Preskočiť na obsah
  |  

Drony zasiahli sklad pri Petrohrade, Fínsko obmedzilo lety

Skladový areál neďaleko druhého najväčšieho ruského mesta Petrohrad sa v utorok stal terčom útoku dronov.

O incidente informoval gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozdenko, ktorý však neuviedol názov zasiahnutého objektu ani rozsah škôd. Zatiaľ nie sú známe ani prípadné obete či okolnosti útoku.

Krátko nato reagovalo susedné Fínsko, ktoré podľa svojich ozbrojených síl dočasne zriadilo oblasť s obmedzením leteckej prevádzky vo východnej časti Fínskeho zálivu. Helsinky dôvod opatrenia bližšie nevysvetlili.

Fínsko je od roku 2023 členom NATO a zároveň patrí medzi členské štáty Európskej únie. Zatiaľ nie je potvrdené, či zavedené obmedzenia priamo súvisia s útokom pri Petrohrade.

(reuters, mja)

  |  

Trump hovorí o poslednej šanci pre Irán, Teherán rokovania odmieta

Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty a Irán vedú rokovania o ukončení konfliktu a Teherán má podľa neho poslednú príležitosť prijať dohodu.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenia odmietlo s tým, že žiadne rokovania neprebiehajú a v najbližších dňoch nie sú plánované ani zahraničné cesty vyjednávačov.

Námorná činnosť v Perzskom zálive len posilnila pretrvávajúcu patovú situáciu, keďže Irán pred blokádou počas vojny takmer úplne zablokoval tranzit cez túto dôležitú trasu pre pätinu svetových dodávok ropy a zemného plynu.

Britská agentúra pre námorné obchodné operácie (UKMTO) oznámila, že jedna nákladnú loď zasiahol neznámy projektil neďaleko prielivu pri pobreží Ománu.

Hoci sa pohyb lodí drží na nízkych úrovniach, finančné trhy reagovali na Trumpove vyjadrenia rastom akcií a poklesom cien ropy.

Amalytici sa domnievajú, že Irán sa snaží zvyšovaním tlaku na energetické a obchodné trasy presvedčiť USA, že ďalšia konfrontácia bude nákladnejšia než politický kompromis.

(reuters, mja)

  |  

Front na Ukrajine zostal v júli takmer bez zmien, ukazuje analýza

Júlové boje na Ukrajine priniesli len minimálne zmeny na fronte. Podľa analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú vypracovala agentúra AFP, ruská armáda počas mesiaca získala menej ako 40 štvorcových kilometrov územia, zatiaľ čo ukrajinské sily oslobodili 28,5 štvorcového kilometra.

V porovnaní s minulým rokom ide o výrazné spomalenie ruského postupu. Moskva dosiahla menšie územné zisky v Doneckej, Záporožskej a Sumskej oblasti, no v Charkovskej oblasti sa línia bojov nepohla.

Analýza nezohľadňuje ruské tvrdenia, ktoré nebolo možné nezávisle overiť. AFP pripomína, že Rusko po viac ako štyroch rokoch od začiatku invázie kontroluje približne pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu a častí Donbasu, pričom najväčšie územné zisky dosiahlo v úvodnej fáze vojny.

(tasr)

  |  

Britská polícia podporila pôst počas ramadánu, opozícia protestuje

Dobrovoľný pôst počas ramadánu, do ktorého sa môžu zapojiť aj nemoslimskí príslušníci West Midlands Police, vyvolal v Británii politickú polemiku.

Moslimské policajné združenie organizuje iniciatívu ako prejav solidarity a podporu charitatívnych projektov, pričom vedenie polície tvrdí, že pomáha zamestnancom lepšie porozumieť náboženským tradíciám miestnych moslimských obyvateľov.

Kritici vrátane opozičných konzervatívnych politikov namietajú, že polícia má zostať nábožensky neutrálna a nemala by povzbudzovať zamestnancov k účasti na náboženských obradoch.

Polícia odmieta kritiku s tým, že účasť na jednodňovom pôste je dobrovoľná a podobné aktivity fungujú aj v ďalších organizáciách.

(telegraph)

  |  

V Nemecku obžalovali zakladateľa najväčšieho drogového trhu darknetu

Nemecká generálna prokuratúra vo Frankfurte nad Mohanom podala obžalobu na 31-ročného Nemca, ktorého považuje za zakladateľa a správcu platformy Archetyp Market. Podľa Spolkového kriminálneho úradu išlo do jej zrušenia v roku 2025 o najväčšie drogové trhovisko na darknete.

Od novembra 2022 do odstavenia platformy bolo podľa vyšetrovateľov zrealizovaných približne 2,3 milióna objednávok v celkovej hodnote okolo 330 miliónov eur. Trhovisko malo približne 600-tisíc zákazníckych účtov, tritisíc predajcov a 17-tisíc ponúk. Platby sa uskutočňovali výlučne prostredníctvom kryptomien.

Podľa doterajších zistení sa cez platformu predalo približne 3,2 milióna tabliet a 326 litrov rôznych omamných látok vrátane kokaínu, fentanylu, heroínu či pervitínu. Ponúkali sa aj produkty z kanabisu, lieky, dopingové prípravky a nové psychoaktívne látky.

Obžalovaný si údajne z predaja ponechával približne päťpercentnú províziu a na poplatkoch zarobil okolo 20 miliónov eur. Zadržali ho v júni 2025 v Barcelone, odvtedy je vo vyšetrovacej väzbe v Nemecku. Vyšetrovatelia zaistili kryptomeny, hotovosť a luxusné vozidlá v hodnote približne desať miliónov eur. V prípade odsúdenia mu hrozí až 15 rokov väzenia.

(welt, bak)

  |  

Francúzsko pritvrdzuje: súd zamietol odvolanie ruskej „agentky vplyvu“

Parížsky správny súd zamietol odvolanie ruskej televíznej komentátorky Xenije Fiodorovovej proti rozhodnutiu o jej vyhostení z Francúzska. Súd dospel k záveru, že nepreukázala, že by príkaz na opustenie krajiny pre ňu znamenal závažné osobné dôsledky.

Francúzske úrady jej minulý týždeň zároveň na šesť mesiacov zmrazili majetok. Minister vnútra Laurent Nuñez obvinil Fiodorovovú zo šírenia ruskej propagandy s cieľom podkopať základné záujmy Francúzska, zatiaľ čo minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot ju označil za „agentku vplyvu“.

Jej advokát vyhlásil, že v čase vydania príkazu bola mimo Francúzska a do krajiny sa nevráti, kým nebude rozhodnutie pozastavené alebo zrušené.

Fiodorovová v minulosti viedla francúzsku redakciu televízie RT a po jej zatvorení pôsobila v mediálnej skupine Vincenta Bollorého. Rozhodnutie úradov prichádza aj na pozadí obáv z možného zahraničného ovplyvňovania budúcoročných prezidentských volieb.

(le monde)