavrieť dohodu“.

„Radšej uzavriem dohodu. Nechcem zabíjať ľudí, pretože pri tom zomiera veľa ľudí,“ povedal Trump novinárom.

Irán medzitým pokračuje v diplomatických kontaktoch. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí telefonoval so saudskoarabským ministrom zahraničných vecí Fajsalom bin Farhánom aj s pakistanským armádnym veliteľom Asimom Munírom.

Iránska agentúra IRNA zároveň informovala, že rokovania Teheránu s Ománom o novej trase cez Hormuzský prieliv sú v záverečnej fáze. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí však zdôraznil, že nesúvisia s otázkou otvorenia alebo uzavretia prielivu.

Správy o obnovení diplomacie prispeli k poklesu cien ropy, ktoré v pondelok ráno klesli o viac ako štyri percentá. Izraelský minister energetiky Eli Cohen vyhlásil, že Izrael zasiahne, ak sa Irán pokúsi obnoviť svoj jadrový alebo balistický program, bez ohľadu na prípadnú dohodu. Teherán naďalej popiera, že sa usiluje získať jadrovú zbraň.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Samovražedný útok na policajnú stanicu v Pakistane má 14 obetí

Najmenej 14 ľudí zahynulo pri samovražednom útoku pred policajnou stanicou na severozápade Pakistanu. Medzi obeťami je podľa miestnych úradov päť policajtov, osem civilistov a pravdepodobne aj samotný útočník.

K výbuchu došlo v oblasti Kabal v okrese Svát v provincii Chajbar Paštúnchwá. V čase útoku sa neďaleko konalo zhromaždenie miestnych obyvateľov na podporu polície. Zatiaľ nie je jasné, či bolo práve ono cieľom atentátu.

Pri explózii utrpelo zranenia najmenej 18 ľudí. Polícia začala pátranie po osobách, ktoré mohli útočníkovi pomáhať.

K zodpovednosti za útok sa prihlásilo militantné hnutie Tehrík-e-Taliban Pakistan (TTP), ktoré v posledných mesiacoch zintenzívnilo útoky najmä proti bezpečnostným zložkám.

Pakistanský premiér Muhammad Šehbáz Šaríf vyjadril nad útokom hlboký zármutok a odsúdil násilie.

Bezpečnostná situácia v pohraničných oblastiach Pakistanu sa v poslednom období výrazne zhoršila. Islamabad obviňuje vládne hnutie Taliban v susednom Afganistane z podpory militantov TTP, čo afganská strana dlhodobo odmieta.

(reuters, est)

Minúta  |  

Bielorusko buduje výsadkovú brigádu pri hraniciach s Ukrajinou

Bielorusko vytvára novú výsadkovo-útočnú brigádu pri hraniciach s Ukrajinou. Oznámil to veliteľ síl špeciálnych operácií bieloruskej armády Alexander Iľukevič.

Nová 37. výsadkovo-útočná brigáda bude dislokovaná v Homelskej oblasti neďaleko ukrajinských hraníc. Podľa Iľukeviča je jej formovanie v záverečnej fáze. Vznikli už viaceré vojenské jednotky, boli povolaní vojaci, doplnený dôstojnícky zbor a prebieha výcvik.

Ešte tento rok plánuje armáda vytvoriť ďalší prápor, ako aj delostrelecké, protivzdušné, prieskumné a logistické jednotky.

Bieloruské vojenské vedenie označuje južný smer pri hranici s Ukrajinou za „najnepokojnejší“ a tvrdí, že si vyžaduje posilnenie obrany.

Napätie medzi oboma krajinami pretrváva od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Minsk už v minulosti presunul k hranici významnú časť armády s odôvodnením, že Kyjev tam sústreďuje desaťtisíce vojakov. Ukrajina naopak opakovane varovala pred možnými provokáciami či hrozbou útoku z bieloruského územia.

V júni ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Bielorusko na odstránenie retranslačných zariadení pri hranici, ktoré podľa Kyjeva slúžili na korekciu delostreleckej paľby.

(novaja gazeta, est)

Minúta  |  

Matovič o kauze Drdula: Nemôžeme zodpovedať za činy dospelého

Český spravodajský portál CNN Prima NEWS v piatok upozornil na prípad bývalého slovenského poslanca Dominika Drdula, ktorý sa do parlamentu dostal ako najmladší zvolený poslanec v roku 2020 na kandidátke vtedajšieho OĽaNO.

Drdul sa domnieval, že si na internete písal s neplnoletými dievčatami z Českej republiky a poslal im aj intímne fotky. V skutočnosti si však písal s lovcom pedofilov. Vinu najskôr poprel, potom tvrdi, že vek sa na sociálnych sieťach nedá overiť a jeho súkromné správy nemali zverejniť.

Predseda Hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Igor Matovič na sociálnej sieti uviedol, že s Drdulom už roky nič nemajú, nebol ich členom a „zachoval sa ako úchyl“.

Dodal, že hnutie nemôže zodpovedať za činy dospelého človeka. „Lebo potom by sme boli zodpovední za čokoľvek, čo robí Naď, Hlina, Krúpa, Heger, atď. Blbosť,“ vymenoval bývalých členov.

(est)

Minúta  |  

Pentagón odovzdá vedenie pomoci Ukrajine európskym spojencom

Spojené štáty sa vzdajú vedenia veliteľstva NATO v nemeckom Wiesbadene, ktoré koordinuje vojenskú pomoc Ukrajine. Vedenie Skupiny pre bezpečnostnú pomoc Ukrajine (SAG-U) prevezme iný členský štát Aliancie.

Prechod vedenia má trvať približne rok a podľa NATO nenaruší pokračovanie podpory Ukrajiny. Americké velenie EUCOM zostane do procesu zapojené prostredníctvom zástupcu veliteľa.

Skupina SAG-U so sídlom vo Wiesbadene od začiatku ruskej invázie koordinuje dodávky vojenskej techniky na Ukrajinu, výcvik ukrajinských vojakov aj logistickú podporu.

Pentagón označil zmenu za súčasť rozdelenia zodpovednosti v rámci Aliancie a prispôsobenia amerických zdrojov novej obrannej stratégii. NATO zároveň zdôraznilo, že podpora Ukrajiny zostáva prioritou.

Krok nadväzuje na ďalšie rozhodnutia administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorá obmedzila počet amerických dôstojníkov vo veleniach NATO v Európe, prehodnocuje rozmiestnenie vojakov na kontinente a vyzýva spojencov na vyššie výdavky na obranu.

Ukrajinský predstaviteľ označil väčšiu úlohu Európy za výhodu, pretože znižuje riziká spojené s politickými zmenami v Spojených štátoch. Zároveň upozornil, že americké satelitné spravodajstvo, určovanie cieľov a kapacity strategickej leteckej dopravy zostávajú nenahraditeľné.

(politico, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.