Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko ku koncu júla vyčerpalo 2,6 miliardy eur z eurofondov

Slovenská republika ku koncu júla tohto roka vyčerpala eurofondy v sume 2,614 miliardy eur, čo predstavuje 20,43 percenta z prostriedkov, ktoré má k dispozícii v aktuálnom programovom období. Oproti predchádzajúcemu mesiacu sa čerpanie zvýšilo o 1,29 percentuálneho bodu. Informovalo o tom vo štvrtok Ministerstvo financií SR.

V programovom období 2021 až 2027 boli pre SR vyčlenené prostriedky Európskej únie v celkovej výške 12,79 miliardy eur. Slovensko ich čerpá prostredníctvom jedného hlavného Programu Slovensko s najvyššou alokáciou 12,59 miliardy eur a štyroch menších programov Interreg SK-CZ (85,32 milióna eur), Interreg SK-AT (55,50 milióna eur), INTERACT IV (45 miliónov eur) a Program Rybné hospodárstvo 2021 – 2027 (15,23 milióna eur).

Z celkovej alokácie pre Program Slovensko k 31. júlu vyčerpali prostriedky vo výške 2,565 miliardy eur (20,37 percenta). Oproti stavu ku koncu predchádzajúceho mesiaca sa zvýšilo o 1,28 percentuálneho bodu.

V rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ využilo Slovensko do konca júla 24,24 milióna eur (28,41 percenta). Oproti júnu sa zvýšilo o 3,14 percentuálneho bodu. Z programu Interreg SK-AT sa čerpanie za mesiac zvýšilo o 0,53 percentuálneho bodu na 10,61 percenta, v absolútnej hodnote to predstavovalo 5,89 milióna eur.

Z celkovej alokácie programu INTERACT IV predstavovalo čerpanie v júli 19,02 milióna eur alebo 42,26 percenta. Oproti stavu ku koncu predchádzajúceho mesiaca sa zvýšilo o 1,85 percentuálneho bodu. V rámci programu Rybné hospodárstvo 2021 – 2027 bola Slovensku pridelená suma 15,23 milióna eur, z ktorej zatiaľ nečerpalo žiadne prostriedky.

(tasr, lud)

  |  

Súdna rada bude voliť kandidátov na dve justičné funkcie

Súdna rada SR má na zasadnutí 11. a 12. augusta voliť kandidáta na predsedu Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR aj kandidáta na sudcu Súdneho dvora Európskej únie.

O post predsedu NSS sa uchádzajú Monika Valašiková a Marián Trenčan. Valašikovú navrhli štyria sudcovia NSS a Združenie sudcov Slovenska. Trenčana navrhlo 11 sudcov NSS a Sudcovská rada Správneho súdu v Bratislave.

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová vyhlásila novú voľbu po tom, čo sa na aprílovom zasadnutí nepodarilo kandidáta zvoliť. Funkčné obdobie vtedajšieho predsedu NSS Pavla Naďa sa skončilo 18. mája.

O funkciu sudcu Súdneho dvora EÚ sa uchádzajú Andrea Moravčíková, ktorú navrhli členovia Súdnej rady SR Ľuboš Kunay a Vladimír Monok, a súčasný sudca súdneho dvora Miroslav Gavalec. Toho navrhli členovia súdnej rady Marián Fečík a Peter Bebej, ako aj Slovenská advokátska komora.

Funkčné obdobie sudcu Súdneho dvora EÚ trvá šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania. Gavalec túto funkciu zastáva od 7. októbra 2021.

(tasr, bak)

  |  

Rumunsko odkláňa Dunaj, aby udržalo jadrový reaktor

Rumunské úrady vo štvrtok začali postupne ponárať do Dunaja štyri člny naplnené kameňmi, ktoré majú vytvoriť provizórnu bariéru a nasmerovať viac vody k jedinému fungujúcemu reaktoru jadrovej elektrárne Cernavodă.

Rekordne nízka hladina Dunaja, ktorého vodu využívajú na chladenie turbín, už prinútila prevádzkovateľa odstaviť jeden z dvoch blokov. Predchádzajúce odpálenie skalnej prekážky a prehĺbenie dna získali elektrárni viac času, no bez úspechu nového opatrenia môžu zostávajúci reaktor odstaviť do piatich až šiestich dní. Ak bariéra zvýši prítok vody, prevádzku by mohli predĺžiť na deväť až 10 dní.

