Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Smer zvažuje Žilákovú ako možnú nástupkyňu ministra Ráža

V Smere sa začína diskutovať o náhrade ministra dopravy Jozefa Ráža pre prípad, že uspeje v súboji o post primátora Bratislavy. Medzi možnými kandidátmi sa podľa zistení Hospodárskych novín spomína najmä štátna tajomníčka Denisa Žiláková.

Ráž pôvodne počítal s tým, že ho na čele rezortu nahradí prvý štátny tajomník Igor Choma. Ten však kandiduje na predsedu Žilinského samosprávneho kraja.

Ak by vo voľbách uspeli obaja, Žiláková by mohla prevziať Chomovu funkciu alebo sa stať ministerkou.

Šéf poradcov premiéra Erik Kaliňák (Smer) zdôraznil, že konkrétne personálne rozhodnutia chce strana riešiť až po októbrových voľbách. Konečný výber bude na predsedovi vlády Robertovi Ficovi (Smer), keďže post ministra dopravy patrí podľa koaličnej zmluvy Smeru.

Žiláková pôsobí v štátnej správe viac ako dve desaťročia. Pracovala na viacerých ministerstvách a podieľala sa aj na príprave Slovenska na vstup do Európskej únie. V minulosti čelila kritike za riadenie informatizácie štátu aj otázkam týkajúcim sa možného konfliktu záujmov, obvinenia však odmietla.

Na otázku o prípadnej ponuke odpovedala, že nechce predbiehať rozhodnutie premiéra. „Osobne sa žiadnej výzvy nebojím,“ dodala pre HN.

(hn, bak)

Minúta  |  

Európska komisia riešila takmer tisíc podnetov na obťažovanie

Takmer 1 000 podnetov týkajúcich sa obťažovania na pracovisku prijal tím dôverných poradcov Európskej komisie od spustenia služby na jeseň 2024. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil portál Politico.

Hlavná dôverná poradkyňa Lene Naesagerová spolu s tímom 40 poradcov od septembra 2024 evidovala 960 oznámení od zamestnancov, manažérov, svedkov aj osôb obvinených z obťažovania.

Poradcovia však nemajú právomoc začať vyšetrovanie ani posúdiť, či správanie spĺňa definíciu obťažovania podľa služobného poriadku.

Formálne sťažnosti musia zamestnanci podávať Úradu pre vyšetrovanie a disciplinárne konania alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom. Európska komisia ich ročne eviduje približne 20 až 25.

Inštitúcia zároveň informovala, že za posledné dva roky absolvovalo prezentácie o politike proti obťažovaniu 14-tisíc zamestnancov a povinné školenia 2 400 manažérov.

Európska komisia deklaruje, že chce byť moderným a rešpektujúcim pracoviskom. Pripravovaná revízia jej fungovania však nebude obsahovať odporúčania týkajúce sa politiky proti obťažovaniu.

(politico, bak)

Minúta  |  

Orbánová rokovala s Tarabom o pomoci na Dunaji

Podpredsedníčka maďarskej vlády a ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová oznámila, že po telefonáte so slovenským ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (Smer) rokovala telefonicky aj s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nominant SNS).

Témou bola kritická situácia na Dunaji spôsobená extrémnym suchom a horúčavami. Orbánová požiadala Slovensko, aby zabezpečilo čo najrovnomernejší prietok rieky smerom do Maďarska. Podľa jej slov Bratislava prisľúbila, že napriek vlastnému nedostatku vody urobí maximum pre splnenie tejto požiadavky.

Maďarsko naďalej dostáva 400 kubických metrov vody za sekundu, teda množstvo stanovené medzinárodnými záväzkami. Orbánová zároveň odmietla špekulácie, že za nízku hladinu Dunaja môžu susedné krajiny. Dodala, že ak na Slovensku začne pršať skôr, časť nadbytočnej vody zo zrážok Slovensko poskytne prednostne Maďarsku.

