Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dánsko predlžuje vojenskú službu v reakcii na Rusko a Trumpa

Približne 1 600 brancov v Dánsku v pondelok nastúpilo na novú predĺženú vojenskú službu, ktorá po novom trvá 11 mesiacov namiesto štyroch. Krajina tým urýchľuje posilňovanie obrany v reakcii na vojnu na Ukrajine a bezpečnostnú situáciu v Arktíde.

Od minulého roka sa povinná vojenská služba po prvýkrát vzťahuje aj na ženy. Dánsko zároveň plánuje zvýšiť počet brancov z 5-tisíc na 7-tisíc ročne do roku 2033.

Koncom augusta vyšle krajina prvýkrát brancov aj do Grónska. Viac ako stovka vojakov tam na jeden mesiac prevezme časť úloh profesionálnych jednotiek. Nasadenie prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane hovorí o pripojení poloautonómneho dánskeho územia k Spojeným štátom. Dánsko aj Grónsko tieto požiadavky odmietajú.

Noví branci absolvujú päť mesiacov základného výcviku a šesť mesiacov operačnej služby. Ozbrojené sily zároveň zavádzajú nové zamerania vrátane jednotky pre bezpilotné prostriedky.

Dánsky systém funguje formou žrebovania všetkých zdravotne spôsobilých osemnásťročných, doteraz však väčšinu služieb vykonávali dobrovoľníci.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump: Irán je dvojtvárny, bez dohody nič nedostane

Donald Trump obvinil iránske vedenie z rozporuplného prístupu k možným mierovým rokovaniam. Podľa amerického prezidenta predstavitelia Iránu najprv požiadali o rozhovory o ukončení vojny, no vzápätí verejne tvrdili, že žiadne rokovania sa neuskutočňujú.

Trump ho preto označil za „neuveriteľne dvojtvárne“. V príspevku na Truth Social zároveň vyhlásil, že do Iránu sa nič nedostane bez súhlasu Spojených štátov a že tento postoj sa nezmení, pokiaľ nebude uzavretá dohoda alebo Irán nepristúpi na „úplnú kapituláciu“.

Vyjadrenia potvrdzujú pokračovanie konfrontačnej rétoriky Washingtonu voči Teheránu, pričom Reuters zatiaľ neinformoval o reakcii iránskej vlády ani o ďalšom vývoji možných diplomatických kontaktov.

(reuters)

Minúta  |  

Poľsko chce financovať ľudí žijúcich pri veterných elektrárňach

Poľská vláda pripravuje fond, z ktorého budú dostávať finančné príspevky obyvatelia žijúci do jedného kilometra od veterných elektrární. Do fondu budú počas celej prevádzky elektrární prispievať ich vlastníci. Vyplýva to z návrhu zákona ministerstva životného prostredia.

Prevádzkovatelia budú každoročne odvádzať 20-tisíc zlotých (približne 4 600 eur) za každý megawatt inštalovaného výkonu. Suma sa bude pravidelne upravovať podľa inflácie. Ak sa všetky peniaze v danom roku nevyčerpajú, zvyšné prostriedky získajú obce, na ktorých území sa veterné elektrárne nachádzajú.

Ministerstvo návrh zdôvodňuje tým, že doterajší model, ktorý počítal s využívaním časti vyrobenej elektriny obyvateľmi, si vyžadoval vstupný vklad viac ako sedemtisíc zlotých (asi 1 600 eur) za jeden kilowatt výkonu, čo výrazne znižovalo jeho atraktivitu.

Nový systém nemá od obyvateľov vyžadovať žiadne finančné náklady a podľa rezortu má zvýšiť podporu miestnych komunít pre výstavbu veterných elektrární. Vláda by mala návrh prerokovať v treťom štvrťroku 2026.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rumunsko odstrelom skál zachraňuje chladenie jadra

Rumunsko v pondelok odstrelilo skalný výbežok v Dunaji, aby presmerovalo viac vody k jadrovej elektrárni Cernavodă, ktorej chladenie ohrozuje pretrvávajúce sucho. Susedné Maďarsko zároveň oznámilo, že jeho jediná jadrová elektráreň Paks by mohla fungovať o dva dni dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Kontrolovaný odstrel vykonalo rumunské námorníctvo. Odborníci očakávajú, že umožní vybudovať dočasnú hrádzu, ktorá privedie viac vody k zostávajúcemu reaktoru elektrárne Cernavodă. Práce by mali byť dokončené v stredu.

