Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok: EÚ sprísnila ochranu Ukrajincov, sledujeme riziká

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) uviedol, že Slovensko monitoruje možné bezpečnostné dôsledky sprísnenia pravidiel EÚ pre ukrajinských mužov utekajúcich pred vojnou.

Podľa neho možno očakávať nárast nelegálnej migrácie, pokusov o nelegálne prekročenie hraníc, ako aj väčšie riziko podvodov a korupcie na hraniciach. Zdôraznil, že rezort vnútra je pripravený chrániť štátne hranice a reagovať na prípadné zhoršenie bezpečnostnej situácie.

Členské štáty EÚ sa dohodli, že ukrajinskí muži vo veku od 23 do 60 rokov budú môcť získať dočasnú ochranu len v prípade, ak absolvovali vojenskú službu alebo ich z nej oficiálne prepustili.

Osoby, ktoré už dočasnú ochranu získali, o ňu neprídu. Zároveň platnosť režimu dočasnej ochrany predĺžili do marca 2028.

Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského naďalej mobilizuje desaťtisíce mužov mesačne, pričom problémom zostáva vyhýbanie sa vojenskej službe.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Európska komisia preveruje zonácie národných parkov

Európska komisia monitoruje situáciu okolo zonácie slovenských národných parkov a posudzuje všetky pripomienky súvisiace s reformou v rámci ôsmej žiadosti Slovenska o platbu z plánu obnovy.

Povedal to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano s tým, že Komisia je v pravidelnom kontakte so slovenskými úradmi, no k aktuálnym technickým rokovaniam sa nevyjadruje.

Spor sa vyostril po vyjadreniach štátneho tajomníka Filipa Kuffu, podľa ktorého vládne uznesenia oslabili reformu národných parkov a môžu ohroziť vyplatenie približne 450 miliónov eur z plánu obnovy.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) tieto tvrdenia odmietol a zdôraznil, že schválené zonácie spĺňajú požiadavky reformy.

Vo štvrtok zároveň podpísal s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer) memorandum o spolupráci, ktoré má podľa rezortu životného prostredia objasniť Európskej komisii spôsob prechodu pozemkov a ich správy pod národné parky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ chce viac investícií do prevencie lesných požiarov

Európska únia chce presvedčiť členské štáty, aby viac investovali do ochrany prírody a prevencie lesných požiarov. Uviedla to eurokomisárka pre životné prostredie Jessika Roswallová po tom, čo rozsiahle požiare vo Francúzsku, Španielsku a Grécku spôsobili podľa odhadov škody vo výške 15,6 až 19,1 miliardy eur.

Vedci upozorňujú, že klimatická zmena zvyšuje pravdepodobnosť extrémnych horúčav a požiarov, no významnú úlohu zohráva aj stav krajiny. Európska komisia preto zdôrazňuje potrebu odstraňovania suchej vegetácie z lesov, obnovy mokradí a ďalších opatrení, ktoré môžu spomaliť šírenie ohňa.

Roswallová uviedla, že Brusel bude kontrolovať, či členské štáty využívajú európske financie aj na prevenciu požiarov a obnovu prírody.

Posudzovať bude aj národné plány na obnovu poškodených ekosystémov, ktoré majú krajiny predložiť do septembra.

Podľa eurokomisárky sú investície do prevencie nevyhnutné na ochranu obyvateľov, hospodárstva aj priemyslu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tomáš: Projekt Ľudia a hrady bude pokračovať aj budúci rok

Národný projekt Ľudia a hrady bude pokračovať aj v roku 2027. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) oznámil, že finančná podpora by mala zostať približne na tohtoročnej úrovni, keď na projekt štát vyčlenil viac ako šesť miliónov eur.

V tomto roku vďaka projektu obnovujú 34 kultúrnych pamiatok – 30 hradov, dva kláštory a dva kaštiele. Na projekte po celom Slovensku pracuje takmer 500 ľudí, ktorí by si podľa ministra prácu hľadali len veľmi ťažko.

Na Lietavskom hrade získali tento rok podporu 200-tisíc eur a zamestnali 16 ľudí. Práce sa sústreďujú na obnovu steny polygonálneho bastiónu a klenby hradnej pivnice, zároveň pokračujú udržiavacie aj archeologické práce.

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak ocenil spoluprácu s rezortom práce. Fondu na podporu cestovného ruchu predložili aj projekt nasvietenia 30 hradov a zámkov. Návrh prešiel administratívnou kontrolou a čaká ho odborné posúdenie. V prípade schválenia by mohlo byť v budúcom roku nasvietených päť hradov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Eurokomisár vyzval EÚ na tvrdší postup voči Maroku

Európska únia by mala pri rokovaniach s Marokom využívať všetky dostupné nástroje vrátane vízovej politiky a obchodných vzťahov, aby si zabezpečila spoluprácu pri obmedzovaní nelegálnej migrácie.

Vyhlásil to eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner po tom, ako do španielskej enklávy Ceuta v severnej Afrike počas minulého týždňa vstúpilo približne 72-tisíc migrantov. Brunner upozornil, že EÚ zostáva zraniteľná, pokiaľ ochrana jej hraníc závisí od dobrej vôle susedných štátov.

Únia v uplynulých rokoch uzatvára dohody so severoafrickými krajinami, ktorým poskytuje finančnú podporu výmenou za prísnejšiu kontrolu hraníc a spoluprácu pri návrate migrantov.

Kritici však tvrdia, že takáto politika umožňuje tranzitným krajinám využívať migráciu ako nástroj politického tlaku.

Starosta Ceuty Juan Jesús Vivas označil Maroko za nespoľahlivého partnera a vyzval, aby ochranu jedinej pozemnej hranice EÚ s Afrikou riadila priamo Európska únia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Litva varuje pred možnou provokáciou Moskvy dronmi

Litovská vojenská rozviedka sa domnieva, že Rusko zvažuje využitie zajatých ukrajinských dronov na zinscenovanie provokácií proti pobaltským krajinám. Oznámil to minister obrany Robertas Kaunas.

Podľa neho by mohlo ísť o operáciu pod falošnou vlajkou s cieľom oslabiť podporu Ukrajiny zo strany Severoatlantickej aliancie. „Jedným z cieľov je, aby Severoatlantická aliancia zaváhala a znížila podporu Ukrajine. Môžem ubezpečiť, že sa to nestane,“ povedal.

Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva už skôr upozornili, že Moskva môže pripravovať útoky alebo sabotáže na ich území, aby odvrátila pozornosť od vojny na Ukrajine. Litovský prezident Gitanas Nausėda v júli informoval, že spravodajské služby zachytili indície o plánovaných útokoch na infraštruktúru, preto krajina sprísnila ochranu energetických a dopravných objektov. Kremeľ tieto tvrdenia odmietol ako „strašenie“ s cieľom ospravedlniť militarizáciu namierenú proti Rusku.

V uplynulých mesiacoch už drony smerujúce z Ukrajiny na ciele v Rusku niekoľkokrát zablúdili do vzdušného priestoru Fínska a pobaltských štátov. Kyjev tvrdí, že dôvodom bolo ruské elektronické rušenie navigačných systémov. Moskva naopak obviňuje pobaltské krajiny z umožňovania ukrajinských útokov cez ich vzdušný priestor, čo Litva aj Ukrajina odmietajú.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.