Taraba potvrdil, že Slovensko si plní všetky medzinárodné záväzky a Maďarsku naďalej púšťa dohodnutý objem vody. Zdôraznil, že zvýšenie odtoku momentálne nie je možné, pretože by to ohrozilo zásoby vody aj na slovenskej strane. Nízka hladina Dunaja už obmedzuje lodnú dopravu a pre nedostatok vody sa musel znížiť aj výkon maďarskej jadrovej elektrárne Paks, ktorá využíva rieku na chladenie.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Dvaja izraelskí vojaci zahynuli pri bojoch na juhu Libanonu

Pri obnovenom násilí na juhu Libanonu zahynuli dvaja izraelskí vojaci a jeden Libanončan. Podľa izraelských médií vojakov zabila výbušnina v oblasti, kde pôsobili, pričom ďalší štyria utrpeli zranenia.

Izraelská armáda začala v stredu útoky na juhu krajiny v reakcii na údajné porušenie prímeria zo strany hnutia Hizballáh.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že izraelský úder na mesto Tibnín zabil jedného človeka a ďalších 12 zranil.

Eskalácia prichádza počas nového kola rokovaní medzi Izraelom a Libanonom v Ríme. Obe krajiny sa v júni dohodli na bezpečnostnom usporiadaní sprostredkovanom Spojenými štátmi, ktoré malo zmierniť napätie na hranici.

Izrael však trvá na zachovaní bezpečnostnej zóny na juhu Libanonu s cieľom odstrániť hrozbu zo strany Hizballáhu podporovaného Iránom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pravidlá pre mimovládky po zásahu Ústavného súdu definitívne padli

Sporný zákon o mimovládnych organizáciách stratil 4. augusta platnosť. Ústavný súd označil jeho kľúčové časti za protiústavné a parlament ich v stanovenej šesťmesačnej lehote neupravil. Neziskové organizácie preto naďalej fungujú podľa pôvodných pravidiel.

Súd po podaní verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského odmietol najmä povinné zverejňovanie darcov. Ombudsman rozhodnutie označil za ochranu súkromia, osobných údajov a slobody združovania.

Koalícia návrh počas viac ako roka opakovane menila. Pôvodne chcela niektoré organizácie označovať ako subjekty so zahraničnou podporou, neskôr ako lobistov. Po kritike Európskej únie tieto ustanovenia vypustila. Poslanec Hlasu Miroslav Čellár priznal, že jedným z dôvodov bola aj hrozba straty európskych fondov.

Predseda vlády Robert Fico napriek zániku zákona trvá na tom, že verejnosť má vedieť, kto mimovládne organizácie financuje. Koaliční poslanci preto pripúšťajú návrat k téme pri pripravovanom zákone o lobingu.

(stvr, bak)

Minúta  |  

Dohoda o Hormuzskom prielive by posilnila postavenie Teheránu

Pripravovaná dohoda medzi Iránom a Ománom by mohla zveriť Teheránu kontrolu nad loďami vstupujúcimi do Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv.

Agentúre Reuters to potvrdil vysokopostavený iránsky zdroj a dvaja regionálni predstavitelia. Išlo by o jeden z najväčších ústupkov voči Iránu počas päťmesačnej vojny so Spojenými štátmi.

Rokovania sa týkajú severnej a južnej plavebnej trasy, ktoré kontrolujú obe krajiny. Irán hlási výrazný pokrok a požaduje, aby lode v oboch smeroch prechádzali jeho teritoriálnymi vodami.

Otvorenou zostáva podoba dohľadu, výška poplatkov aj právomoci Teheránu pri plavidlách opúšťajúcich záliv.

Podľa iránskeho zdroja žiada Teherán poplatok vo výške päť až sedem percent hodnoty nákladu. Omán navrhuje približne tri percentá, zatiaľ čo Washington odmieta akékoľvek platby.

Irán zároveň varoval štáty Perzského zálivu, že na prípadný nový americký útok odpovie zásahmi proti energetickej infraštruktúre v regióne. Prezident Donald Trump napriek tomu uprednostňuje diplomatické riešenie. Zdroje však odmietli jeho tvrdenia, že opätovné otvorenie prielivu je bezprostredne pred uzavretím.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.