Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko chce financovať ľudí žijúcich pri veterných elektrárňach

Poľská vláda pripravuje fond, z ktorého budú dostávať finančné príspevky obyvatelia žijúci do jedného kilometra od veterných elektrární. Do fondu budú počas celej prevádzky elektrární prispievať ich vlastníci. Vyplýva to z návrhu zákona ministerstva životného prostredia.

Prevádzkovatelia budú každoročne odvádzať 20-tisíc zlotých (približne 4 600 eur) za každý megawatt inštalovaného výkonu. Suma sa bude pravidelne upravovať podľa inflácie. Ak sa všetky peniaze v danom roku nevyčerpajú, zvyšné prostriedky získajú obce, na ktorých území sa veterné elektrárne nachádzajú.

Ministerstvo návrh zdôvodňuje tým, že doterajší model, ktorý počítal s využívaním časti vyrobenej elektriny obyvateľmi, si vyžadoval vstupný vklad viac ako sedemtisíc zlotých (asi 1 600 eur) za jeden kilowatt výkonu, čo výrazne znižovalo jeho atraktivitu.

Nový systém nemá od obyvateľov vyžadovať žiadne finančné náklady a podľa rezortu má zvýšiť podporu miestnych komunít pre výstavbu veterných elektrární. Vláda by mala návrh prerokovať v treťom štvrťroku 2026.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rumunsko odstrelom skál zachraňuje chladenie jadra

Rumunsko v pondelok odstrelilo skalný výbežok v Dunaji, aby presmerovalo viac vody k jadrovej elektrárni Cernavodă, ktorej chladenie ohrozuje pretrvávajúce sucho. Susedné Maďarsko zároveň oznámilo, že jeho jediná jadrová elektráreň Paks by mohla fungovať o dva dni dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Kontrolovaný odstrel vykonalo rumunské námorníctvo. Odborníci očakávajú, že umožní vybudovať dočasnú hrádzu, ktorá privedie viac vody k zostávajúcemu reaktoru elektrárne Cernavodă. Práce by mali byť dokončené v stredu.

Obe krajiny sa pre nízku hladinu Dunaja čoraz viac spoliehajú na drahší dovoz elektriny. V Rumunsku je jeden z dvoch reaktorov odstavený, zatiaľ čo maďarská elektráreň Paks pracuje len na približne desať percent svojej kapacity.

Maďarský premiér Péter Magyar oznámil, že posledná turbína s výkonom 240 megawattov by mohla zostať v prevádzke ešte počas pondelka a možno aj utorka, čím sa podarí vyhnúť úplnému odstaveniu elektrárne počas dní s vysokou spotrebou.

Rumunská vláda zároveň informovala, že automobilky Dacia a Ford do 19. augusta dočasne prerušili výrobu, aby znížili spotrebu elektriny. Maďarsko po výzve vlády zaznamenalo dobrovoľné zníženie spotreby elektriny domácnosťami a firmami o približne 700 megawattov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Spojené štáty zvýšia výrobu súčiastok pre Patriot a THAAD

Ministerstvo obrany Spojených štátov podpísalo rámcovú dohodu so spoločnosťami Lockheed Martin a Northrop Grumman o rozšírení výrobných kapacít komponentov pre raketové obranné systémy Patriot PAC-3 a THAAD.

Pentagón urýchľuje zvyšovanie výroby rakiet po tom, ako konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine výrazne zaťažili americké zásoby zbraní. Ukrajina pritom dlhodobo zápasí s nedostatkom systémov Patriot, ktoré sú jedinou zbraňou v jej výzbroji schopnou zostreľovať balistické rakety.

Podľa ministerstva obrany nová dohoda umožní strojnásobiť výrobu komponentov pre systémy Patriot a zoštvornásobiť produkciu komponentov pre systémy THAAD. Jej hodnotu rezort nezverejnil.

Súčasťou dohody je vytvorenie druhého zdroja výroby raketových motorov pre Patriot PAC-3 a zvýšenie produkcie bezpečnostných zapaľovacích zariadení.

Dohoda nadväzuje na kontrakt z minulého týždňa, na základe ktorého americká armáda pridelila spoločnosti Lockheed Martin zákazku v hodnote až 58,6 miliardy dolárov na výrobu rakiet Patriot.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Šimkovičová reaguje na nahrávku z Fondu na podporu umenia

Ak sa potvrdí pravosť zverejnenej nahrávky z Fondu na podporu umenia, ministerka kultúry Martina Šimkovičová vyvodí zodpovednosť voči konkrétnym osobám. Vyplýva to z vyjadrenia riaditeľky odboru komunikácie ministerstva kultúry Petry Demkovej.