Prietok Dunaja v Rumunsku klesol na historické minimum 1 400 kubických metrov za sekundu, približne tretinu augustového priemeru. Dva reaktory elektrárne Cernavodă zabezpečujú približne pätinu výroby elektriny v krajine.

Sucho zároveň obmedzuje výrobu vodných elektrární aj možnosti dovozu energie, keďže podobným podmienkam čelia aj susedné štáty. Banka ING upozornila, že mimoriadne zásahy môžu fungovaniu reaktora pomôcť iba dočasne a nenahrádzajú investície do nových zdrojov, cezhraničných prepojení ani skladovania elektriny.

(reuters, bak)

  |  

Taraba s Takáčom podpísali memorandum o národných parkoch

Ministri životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) a pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) podpísali memorandum o spolupráci v súvislosti s prechodom vlastníctva a správy lesov v štyroch národných parkoch pod správy národných parkov po ich nedávnej zonácii.

Podľa Tarabu sa budú národné parky vo vlastnom mene starať o územia, ktoré im zonáciou zverili. V prípade potreby budú môcť na dobrovoľnej báze spolupracovať s externými spoločnosťami aj so štátnym podnikom Lesy SR. Takáč zdôraznil, že rozsah spolupráce si určia samotné správy národných parkov podľa svojich potrieb.

Vláda začiatkom júla schválila zonácie Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry ako súčasť míľnikov plánu obnovy.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa v stredu informoval, že Európska komisia mu dala za pravdu v súvislosti s vládnou pripomienkou k zonáciám národných parkov a naďalej je podľa neho ohrozených 450 miliónov eur z Plánu obnovy. Taraba tieto tvrdenia odmietol s tým, že memorandum má odpovedať na otázky Európskej komisie.

(tasr, bak)

  |  

SaS varuje pred kolapsom ambulantných sociálnych služieb

Nedostatok financií môže podľa poslankyne SaS Martiny Bajo Holečkovej ohroziť fungovanie ambulantných sociálnych služieb. Ministra práce Erika Tomáša (Hlas) vyzvala, aby reformu financovania upravil ešte pred začiatkom budúceho roka.

Podľa Bajo Holečkovej odborníci odhadujú, že systém bude potrebovať približne 600 miliónov eur, zatiaľ čo štát plánuje vyčleniť len približne polovicu. Tvrdí, že pri súčasnom nastavení financovania nebudú ambulantné zariadenia schopné ekonomicky fungovať. Ak by prestali poskytovať služby, odkázaní ľudia by podľa nej zostali doma a ich príbuzní by museli obmedziť alebo opustiť zamestnanie.

Ministerstvo práce kritiku odmieta. Tvrdí, že reforma vznikla v širokom sociálnom dialógu a predstavuje kompromis všetkých partnerov vrátane poskytovateľov sociálnych služieb. Zároveň deklaruje pripravenosť systém ďalej upravovať, ak sa v praxi ukáže potreba zmien.

Rezort pripomenul, že podstatou reformy je, aby finančný príspevok po novom nasledoval klienta, nie zariadenie. Zároveň obvinil opozíciu z vyvolávania obáv pri reforme, na ktorej základných princípoch sa podľa ministerstva sama podieľala.

(tasr, lud)

  |  

Exsudca sa v prípade nepriamej korupcie postaví pred súd

Bývalý sudca Pavol Polka sa má v prípade nepriamej korupcie postaviť 8. septembra pred odvolací súd. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní Najvyššieho súdu SR.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku oslobodil minulý rok v apríli exsudcu spod obžaloby z nepriamej korupcie. Podľa súdu sa nepodarilo dokázať, že došlo k spáchaniu skutku. Prokurátor sa proti rozsudku odvolal.

Podľa obžaloby si mal Polka ešte ako sudca Krajského súdu v Žiline v roku 2015 nechať sľúbiť úplatok za ovplyvnenie rozhodnutia iného sudcu. Podľa prokuratúry sa však napokon do prípadu nezapojil. Na začiatku súdneho procesu zdôraznil svoju nevinu.

Exsudcu už v minulosti v inej veci právoplatne odsúdili na základe dohody o vine a treste za prijímanie úplatku na trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou päť rokov. Dostal aj peňažný trest vo výške 150-tisíc eur.

Vinu vtedy priznal a svoje konanie oľutoval. Neskôr však tvrdil, že dohodu uzavrel pod nátlakom, že je falošná a on je nevinný. Zadržali ho v septembri 2020 v rámci policajnej akcie Plevel.

(tasr, bak)