Preskočiť na obsah
  |  

V Ceute zostávajú tisíce migrantov, prijímacie centrá sú takmer plné

Španielska severoafrická exkláva Ceuta sa aj niekoľko dní po masovom príleve migrantov naďalej vyrovnáva s následkami krízy. Stovky ľudí si v pondelok zriadili provizórne tábory na pláži, zatiaľ čo miestne úrady zápasia s tisíckami migrantov, ktorí v meste zostali.

Španielsko odhaduje, že za uplynulé štyri dni sa do Maroka vrátilo približne 69 500 migrantov. Na španielskej strane hranice zahynulo 72 ľudí, na marockej 11. Mnohí migranti odišli pre zatvorené obchody, nedostatok potravín, nepriateľské reakcie miestnych obyvateľov a nemožnosť pokračovať na pevninské územie Španielska.

Predseda samosprávy Ceuty Juan Jesús Vivas povedal, že v exkláve zostáva 3-tisíc až 5-tisíc migrantov a obe prijímacie centrá pre dospelých aj maloletých sú preplnené. Miestne úrady zároveň riešia situáciu 862 maloletých migrantov, ktorí požívajú osobitnú právnu ochranu pred vyhostením.

Kríza vyvolala diplomatické napätie v Európskej únii. Minister zahraničných vecí José Manuel Albares vyhlásil, že Španielsko očakáva od partnerov rovnakú podporu, akú v minulosti poskytovalo počas migračných kríz iným členským štátom. Ministri vnútra Európskej únie budú situáciu riešiť na utorkovej mimoriadnej videokonferencii.

Podľa správ denníka El País a rozhlasovej stanice Cadena SER dospeli španielske spravodajské služby k záveru, že Maroko masový príchod migrantov nenaplánovalo, no umožnilo, aby k nemu došlo. Marocké ministerstvo vnútra tvrdí, že za nárastom migrácie stáli dezinformácie na sociálnych sieťach, prevádzačské siete a nesprávny výklad rozhodnutia španielskeho súdu.

(reuters, bak)

  |  

Od septembra sa na základných školách začne učiť po novom

Nový vzdelávací program vstupuje od septembra do prvých ročníkov základných škôl. Povinne ho začnú zavádzať vo všetkých bežných základných školách.

Výnimkou zostávajú školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, kde bude reforma v školskom roku 2026/2027 ešte dobrovoľná. Uviedla to riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Petra Fridrichová.

Povinné zavádzanie v špeciálnych školách sa začne od septembra 2027. Už teraz sa na dobrovoľnú implementáciu pripravuje približne 70 takýchto škôl s podporou inštitútu.

Reforma reaguje na dlhodobé výsledky žiakov, najmä v oblasti čitateľskej gramotnosti, porozumenia a práce s informáciami. Neprináša viac učiva, ale mení spôsob výučby – dôraz kladie na porozumenie, kritické myslenie, spoluprácu a prepájanie poznatkov s reálnym životom.

Zmeny budú zavádzať postupne, vždy od prvých ročníkov. Školy zapojené od septembra začnú podľa nového programu učiť najskôr prvákov. „Reforma nie je jednorazová zmena zo dňa na deň. Je nastavená ako postupný proces,“ povedala Fridrichová s tým, že školy môžu svoje vzdelávacie programy priebežne upravovať podľa skúseností z praxe.

(tasr, bak)

  |  

V kauze Donovaly a Báč navrhli Kočnerovi súhrnný trest

Na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu v pondelok pokračoval proces v kauze Donovaly a Báč, ktorá sa týka ekonomickej trestnej činnosti. Po ukončení dokazovania zazneli záverečné reči.

Prokurátor navrhol Marianovi Kočnerovi, ktorý si odpykáva 19-ročný trest za falšovanie zmeniek TV Markíza, primeraný súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody a peňažný trest vo výške troch miliónov eur. Petrovi Pechovi a Jane Šlachtovej navrhol trojročné tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky a peňažné tresty po 100-tisíc eur.

Súd opätovne spojil konanie s prípadom Jany Šlachtovej, ktorá chcela vziať späť svoje skoršie vyhlásenie o vine. Tvrdila, že ho urobila na odporúčanie vtedajšieho advokáta a v stresovej situácii. Súd jej žiadosť zamietol, umožnil jej však vypovedať. Pred senátom uviedla, že zmluvy od Mariana Kočnera podpisovala bez toho, aby ich čítala.

Obžaloba sa týka podozrenia z neoprávneného uplatnenia nadmerných odpočtov DPH vo výške viac ako osem miliónov eur pri predaji nehnuteľností na Donovaloch. V kauze boli pôvodne obžalované štyri osoby, voči Jánovi Falisovi však medzičasom trestné stíhanie zastavili.