Portál 360tka.sk v pondelok zverejnil zvukový záznam, ktorý vraj pochádza z údajného odpočúvania zamestnancov fondu. Rezort sa nechce vyjadrovať k pravosti ani obsahu nahrávky, keďže prípad vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. Podľa ministerstva sú prioritou dôveryhodnosť fondu aj ochrana jeho zamestnancov.

Nahrávka vraj zachytáva povereného riaditeľa Fondu na podporu umenia Františka Kornaja, ktorý hovorí o pokynoch a údajnom nátlaku viacerých osôb vrátane generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu. Ten tieto tvrdenia označil za „čisté špekulácie“.

Záležitosť súvisí s prípadom z polovice júla, keď zamestnanci fondu našli pod pracovnými stolmi odpočúvacie zariadenia. Fond následne vyhlásil, že svojich zamestnancov neodpočúva ani v minulosti neodpočúval, pričom prípadom sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Farage navrhuje armádnu operáciu proti migrantom

Britská pravicová strana Reform UK predstavila plán, podľa ktorého by v prípade víťazstva vo voľbách nasadila armádu na zastavenie žiadateľov o azyl prichádzajúcich cez Lamanšský prieliv. Líder strany Nigel Farage označil návrh za najväčšiu vojenskú operáciu v tejto oblasti od druhej svetovej vojny.

Farage v reakcii na migračnú krízu v španielskej exkláve Ceuta predstavil plán s názvom „Operation Fortress“, podľa ktorého by britské zložky zachytávali malé člny s migrantmi a vracali ich späť do Francúzska. Tvrdí, že po dvoch týždňoch vlády Reform UK by príchody lodí ustali.

Návrh však vyvolal kritiku. Opozičná Labouristická strana tvrdí, že Reform UK iba oprášila staršie migračné návrhy, aby odvrátila pozornosť od otázok o financovaní strany. Odborníci zároveň spochybnili uskutočniteľnosť plánu.

Bývalý výsadkár Andrew Fox upozornil, že britské vojnové lode nemôžu bez súhlasu Francúzska vstupovať do jeho teritoriálnych vôd, zadržiavať plavidlá ani vyloďovať migrantov v Calais. Označil to za hlavnú slabinu navrhovaného riešenia.

Britský premiér Andy Burnham v nedeľu prisľúbil „neúnavný“ postup proti nelegálnej migrácii po tom, ako nové údaje ukázali, že od jeho nástupu do funkcie pred dvomi týždňami dorazilo do Británie viac ako dvetisíc ľudí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Káva opäť prudko zdražuje, zásoby klesli na kritické úrovne

Káva na burzách opäť prudko zdražuje a zásoby sa dostali na kritické úrovne. Analytici finančných trhov XTB Jiří Tyleček a Ondrej Greguš za hlavný dôvod označujú nepriaznivé počasie, ktoré spomaľuje zber úrody a naznačuje, že predchádzajúce odhady produkcie mohli byť príliš optimistické.

„Trh s kávou v súčasnosti vykazuje značné obavy z nedostatočnej krátkodobej ponuky. Pokiaľ však produkcia bude naďalej rásť a zásoby sa obnovia, ceny môžu mať problém dosiahnuť historické maximá. Tento efekt by sa mohol prejaviť už na jeseň, keď sa zozbieraná káva začne dostávať k spotrebiteľom,“ povedal Tyleček.

Podľa Greguša sa rast cien na burzách do cien v obchodoch nepremieta okamžite. Pražiarne a obchodné reťazce nakupujú kávu s niekoľkomesačným predstihom a podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo trvá približne 11 mesiacov, kým sa zdraženie zelenej kávy prejaví v cenách pre spotrebiteľov v Európskej únii.

Vyššie ceny ovplyvňujú aj problémy v globálnej logistike. Bezpečnostná situácia v Červenom mori predlžuje lodnú dopravu, zvyšuje náklady na prepravu a spomaľuje dodávky. Ak ceny kávy arabika zostanú vysoké aj v nasledujúcich mesiacoch, slovenskí spotrebitelia môžu postupne pocítiť zdraženie balenej kávy aj nápojov v kaviarňach.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.