Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lichtenštajnsko rieši hekerský útok na register tisícok firiem

Lichtenštajnsko vyšetruje rozsiahly kybernetický útok, pri ktorom hekeri získali neoprávnený prístup do registra konečných užívateľov výhod. Podľa vlády útočníci v noci na 30. júla skopírovali údaje týkajúce sa približne 31-tisíc spoločností, nadácií a trustov.

Úrady po odhalení nezrovnalostí napadnutý systém okamžite odstavili a začali vyšetrovanie. Predbežné zistenia naznačujú, že údaje boli skopírované, no nič nenasvedčuje tomu, že by boli zmenené alebo vymazané.

Register vznikol v roku 2021 ako súčasť opatrení proti praniu špinavých peňazí. Riaditeľ Združenia lichtenštajnských bankárov Simon Tribelhorn zdôraznil, že útok nezasiahol banky ani údaje ich klientov, no incident označil za vážny.

Vláda vytvorila krízový tím pod vedením premiérky Brigitte Haasovej a ministra spravodlivosti Emanuela Schaedlera, ktorý koordinuje vyšetrovanie aj informovanie dotknutých osôb.

(nzz)

Minúta  |  

Británia stavia na dobrovoľnom dohľade, reguláciu AI nevylučuje

Spojené kráľovstvo je pripravené zvážiť reguláciu najpokročilejších systémov umelej inteligencie, ak dobrovoľné bezpečnostné opatrenia prestanú postačovať. Minister pre umelú inteligenciu Kanishka Narayan zdôraznil, že prioritou vlády je ochrana verejnosti, no zároveň nechce brzdiť inovácie v sektore, ktorý považuje za strategický pre hospodársky rast.

Británia sa preto zatiaľ spolieha na dobrovoľnú spoluprácu s technologickými firmami a na činnosť Inštitútu pre bezpečnosť umelej inteligencie, ktorý testuje pokročilé modely spoločností ako OpenAI, Anthropic či Google ešte pred ich uvedením na trh.

Debata o prísnejšom dohľade sa zintenzívnila po správach o rizikovom správaní niektorých experimentálnych modelov. Londýn zároveň pokračuje v odlišnom prístupe od Európskej únie, ktorá už začala uplatňovať nový zákon o umelej inteligencii, a namiesto regulátora využíva existujúce úrady pre dohľad.

(reuters)

Minúta  |  

Gaza po prímerí: Trump hovorí o pokroku, realita prináša obete

Palestínčania v Pásme Gazy tvrdia, že optimistické vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o pokroku mierového plánu nezodpovedajú situácii na mieste. Pri izraelských útokoch zahynulo v nedeľu 18 ľudí, čo bol jeden z najkrvavejších dní od októbrového prímeria.

Izrael trvá na tom, že jeho jednotky zostanú v Gaze, kým Hamas neodzbrojí a nezničí svoju sieť tunelov, zatiaľ čo Hamas podmieňuje odzbrojenie zastavením izraelských operácií a stiahnutím vojsk. Podľa zdrojov sa vyslanec Nikolaj Mladenov údajne stretol s premiérom Benjaminom Netanjahuom a vyzval na zastavenie útokov.

Izrael zároveň rozšíril územie pod svojou kontrolou na 60 až 70 percent Pásma Gazy, čo podľa miestnych obyvateľov vedie k ďalšiemu vysídľovaniu.

Zdravotnícke úrady v Gaze uvádzajú, že od októbrovej dohody zahynulo pri izraelských útokoch najmenej 1 230 Palestínčanov, zatiaľ čo Izrael za rovnaké obdobie eviduje štyroch padlých vojakov.

(reuters)

Minúta  |  

Poľské stíhačky zachytili ruské prieskumné lietadlo

Poľské stíhačky v pondelok opäť zachytili ruské prieskumné lietadlo Il-20 nad Baltským morom. Podľa ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza letelo približne 60 kilometrov severozápadne od mesta Leba v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a s vypnutým transpondérom.

Poľské ozbrojené sily zdôraznili, že vzdušný priestor krajiny nenarušilo, no situáciu naďalej monitorujú a prijímajú opatrenia na ochranu hraníc. Ide už o ďalší podobný incident v priebehu niekoľkých dní.

Koncom júla poľské letectvo zachytilo rovnaký typ lietadla severne od Kolobrzegu a podobné lety zaznamenalo aj v polovici júla. Analytička Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov Aleksandra Koziolová upozornila, že Moskva môže takýmito misiami získavať informácie o reakčnom čase poľského letectva, nasadzovaných stíhačkách, systéme velenia aj koordinácii Poľska so spojencami v NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Dánsko predlžuje vojenskú službu v reakcii na Rusko a Trumpa

Približne 1 600 brancov v Dánsku v pondelok nastúpilo na novú predĺženú vojenskú službu, ktorá po novom trvá 11 mesiacov namiesto štyroch. Krajina tým urýchľuje posilňovanie obrany v reakcii na vojnu na Ukrajine a bezpečnostnú situáciu v Arktíde.

Od minulého roka sa povinná vojenská služba po prvýkrát vzťahuje aj na ženy. Dánsko zároveň plánuje zvýšiť počet brancov z 5-tisíc na 7-tisíc ročne do roku 2033.

Koncom augusta vyšle krajina prvýkrát brancov aj do Grónska. Viac ako stovka vojakov tam na jeden mesiac prevezme časť úloh profesionálnych jednotiek. Nasadenie prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane hovorí o pripojení poloautonómneho dánskeho územia k Spojeným štátom. Dánsko aj Grónsko tieto požiadavky odmietajú.

Noví branci absolvujú päť mesiacov základného výcviku a šesť mesiacov operačnej služby. Ozbrojené sily zároveň zavádzajú nové zamerania vrátane jednotky pre bezpilotné prostriedky.

Dánsky systém funguje formou žrebovania všetkých zdravotne spôsobilých osemnásťročných, doteraz však väčšinu služieb vykonávali dobrovoľníci.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump: Irán je dvojtvárny, bez dohody nič nedostane

Donald Trump obvinil iránske vedenie z rozporuplného prístupu k možným mierovým rokovaniam. Podľa amerického prezidenta predstavitelia Iránu najprv požiadali o rozhovory o ukončení vojny, no vzápätí verejne tvrdili, že žiadne rokovania sa neuskutočňujú.

Trump ho preto označil za „neuveriteľne dvojtvárne“. V príspevku na Truth Social zároveň vyhlásil, že do Iránu sa nič nedostane bez súhlasu Spojených štátov a že tento postoj sa nezmení, pokiaľ nebude uzavretá dohoda alebo Irán nepristúpi na „úplnú kapituláciu“.

Vyjadrenia potvrdzujú pokračovanie konfrontačnej rétoriky Washingtonu voči Teheránu, pričom Reuters zatiaľ neinformoval o reakcii iránskej vlády ani o ďalšom vývoji možných diplomatických kontaktov.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.