Kočner čelí obžalobe aj pre poškodzovanie veriteľa v súvislosti s dražbou golfového areálu v Báči, kde škoda údajne dosiahla takmer tri milióny eur. Vinu odmieta.

(tasr, bak)

  |  

Zelenskyj vymenoval Umerova za šéfa zahraničnej rozviedky

Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustem Umerov sa stal šéfom ukrajinskej Zahraničnej spravodajskej služby. Prezident Volodymyr Zelenskyj ho v pondelok vymenoval prezidentským dekrétom. Novým tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany sa stal bývalý minister vnútra Ihor Klymenko.

Podľa Zelenského bude Umerov aj naďalej koordinovať iniciatívu Drone Deal a zostane zapojený do mierových rokovaní o ukončení vojny s Ruskom. Vedie ukrajinskú delegáciu na trojstranných rokovaniach s Ruskom a Spojenými štátmi, ktoré sú od februára pozastavené, a zároveň rokuje s partnermi na Blízkom východe o obranných dohodách.

Prezident uviedol, že nová funkcia mu umožní súčasne sa venovať diplomacii, obrane aj rokovaniam s USA a ďalšími partnermi.

Personálne zmeny sú súčasťou rozsiahlej reorganizácie vlády, ktorú Zelenskyj odštartoval v júli. Zahraničná spravodajská služba nemala od januára riadne vymenovaného šéfa. Od februára ju dočasne viedol generálmajor Oleh Luhovyj, ktorého prezident v pondelok odvolal.

Umerov bol ministrom obrany od septembra 2023 do júla 2025. Jeho pôsobenie sprevádzali kauzy týkajúce sa verejného obstarávania a obvinenia zo zneužitia právomocí. V jednej z najväčších korupčných káuz počas Zelenského pôsobenia ho vypočuli, formálne ho však neobvinili.

Pred júlovou reorganizáciou vlády sa objavili aj úvahy, že by sa mohol stať ukrajinským veľvyslancom v Spojených štátoch, napokon k tomu však nedošlo.

(bak)

  |  

Americká armáda získa nové autonómne vozidlá

Spoločnosť American Rheinmetall získala 18-mesačný kontrakt od americkej armády v rámci programu Project Sustainment. Ako hlavný dodávateľ vyvinie novú generáciu autonómnych bezposádkových pozemných vozidiel (UGV) určených na podporu logistických operácií a modernizáciu ozbrojených síl.

Hybridne poháňané vozidlá budú autonómne prepravovať zásoby k jednotkám na frontovej línii a späť. Cieľom je znížiť riziko pre vojakov a zvýšiť efektivitu operácií v bojových podmienkach.

Program sa zameriava na rozvoj autonómnych technológií, hybridného pohonu a komerčne využiteľných riešení. Súčasťou vozidiel bude aj hlasové ovládanie, ktoré má zjednodušiť komunikáciu medzi vojakmi a technikou.

Na projekte sa spolu so spoločnosťou American Rheinmetall podieľajú spoločnosti Harbinger, Forterra a Primordial Labs. Kontrakt zároveň počíta s možnosťou nadväzujúcich objednávok pri ďalšej modernizácii autonómnej logistickej flotily americkej armády.

(rheinmetall, bak)

  |  

Britský parlament preveruje zástupcu Farageovej strany Ticea

Britský parlamentný komisár preveruje zástupcu lídra strany Reform UK Richarda Ticea pre podozrenie, že neoznámil väzbu, ktorú mal priznať. Vyplýva to z informácií zverejnených v pondelok na webovej stránke komisára.

Úrad nezverejnil podrobnosti prípadu. Vyšetrovanie otvoril 28. júla a vedie ho parlamentný komisár Daniel Greenberg. Samotné začatie preverovania neznamená, že Tice pravidlá aj porušil. Reform UK sa k prípadu bezprostredne nevyjadrila.

Denník The Telegraph informoval, že vyšetrovanie sa týka údajného neoznámenia záujmu súvisiaceho s Izraelom počas vystúpenia v parlamentnej rozprave vo Westminster Hall.

V samostatnom prípade britská polícia preveruje dary pre Reform UK vo výške najmenej 500-tisíc libier. Tice ich už skôr označil za súčasť „politicky motivovanej očierňovacej kampane“.

Parlamentný komisár v minulosti preveroval aj lídra Reform UK Nigela Faragea v súvislosti s päťmiliónovým darom od miliardára pôsobiaceho v oblasti kryptomien. Toto vyšetrovanie pozastavili po tom, ako sa Farage v júli vzdal poslaneckého mandátu.

(reuters, bak)