Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Japonsko bude ďalej zbrojiť, Čínu označilo za hlavnú hrozbu

Japonská vláda vo svojej novej obrannej stratégii tvrdí, že rast výdavkov na obranu môže priniesť nielen vyššiu bezpečnosť, ale aj hospodársky rozvoj.

Konštatuje, že investície do zbrojárskeho priemyslu podporujú technologické inovácie, startupy aj širšiu ekonomiku.

Dokument zároveň označuje Čínu za najväčšiu strategickú výzvu pre Japonsko a upozorňuje na rastúce bezpečnostné riziká zo strany Pekingu, Ruska a Severnej Kórey.

Vláda premiérky Sanae Takaičiovej pripravuje novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá podľa očakávaní prinesie ďalšie zvyšovanie vojenských výdavkov s cieľom odradiť Čínu od prípadného útoku na Taiwan.

Tokio už zvýšilo obranné výdavky na dve percentá HDP a investuje najmä do rakiet s dlhým doletom. Ďalšie financie by mali smerovať predovšetkým do dronov a bezpilotných systémov, ktorých význam výrazne ukázala vojna na Ukrajine.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Španielsko spôsobilo krízu pri Ceute verdiktom súdu, hovorí Maroko

Maroko odmieta obvinenia, že zámerne umožnilo masový príchod migrantov do španielskej enklávy Ceuta, a zodpovednosť prenáša na rozhodnutie španielskeho súdu.

Podľa vysokého marockého predstaviteľa verdikt z 8. júla, ktorý obmedzil okamžité vracanie migrantov prichádzajúcich po mori, oslabil odstrašujúci účinok migračnej politiky a povzbudil prevádzačské siete.

Tie podľa neho začali migrantov presviedčať, že po prekročení hranice budú chránení. Španielsko uvádza, že po minulotýždňovom incidente vrátilo do Maroka približne 69-tisíc migrantov, zatiaľ čo Rabat hovorí o približne 40-tisíc ľuďoch, ktorí vstúpili do Ceuty.

Bilancia obetí dosiahla 72 mŕtvych na španielskej a 11 na marockej strane hranice. Predstavitelia EÚ aj regionálne vedenie Ceuty obvinili Maroko z využívania migrácie ako nástroja nátlaku, čo Rabat odmieta.

Maroko zároveň tvrdí, že naďalej nasadzuje tisíce príslušníkov bezpečnostných síl na ochranu severného pobrežia a očakáva, že Španielsko obnoví účinné odstrašujúce opatrenia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Drony zasiahli sklad pri Petrohrade, Fínsko obmedzilo lety

Skladový areál neďaleko druhého najväčšieho ruského mesta Petrohrad sa v utorok stal terčom útoku dronov.

O incidente informoval gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozdenko, ktorý však neuviedol názov zasiahnutého objektu ani rozsah škôd. Zatiaľ nie sú známe ani prípadné obete či okolnosti útoku.

Krátko nato reagovalo susedné Fínsko, ktoré podľa svojich ozbrojených síl dočasne zriadilo oblasť s obmedzením leteckej prevádzky vo východnej časti Fínskeho zálivu. Helsinky dôvod opatrenia bližšie nevysvetlili.

Fínsko je od roku 2023 členom NATO a zároveň patrí medzi členské štáty Európskej únie. Zatiaľ nie je potvrdené, či zavedené obmedzenia priamo súvisia s útokom pri Petrohrade.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump hovorí o poslednej šanci pre Irán, Teherán rokovania odmieta

Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty a Irán vedú rokovania o ukončení konfliktu a Teherán má podľa neho poslednú príležitosť prijať dohodu.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenia odmietlo s tým, že žiadne rokovania neprebiehajú a v najbližších dňoch nie sú plánované ani zahraničné cesty vyjednávačov.

Námorná činnosť v Perzskom zálive len posilnila pretrvávajúcu patovú situáciu, keďže Irán pred blokádou počas vojny takmer úplne zablokoval tranzit cez túto dôležitú trasu pre pätinu svetových dodávok ropy a zemného plynu.

Britská agentúra pre námorné obchodné operácie (UKMTO) oznámila, že jedna nákladnú loď zasiahol neznámy projektil neďaleko prielivu pri pobreží Ománu.

Hoci sa pohyb lodí drží na nízkych úrovniach, finančné trhy reagovali na Trumpove vyjadrenia rastom akcií a poklesom cien ropy.

Amalytici sa domnievajú, že Irán sa snaží zvyšovaním tlaku na energetické a obchodné trasy presvedčiť USA, že ďalšia konfrontácia bude nákladnejšia než politický kompromis.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Front na Ukrajine zostal v júli takmer bez zmien, ukazuje analýza

Júlové boje na Ukrajine priniesli len minimálne zmeny na fronte. Podľa analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú vypracovala agentúra AFP, ruská armáda počas mesiaca získala menej ako 40 štvorcových kilometrov územia, zatiaľ čo ukrajinské sily oslobodili 28,5 štvorcového kilometra.

V porovnaní s minulým rokom ide o výrazné spomalenie ruského postupu. Moskva dosiahla menšie územné zisky v Doneckej, Záporožskej a Sumskej oblasti, no v Charkovskej oblasti sa línia bojov nepohla.

Analýza nezohľadňuje ruské tvrdenia, ktoré nebolo možné nezávisle overiť. AFP pripomína, že Rusko po viac ako štyroch rokoch od začiatku invázie kontroluje približne pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu a častí Donbasu, pričom najväčšie územné zisky dosiahlo v úvodnej fáze vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Britská polícia podporila pôst počas ramadánu, opozícia protestuje

Dobrovoľný pôst počas ramadánu, do ktorého sa môžu zapojiť aj nemoslimskí príslušníci West Midlands Police, vyvolal v Británii politickú polemiku.

Moslimské policajné združenie organizuje iniciatívu ako prejav solidarity a podporu charitatívnych projektov, pričom vedenie polície tvrdí, že pomáha zamestnancom lepšie porozumieť náboženským tradíciám miestnych moslimských obyvateľov.

Kritici vrátane opozičných konzervatívnych politikov namietajú, že polícia má zostať nábožensky neutrálna a nemala by povzbudzovať zamestnancov k účasti na náboženských obradoch.

Polícia odmieta kritiku s tým, že účasť na jednodňovom pôste je dobrovoľná a podobné aktivity fungujú aj v ďalších organizáciách.

(telegraph)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.