Obe krajiny sa pre nízku hladinu Dunaja čoraz viac spoliehajú na drahší dovoz elektriny. V Rumunsku je jeden z dvoch reaktorov odstavený, zatiaľ čo maďarská elektráreň Paks pracuje len na približne desať percent svojej kapacity.

Maďarský premiér Péter Magyar oznámil, že posledná turbína s výkonom 240 megawattov by mohla zostať v prevádzke ešte počas pondelka a možno aj utorka, čím sa podarí vyhnúť úplnému odstaveniu elektrárne počas dní s vysokou spotrebou.

Rumunská vláda zároveň informovala, že automobilky Dacia a Ford do 19. augusta dočasne prerušili výrobu, aby znížili spotrebu elektriny. Maďarsko po výzve vlády zaznamenalo dobrovoľné zníženie spotreby elektriny domácnosťami a firmami o približne 700 megawattov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Spojené štáty zvýšia výrobu súčiastok pre Patriot a THAAD

Ministerstvo obrany Spojených štátov podpísalo rámcovú dohodu so spoločnosťami Lockheed Martin a Northrop Grumman o rozšírení výrobných kapacít komponentov pre raketové obranné systémy Patriot PAC-3 a THAAD.

Pentagón urýchľuje zvyšovanie výroby rakiet po tom, ako konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine výrazne zaťažili americké zásoby zbraní. Ukrajina pritom dlhodobo zápasí s nedostatkom systémov Patriot, ktoré sú jedinou zbraňou v jej výzbroji schopnou zostreľovať balistické rakety.

Podľa ministerstva obrany nová dohoda umožní strojnásobiť výrobu komponentov pre systémy Patriot a zoštvornásobiť produkciu komponentov pre systémy THAAD. Jej hodnotu rezort nezverejnil.

Súčasťou dohody je vytvorenie druhého zdroja výroby raketových motorov pre Patriot PAC-3 a zvýšenie produkcie bezpečnostných zapaľovacích zariadení.

Dohoda nadväzuje na kontrakt z minulého týždňa, na základe ktorého americká armáda pridelila spoločnosti Lockheed Martin zákazku v hodnote až 58,6 miliardy dolárov na výrobu rakiet Patriot.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Šimkovičová reaguje na nahrávku z Fondu na podporu umenia

Ak sa potvrdí pravosť zverejnenej nahrávky z Fondu na podporu umenia, ministerka kultúry Martina Šimkovičová vyvodí zodpovednosť voči konkrétnym osobám. Vyplýva to z vyjadrenia riaditeľky odboru komunikácie ministerstva kultúry Petry Demkovej.

Portál 360tka.sk v pondelok zverejnil zvukový záznam, ktorý vraj pochádza z údajného odpočúvania zamestnancov fondu. Rezort sa nechce vyjadrovať k pravosti ani obsahu nahrávky, keďže prípad vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. Podľa ministerstva sú prioritou dôveryhodnosť fondu aj ochrana jeho zamestnancov.

Nahrávka vraj zachytáva povereného riaditeľa Fondu na podporu umenia Františka Kornaja, ktorý hovorí o pokynoch a údajnom nátlaku viacerých osôb vrátane generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu. Ten tieto tvrdenia označil za „čisté špekulácie“.

Záležitosť súvisí s prípadom z polovice júla, keď zamestnanci fondu našli pod pracovnými stolmi odpočúvacie zariadenia. Fond následne vyhlásil, že svojich zamestnancov neodpočúva ani v minulosti neodpočúval, pričom prípadom sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.