Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gaza po prímerí: Trump hovorí o pokroku, realita prináša obete

Palestínčania v Pásme Gazy tvrdia, že optimistické vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o pokroku mierového plánu nezodpovedajú situácii na mieste. Pri izraelských útokoch zahynulo v nedeľu 18 ľudí, čo bol jeden z najkrvavejších dní od októbrového prímeria.

Izrael trvá na tom, že jeho jednotky zostanú v Gaze, kým Hamas neodzbrojí a nezničí svoju sieť tunelov, zatiaľ čo Hamas podmieňuje odzbrojenie zastavením izraelských operácií a stiahnutím vojsk. Podľa zdrojov sa vyslanec Nikolaj Mladenov údajne stretol s premiérom Benjaminom Netanjahuom a vyzval na zastavenie útokov.

Izrael zároveň rozšíril územie pod svojou kontrolou na 60 až 70 percent Pásma Gazy, čo podľa miestnych obyvateľov vedie k ďalšiemu vysídľovaniu.

Zdravotnícke úrady v Gaze uvádzajú, že od októbrovej dohody zahynulo pri izraelských útokoch najmenej 1 230 Palestínčanov, zatiaľ čo Izrael za rovnaké obdobie eviduje štyroch padlých vojakov.

(reuters)

Minúta  |  

Poľské stíhačky zachytili ruské prieskumné lietadlo

Poľské stíhačky v pondelok opäť zachytili ruské prieskumné lietadlo Il-20 nad Baltským morom. Podľa ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza letelo približne 60 kilometrov severozápadne od mesta Leba v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a s vypnutým transpondérom.

Poľské ozbrojené sily zdôraznili, že vzdušný priestor krajiny nenarušilo, no situáciu naďalej monitorujú a prijímajú opatrenia na ochranu hraníc. Ide už o ďalší podobný incident v priebehu niekoľkých dní.

Koncom júla poľské letectvo zachytilo rovnaký typ lietadla severne od Kolobrzegu a podobné lety zaznamenalo aj v polovici júla. Analytička Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov Aleksandra Koziolová upozornila, že Moskva môže takýmito misiami získavať informácie o reakčnom čase poľského letectva, nasadzovaných stíhačkách, systéme velenia aj koordinácii Poľska so spojencami v NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Dánsko predlžuje vojenskú službu v reakcii na Rusko a Trumpa

Približne 1 600 brancov v Dánsku v pondelok nastúpilo na novú predĺženú vojenskú službu, ktorá po novom trvá 11 mesiacov namiesto štyroch. Krajina tým urýchľuje posilňovanie obrany v reakcii na vojnu na Ukrajine a bezpečnostnú situáciu v Arktíde.

Od minulého roka sa povinná vojenská služba po prvýkrát vzťahuje aj na ženy. Dánsko zároveň plánuje zvýšiť počet brancov z 5-tisíc na 7-tisíc ročne do roku 2033.

Koncom augusta vyšle krajina prvýkrát brancov aj do Grónska. Viac ako stovka vojakov tam na jeden mesiac prevezme časť úloh profesionálnych jednotiek. Nasadenie prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane hovorí o pripojení poloautonómneho dánskeho územia k Spojeným štátom. Dánsko aj Grónsko tieto požiadavky odmietajú.

Noví branci absolvujú päť mesiacov základného výcviku a šesť mesiacov operačnej služby. Ozbrojené sily zároveň zavádzajú nové zamerania vrátane jednotky pre bezpilotné prostriedky.

Dánsky systém funguje formou žrebovania všetkých zdravotne spôsobilých osemnásťročných, doteraz však väčšinu služieb vykonávali dobrovoľníci.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump: Irán je dvojtvárny, bez dohody nič nedostane

Donald Trump obvinil iránske vedenie z rozporuplného prístupu k možným mierovým rokovaniam. Podľa amerického prezidenta predstavitelia Iránu najprv požiadali o rozhovory o ukončení vojny, no vzápätí verejne tvrdili, že žiadne rokovania sa neuskutočňujú.

Trump ho preto označil za „neuveriteľne dvojtvárne“. V príspevku na Truth Social zároveň vyhlásil, že do Iránu sa nič nedostane bez súhlasu Spojených štátov a že tento postoj sa nezmení, pokiaľ nebude uzavretá dohoda alebo Irán nepristúpi na „úplnú kapituláciu“.

Vyjadrenia potvrdzujú pokračovanie konfrontačnej rétoriky Washingtonu voči Teheránu, pričom Reuters zatiaľ neinformoval o reakcii iránskej vlády ani o ďalšom vývoji možných diplomatických kontaktov.

(reuters)

Minúta  |  

Poľsko chce financovať ľudí žijúcich pri veterných elektrárňach

Poľská vláda pripravuje fond, z ktorého budú dostávať finančné príspevky obyvatelia žijúci do jedného kilometra od veterných elektrární. Do fondu budú počas celej prevádzky elektrární prispievať ich vlastníci. Vyplýva to z návrhu zákona ministerstva životného prostredia.

Prevádzkovatelia budú každoročne odvádzať 20-tisíc zlotých (približne 4 600 eur) za každý megawatt inštalovaného výkonu. Suma sa bude pravidelne upravovať podľa inflácie. Ak sa všetky peniaze v danom roku nevyčerpajú, zvyšné prostriedky získajú obce, na ktorých území sa veterné elektrárne nachádzajú.

Ministerstvo návrh zdôvodňuje tým, že doterajší model, ktorý počítal s využívaním časti vyrobenej elektriny obyvateľmi, si vyžadoval vstupný vklad viac ako sedemtisíc zlotých (asi 1 600 eur) za jeden kilowatt výkonu, čo výrazne znižovalo jeho atraktivitu.

Nový systém nemá od obyvateľov vyžadovať žiadne finančné náklady a podľa rezortu má zvýšiť podporu miestnych komunít pre výstavbu veterných elektrární. Vláda by mala návrh prerokovať v treťom štvrťroku 2026.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rumunsko odstrelom skál zachraňuje chladenie jadra

Rumunsko v pondelok odstrelilo skalný výbežok v Dunaji, aby presmerovalo viac vody k jadrovej elektrárni Cernavodă, ktorej chladenie ohrozuje pretrvávajúce sucho. Susedné Maďarsko zároveň oznámilo, že jeho jediná jadrová elektráreň Paks by mohla fungovať o dva dni dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Kontrolovaný odstrel vykonalo rumunské námorníctvo. Odborníci očakávajú, že umožní vybudovať dočasnú hrádzu, ktorá privedie viac vody k zostávajúcemu reaktoru elektrárne Cernavodă. Práce by mali byť dokončené v stredu.

Obe krajiny sa pre nízku hladinu Dunaja čoraz viac spoliehajú na drahší dovoz elektriny. V Rumunsku je jeden z dvoch reaktorov odstavený, zatiaľ čo maďarská elektráreň Paks pracuje len na približne desať percent svojej kapacity.

Maďarský premiér Péter Magyar oznámil, že posledná turbína s výkonom 240 megawattov by mohla zostať v prevádzke ešte počas pondelka a možno aj utorka, čím sa podarí vyhnúť úplnému odstaveniu elektrárne počas dní s vysokou spotrebou.

Rumunská vláda zároveň informovala, že automobilky Dacia a Ford do 19. augusta dočasne prerušili výrobu, aby znížili spotrebu elektriny. Maďarsko po výzve vlády zaznamenalo dobrovoľné zníženie spotreby elektriny domácnosťami a firmami o približne 700 megawattov.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.