Hanušovce nad Topľou: Križiacky kostol, aký v širokom okolí nenájdete

Takouto obcou sú aj Hanušovce nad Topľou, ktoré som tento rok navštívil v rámci svojich výletov po Slovensku. Pozornosť hneď upúta dvojica kaštieľov, ktoré stoja priamo pri kostole so zvonicou. Popri týchto stavbách pôsobí hanušovský kostol relatívne nenápadne.

Je to však práve tento svätostánok, ktorý predstavuje zrejme najväčšiu historickú vzácnosť v meste. Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou totiž postavili križiaci – konkrétne rád Strážcov Božieho hrobu – pričom sa táto stavba zachovala bez zásadných zmien od svojho vzniku.

„Jedinečnosť [kostola, pozn. red.] spočíva v tom, že minuloročným architektonicko-archeologickým výskumom bolo jasne preukázané, že ide o jediný pôvodný stredoveký kostol v rámci strednej Európy, ktorý bol priamo postavený križiackym rádom Strážcov Božieho hrobu,“ vysvetlil pre Štandard regionálny historik z Hanušoviec Ondrej Glod.

Tento rád vznikol koncom 11. storočia, pričom za zakladateľa sa považuje Godefroy z Bouillonu, jeden z vodcov prvej križiackej výpravy. Ich povinnosťou bola starosť o baziliku Božieho hrozbu a o pútnikov v Jeruzaleme. Rehoľa sa neskôr rozšírila aj do Európy, hlavne po porážke kresťanských kráľovstiev vo Svätej zemi.

Križiaci na Slovensku

„Jedným z týchto nových miest ich pôsobnosti bol aj Šariš. V roku 1212 získali od uhorského kráľa Ondreja II. donačnou listinou územie, v ktorom sa nachádzali aj Hanušovce,“ vysvetľuje Glod. Božohrobci postavili v obci dotknutý kostol, zrejme niekedy okolo roku 1250.

Rytieri Božieho hrobu mali prirodzene mnoho stavieb, nielen na Slovensku, respektíve Uhorsku, ale i v okolitých krajinách. Svoje sídlo mali napríklad aj v Lendaku na Spiši či v meste Glogovnica v Chorvátsku. Centrum božohrobcov bolo aj v poľskom Miechówe či v pražskom kláštore na Zderaze.

Žiadna z týchto stavieb sa však nezachovala v pôvodnej stredovekej podobe. Najbližší ekvivalent kostola v Hanušovciach nad Topľou je až v Nemecku. Svätostánok má aj ďalšie stavebné špecifikum a tým je reliéfna rímsa okolo stropu prvého poschodia veže.

„Ide o kamenný reliéf, do značnej miery je utopený v hrúbke novej omietky, pretože v 80. rokoch tam bola natiahnutá mimoriadne nevkusná socialistická cementová omietka… nachádzajú sa tam štylizované postavy zvierat, ľudí, rastlín, ako i vyobrazenie leviatana, biblickej príšery,“ poznamenáva historik.

Podľa Gloda sa najbližšia analógia k tejto kamennej rímse nachádza v kamenárskych výzdobách francúzskych kostolov v regióne Îlle-de-France alebo až v ďalekom Jeruzaleme.