Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinská firma vyvíja lacnejšiu alternatívu k patriotom

Ukrajinský výrobca rakiet a dronov Fire Point oznámil, že do projektu protivzdušnej obrany Freyja sa zapojilo 13 európskych obranných spoločností. Cieľom projektu je vyvinúť cenovo dostupný systém na zachytávanie balistických rakiet.

Generálna riaditeľka spoločnosti Iryna Terechová pre Reuters uviedla, že dohody s partnermi sú prakticky uzavreté a firma začala integrovať jednotlivé komponenty vrátane radarov, navádzacích systémov a veliteľského centra. Fire Point plánuje uskutočniť prvé úspešné zachytenie balistickej rakety do polovice roka 2027.

Ukrajina sa pri obrane proti balistickým útokom spolieha najmä na americké systémy Patriot, no ich záchytných rakiet je nedostatok. Fire Point tvrdí, že jeho záchytná raketa FP7.X by mala stáť menej ako milión eur, teda približne štvrtinu až šestinu ceny rakety Patriot. Projekt zároveň využíva otvorenú architektúru, ktorá umožňuje kombinovať technológie rôznych európskych výrobcov.

Spoločnosť zároveň dokončuje certifikáciu útočnej verzie rakety FP7, ktorú chce prvýkrát nasadiť na jeseň. Väčšiu balistickú raketu FP9, ktorá má podľa firmy dolet až do Moskvy, plánuje uviesť do bojového nasadenia koncom jesene.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tesco si údajne najalo bankárov na odchod z Česka

Britský maloobchodný reťazec Tesco podľa portálu e15.cz rozbehol prípravy na predaj svojho podnikania v Česku a na Slovensku. Skupina si údajne na transakciu najala banky Citigroup a Goldman Sachs, pričom hodnota českého biznisu sa odhaduje na 15 miliárd českých korún. Ani Tesco, ani finančné skupiny sa podľa portálu k informáciám nechcú vyjadriť.

Podľa zdrojov z trhu budú české a slovenské aktivity predávať ako jeden balík, zatiaľ čo maďarské predajne majú byť súčasťou samostatnej transakcie.

Tesco prevádzkuje v Česku a na Slovensku spolu 363 obchodov. Zatiaľ čo slovenské prevádzky dosahujú vyšší prevádzkový zisk, český trh je podľa odborníkov výrazne konkurenčnejší.

Predaj môže komplikovať aj rozmanitá sieť rôznych formátov predajní, ktorá nie je atraktívna pre každého investora.

Medzi potenciálnymi záujemcami sa spomínajú skupina Schwarz, vlastník reťazcov Lidl a Kaufland či poľská Biedronka. Analytici však upozorňujú, že kúpa celého balíka by si vyžiadala vysoké investície.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Taliansko chce centrá pre migrantov mimo EÚ

Taliansko chce na mimoriadnom rokovaní ministrov vnútra EÚ presadiť vznik centier na spracovanie žiadostí o azyl a návrat migrantov v bezpečných tretích krajinách, financovaných z rozpočtu Európskej únie. Reaguje tak na minulotýždňový masový príchod približne 50-tisíc migrantov do španielskej enklávy Ceuta, ktorý sa stal prvou veľkou skúškou nového Migračného paktu EÚ.

Taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi vyhlásil, že Únia sa musí zamerať na zastavenie migrácie ešte pred príchodom na svoje hranice a urýchliť návraty ľudí bez nároku na azyl.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis zároveň navrhuje vytvorenie krízového mechanizmu, ktorý by pri masových migračných vlnách umožnil zrýchlené konania a dočasné pozastavenie registrácie žiadostí o azyl.

Európska komisia tvrdí, že situáciu v Ceute sa podarilo dostať pod kontrolu a nové pravidlá pomohli zrýchliť návraty migrantov. Maroko pripisuje krízu dezinformáciám a aktivitám prevádzačských sietí.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Reuters: Irán chce kontrolovať lodnú dopravu cez Hormuz

Irán chce kontrolovať prichádzajúcu lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv a zároveň mať prehľad o odchádzajúcich plavidlách s možnosťou zasiahnuť, ak to bude považovať za potrebné. Podľa vysokopostaveného iránskeho zdroja agentúry Reuters je tento návrh súčasťou rokovaní s Ománom o opätovnom otvorení strategickej vodnej cesty.

Odchádzajúce lode by podľa zvažovaného modelu využívali trasu medzi Iránom a Ománom, pričom povolenie na vyplávanie by vydával Omán po predchádzajúcom oznámení Teheránu.

Zdroj, ktorý sa na rokovaniach podieľa, uviedol, že Irán zrejme zo svojho postoja neustúpi. Koncom júla námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbábádí oznámil, že Teherán odmietol ománsky návrh na rovnaké rozdelenie tranzitných trás medzi oboma krajinami. Podľa neho takýto plán nezohľadňuje bezpečnostné záujmy Iránu, kým sa v regióne nedosiahne dlhodobá stabilita.

Kontrola Hormuzského prielivu zostáva jedným z hlavných sporných bodov pri hľadaní riešenia vojny medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. Strategická vodná cesta je od vypuknutia konfliktu koncom februára vo veľkej miere zablokovaná.

(reuters, mja)

Minúta  |  

WHO hlási rýchlejší vývoj liekov a vakcín proti ebole Bundibugyo

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že vývoj experimentálnych liekov, preventívnych prípravkov a vakcín proti vzácnemu kmeňu eboly Bundibugyo napreduje rýchlejšie ako pri predchádzajúcich epidémiách.

Práve tento kmeň spôsobil súčasnú epidémiu v Konžskej demokratickej republike, ktorá je druhou najväčšou a zároveň najrýchlejšie sa šíriacou v histórii.

Keďže proti vírusu zatiaľ neexistujú schválené vakcíny ani liečba, WHO využila výskumné protokoly pripravené ešte pred vypuknutím nákazy, čo umožnilo rýchlejšie spustenie klinických skúšok.

Organizácia však upozorňuje, že sľubné výsledky z laboratórnych testov musia potvrdiť až klinické štúdie. Epidémiu sa napriek úsiliu zdravotníkov zatiaľ nepodarilo dostať pod kontrolu.

K 1. augustu bolo potvrdených 3 748 prípadov nákazy a 1 657 úmrtí v piatich provinciách krajiny. Pod dohľadom zostáva približne 17-tisíc kontaktov infikovaných osôb.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Opozícia vyzýva ministra na odvolanie vedenia Slovenskej pošty

Opoziční poslanci vyzvali ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru), aby odvolal vedenie Slovenskej pošty. Predseda parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Igor Janckulík (KDH) vyhlásil, že vedenie štátneho podniku stratilo dôveru zamestnancov a malo by zvážiť odstúpenie.

Samotné rokovanie výboru však nebolo uznášaniaschopné pre neprítomnosť koaličných poslancov. Chýbali aj predstavitelia Slovenskej pošty, ministerstva dopravy a regulačného úradu.

Podľa Janckulíka odišlo z pošty počas prvých piatich mesiacov roka 870 zamestnancov, pričom na odstupnom a odmenách podnik vyplatil takmer tri milióny eur.

Zároveň prijal necelých 400 pracovníkov na zastupovanie alebo dohody. Slovenská pošta svoju neúčasť odôvodnila tým, že diskusia sa podľa nej zmenila na politickú predvolebnú kampaň a odborné argumenty sú vo verejnom priestore skresľované.

Zdôraznila, že všetky podstatné informácie o transformácii zverejnila a naďalej je pripravená transparentne komunikovať.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.